Drevené chrámy patria k najväčším architektonickým atrakciám regiónu. Podľa turistov, ktorí prichádzajú spoza hraníc, je problémom ich propagácia. V malých obciach podľa nich chýbajú informačné i výraznejšie navigačné tabule.
LADOMIROVÁ/HERVARTOV. Drevené chrámy sú unikátnymi pamiatkami hlavne vďaka svojej konštrukcii. Ich vznik najčastejšie siaha do 18. a 19. storočia. Najstaršie sú z 15. storočia.
Bez pompéznosti a prepychu je každý jedinečný a výnimočný. V okolí Bardejova a Svidníka je ich spolu dvadsaťpäť.
Podľa turistov je propagácia a navigácia k týmto dreveným pamiatkam stále nedostatočná. Často vraj majú problém s tým ako sa k chrámom dostať.
„Prišli sme zo Švajčiarska. Propagácia, mám dojem, nie je skoro žiadna. Jediná je v písomnom sprievodcovi a informácie mám aj od svojho otca, ktorý bol bývalý filmový architekt z Bratislavy,“ povedala Silvia Wessely.
Návštevníci, ktorí na severovýchod prichádzajú na dovolenku alebo kúpeľný pobyt, sú z chrámov uchvátení.
„Výlety ku kostolíkom si robíme z Bardejovských kúpeľov a sú to skvosty. V Čechách o nich veľmi nevieme. Stretol som sa s nimi až na pohľadniciach a brožúrach. Možno keby toho bolo viac, tak by to určite neuškodilo,“ reagoval Ľubomír Krejčí z Ostravy.
V Ladomirovej chcú chrám dostať do povedomia
Gréckokatolícky Chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej (okres Svidník) patrí k najväčším dreveným chrámom a pochádza z konca 18. storočia. Od roku 2008 je zapísaný na Zozname svetového kultúrneho dedičstva.
Ladomirová je na hlavnom ťahu s Poľskom. Ročne ju navštívia tisíce turistov. Obec sa zapojila do združenia Slovenské dedičstvo UNESCO, ktoré podalo dva projekty venované propagácii.
„Cieľom je väčšia propagácia pamiatok zaradených na zozname UNESCO. Prezentácia by mala byť viac na internete, tabuliach, pútačoch a informačných brožúrach. Z obcí je členom združenia len Hervartov a Ladomirová. Zaujímame sa aj o spoluprácu s českou stranou, kde sú pamiatky podstatne lepšie propagované,“ reagoval starosta Ladomirovej Ladislav Bojčík (SDĽ).
Pretrvávajúcim problémom nielen Ladomirovej sú podľa starostu služby.
„Turisti tu chodia a nemáme im čo viac ponúknuť. Treba sa lepšie predať, zatiaľ o tom stále rozprávame, ale k ničomu sme sa nedopracovali. Niekedy si to aj zbytočne sami komplikujeme,“ hovorí Bojčík
Postavia cestu, parkovisko i toalety
V Ladomirovej sa aktuálne chystá rekonštrukcia priestranstva pred dreveným chrámom. V rámci projektu regenáracie centra obce je v pláne i nová prístupová cesta.
„Pôjde aj o nové parkovisko pred obecným úradom, ktoré budú môcť využívať aj autobusy s turistami, chceme zveľadiť zeleň a vybudovať nové sociálne zariadenia. Našli sme pre to vhodné umiestnenie, ktoré nebude ďaleko od pamiatky,“ povedal L. Bojčík.
V blízkosti chrámu plánujú umiestniť informačné tabule, ktoré budú turistov navigovať po ďalších pamiatkach regiónu.
V Hervartove funguje informačné centrum
Drevený rímskokatolícky Kostol svätého Františka z Assisi v Hervartove (okres Bardejov) je najstarší na Slovensku. Pochádza z 15. storočia a pred piatimi rokmi bol spolu s ďalšími siedmimi kostolíkmi zapísaný do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.
Podľa starostu Hervartova Miroslava Mackaniča (nez.) je prístup do chrámu pre turistov k dispozícii podľa potreby.
„Pri kostolíku máme objekt služieb cestovného ruchu, ktorý slúži ako informačné centrum. Zamestnaná je jedna stála pracovníčka, ktorá je neustále k dispozícii aj s výkladom v anglickom jazyku. Ďalšie jazyky sú riešené audio sprievodcom.“
Postupne by podľa starostu mohli pribudnúť ďalšie informačné tabule. V chráme sa tento rok pustia do rekonštrukcie elektriny.
„Pracujeme na ďalších projektoch. Stretávame sa s našimi partnermi v združení na konferenciách. Chceme sa zapojiť do projektov, ktoré by zabezpečili ďalšiu propagáciu. Tento rok sme podali aj projekt na výmenu elektrických rozvodov. Za zhruba 12-tisíc eur sa zrealizuje komplexná elektroinštalácia chrámu,“ priblížil Mackanič.
Návštevnosť má ešte len prísť
Smerovacie tabule, ktoré sú umiestnené pri ceste do Hervartova, si obec podľa Mackaniča vyžiadala od VÚC. Ročne najstarší drevený chrám navštívi minimálne desaťtisíc návštevníkov z celého sveta. Najčastejšie ide o turistov z Čiech a Poľska.
„Stále čakáme na to, že sa návštevnosť zlepší. Na mnohých konferenciách sa konštatovalo, že návštevnosť ešte len príde. Zatiaľ to však mimoriadne nepociťujeme, asi je to aj kvôli kríze. Napriek tomu to nie je zlé a nedávno sa nám nahlásila aj skupina turistov z Číny. Mali sme tu dvakrát japonský televízny štáb či turistov z Južnej Ameriky,“ dodal Mackanič.
Stanovisko
Prešovské arcibiskupstvo: Tabule nechýbajú, chýba systematický postup
Prešovský gréckokatolícky arcibiskupský úrad považuje tvrdenia o chýbajúcich navigačných tabuliach, ktoré by turistov priviedli k dreveným chrámom, za nepravdivé.
„Vo Svidníckom okrese sú aj smerové tabule pri cestách. Okrem toho samotné arcibiskupstvo inštalovalo v Bardejovskom a Svidníckom okrese osem propagačných tabúľ k dreveným chrámom,“ uviedol vikár Prešovskej archieparchie Daniel Dzurovčin.
Arcibiskupstvo sa stará o 27 drevených chrámov. Za posledné tri roky v rámci poľsko-slovenských projektov zrekonštruovali jedenásť chrámov. Cez projekt financovaný EÚ boli vydané aj informačné publikácie a v chrámoch boli nainštalovaní audio sprievodcovia.
„Bolo vydaných 55–tisíc kusov brožúriek o drevených chrámoch, 10–tisíc skladaných maľovaných máp drevených chrámov poľsko-slovenského pohraničia, vyrobili sme audio sprievodcov do 14 chrámov v 10 jazykoch, a uskutočnilo sa niekoľko konferencií a workshopov na túto tému,“ informoval D. Dzurovčin.
Cirkev podľa Dzurovčina má v prvom rade starosť o to, aby sa drevené chrámy nerozpadli a slúžili veriacim. Propagácia je podľa neho aj úlohou obcí a štátu.
„Úlohou cirkvi nie je podporovať cestovný ruch. Drevené chrámy každý rád prezentuje, či už obce, vyšší územný celok, ministerstvá a pod., ale systematický postup v tejto veci neexistuje,“ podotkol kriticky Dzurovčin.
iv
Hervartov. Kostol svätého Františka z Assisi je najstarší a jediný rímskokatolícky chrám na Slovensku.
Navigačná tabuľa. Smerom do Hervartova je ich niekoľko. Obec si ich vyžiadala od VÚC.
Foto: iv