Volá sa Corjeuti, ale v Moldavsku jej hovoria Malý Paríž. Štyria šoféri z veľkej dediny na severnom konci krajiny neďaleko rumunských hraníc sa neustále striedajú a vo svojej maršrutke, minibuse, vozia ľudí do Paríža a späť.
Z osemtisícovej dediny asi tisíc obyvateľov žije a pracuje vo francúzskom hlavnom meste. „Zarobia si tam najskôr na auto, a popritom si stavajú v dedine domy,“ rozpráva päťdesiatnička Larisa Bordei.
Rozostavaných palácov, ktorých majitelia žijú v Paríži, vidno v Corjeuti veľa. Všetci akoby súťažili, kto si za eurá z Únie postaví dom s väčším počtom vežičiek.
Ťažký život v Paríži
Aj Larisa vymenila pohodlný, ale chudobný život doma za štyri a pol roka práce vo Francúzsku ako upratovačka. Išla tam s rodinou a vrátila sa už bez detí.
„Tie tam už asi ostanú navždy. Je tu veľmi ťažké nájsť si poriadnu robotu, všetko je tu spojené len so zemou, a aj to slabo platené. Kým vo Francúzsku zarobíte 60 eur za deň, tu horkoťažko 10,“ hovorí.
Do Corjeuti sa vrátila, pretože jej bolo veľmi smutno. „Život v Paríži nie je ako sen, ktorý som snívala,“ číta zo svojho denníka, ktorý si písala, keď jej bývalo najťažšie.
„Bývanie, jedlo, všetko je tam veľmi drahé, nemáte čas užívať si parížskych ulíc.“
Za lepším životom za hranice vyrazila asi štvrtina z triapolmiliónového Moldavska. Väčšina z nich pracuje v krajinách Európskej únie a Rusku. Spravidla podľa toho, či majú rumunský, alebo ruský pas.
Skoro 30 percent z moldavského HDP tvoria peniaze zarobené v zahraničí. Vytepané železné brány na domoch s bohatými ornamentmi či čerstvo otvorená reštaurácia Le Paris za francúzske eurá sú jedným z príkladov.
Korupcia, kam prídeš
Najchudobnejšia krajina v Európe má problém udržať si mladých talentovaných ľudí doma. Viac než malý a nevyvinutý pracovný trh ich hnevá obrovská korupcia.
„Teraz nehovoríme o najvyššej politike. Tu musíte vytiahnuť peňaženku pri každej príležitosti. Keď chcete urobiť skúšku na univerzite, aby vám zobrali dieťa do škôlky či zapísali na operáciu v nemocnici. A najhoršie na tom je, že ľudia si na to zvykli tak, že to považujú za úplne normálne,“ rozpráva Ronin Terrenten.
Herec a básnik z hlavného mesta Kišiňov je jedným zo zástupcov nahnevanej mladej generácie Moldavcov, ktorí sa chodia odreagovať do miestneho rockového klubu Albion či džezovej kaviarničky Coffee Molka a zabudnúť na politikov, ktorí si rozparcelovali krajinu ako svoj najlepší biznis.
Najbohatší z nich má prezývku Kráľ Moldavska, vlastní banky, hlavné médiá a pod palcom má sudcov aj prokuratúru, hoci ho kedysi hľadal Interpol pre kontakty s najobávanejšou ruskou solncevskou mafiou a podozrenie z prania špinavých peňazí.
„Myslím, že ľudia nepreháňajú, keď hovoria, že Vlad Plahotniuc vlastní polovicu Moldavska,“ rozpráva politológ Bogdan Tirdea o poslancovi Demokratickej strany a „váženom filantropovi“, ako ho opisuje Wikipédia.
Moldavčan s kazachstanskými koreňmi o Plahotniucovi práve napísal investigatívnu knihu Oligarchické Moldavsko.
„Je o tom, ako tí najbohatší ľudia vytvorili tak silno prepojenú sieť s politikmi, že bude nemožné ju preťať,“ rozpráva autor knihy, ktorú v kníhkupectvách v Moldavsku nekúpite.
„Každý sa to bojí vytlačiť, mám len dvadsať cvičných výtlačkov a už som dostal prvé listy s vyhrážkami smrti.“
Poľovačka a premiér
Plahotniuca považuje Tirdea za veľmi bystrého muža.
„Vlastní šesť televízií, má dostatok hotovosti vo vlastných bankách a vie využiť slabiny druhých a na každého si niečo nájsť. Podarilo sa mu tak dostať pod kontrolu sudcov ústavného aj najvyššieho súdu.“
A do nešťastnej poľovačky deň pred Vianocami mal aj stopercentne lojálneho generálneho prokurátora.
Valeriu Zubco je podozrivý, že 23. decembra 2012 na poľovačke v národnom parku Kráľovský les za prítomnosti viacerých štátnych predstaviteľov smrteľne postrelil 34-ročného podnikateľa.
Prokurátor sa údajne chcel priznať, ale ľudia z okolia Demokratickej strany, ktorá ho nominovala, ho prinútili, aby sa to pokúsil ututlať.
Keď vyšla celá vec najavo a premiér Vlad Filat z konkurenčnej Liberálno-demokratickej strany žiadal jeho odstúpenie, vláda padla a generálny prokurátor Zubco nakoniec odstúpil.
Proeurópska koalícia, ktorá v roku 2009 po prehre komunistov vo voľbách výrazne napredovala v integrácii s Úniou, sa takmer rozpadla.
Až po tlaku z Bruselu sa dohodla na kompromise a premiérom sa stal v Únii obľúbený minister zahraničných vecí z Filatovej strany Iure Leanca. Filatovi ústavný súd zakázal kandidovať za premiéra.
Justičná korporácia
„Sudcovia sú u nás uzavretou skorumpovanou korporáciou,“ hovorí natvrdo šéf moldavského Inštitútu pre verejnú politiku Arcadie Barbarosie. „Platí u nich logické pravidlo, vyhráva ten, kto zaplatil najviac.“
Napriek tomu, že Filatovej vláde sa za posledný rok podarilo podľa Bruselu urobiť v reformách väčší pokrok ako Ukrajine či Gruzínsku, ktoré mali pred Moldavskom niekoľkoročný náskok, väčšina Moldavcov to vidí inak.
Podľa posledného prieskumu, ktorý urobil Barbarosieho inštitút, viac ako 70 percent Moldavcov nie je spokojných, akým smerom sa vydala krajina.
„Na jednej strane veľmi cítiť európsku krízu, na druhej ľudia si po dlhej vláde komunistov, ktorá síce nebola transparentná, ale bola stabilná, nevedia zvyknúť na neustále koaličné spory,“ rozpráva Barbarosie.
Aj preto je teraz najpopulárnejším politikom niekdajší dlhoročný prezident Vladimir Voronin.
Jeho komunistická strana, ktorá lavíruje medzi Ruskom a Úniou, by dnes s prehľadom vyhrala voľby.
Kto má na viac
Rozhádaní moldavskí politici prepojení na oligarchov nie sú jediným problémom malej krajiny zakliesnenej medzi Rumunskom a Ukrajinou. Možno ešte väčší leží len pol hodiny cesty autom od Kišiňova.
Separatistické územie Podnestersko s pol miliónom obyvateľov na ľavom brehu rieky Dnester.
To sa po rozpade ZSSR na začiatku 90. rokov odtrhlo od Moldavska za asistencie Moskvy, ktorá de facto vládne nikým neuznanej krajine s vlastným prezidentom a menou. Na jeho území má stále vyše tisícovú 14. armádu.
Rusmi dotovaná vláda v Tiraspole vyvolala v posledných mesiacoch na hraniciach s Moldavskom najväčšie trenice od konca niekoľkomesačnej vojny v roku 1992.
„Tamojšie proruské médiá dokonca písali o vojne,“ hovorí Barbarosie a dáva to do súvislostí s postupujúcim približovaním sa Kišiňova s Európskou úniou.
„Moldavsko už má s Úniou uzavreté rokovania o Asociačnej dohode, ktorú má podpísať na jeseň na summite vo Vilniuse. To by mal byť pre Moldavsko bod, z ktorého už nebude také ľahké vrátiť sa, a tomu chce Moskva zabrániť. Kišiňov by sa mohol stať príkladom pre susednú Ukrajinu a to sa Kremľu nepáči,“ rozpráva šéf vplyvného moldavského think tanku.
„Vyprovokovaný konflikt na území Moldavska by od toho mohol Úniu odradiť,“ obáva sa Barbarosie.
Cesta sa uskutočnila s podporou Európskej komisie a SlovakAid.