Mladý muž v sandáloch vedie skupinu turistov po koralovej pláži. „Tu je to,“ ukazuje na tri vajíčka veľké asi ako stolnotenisová loptička. Obkolesí ich kameňmi.
„Aby ich každý videl a nikto nezničil,“ zdôvodňuje.
Sme na jednom z ostrovov Pcheng-chu medzi kontinentálnou Čínou a Taiwanom. Pláž je jedným z hniezdisk korytnačky zelenej. Patrí medzi ohrozené druhy, samičiek je na celom svete už len niekoľko tisíc. Bojuje o prežitie.
Samičky sa vracajú na pláže, kde sa narodili, aby tam nakládli vajíčka. Problémom je, že mnoho bývalých pláží je už zastavaných. Niekedy mali hniezdiská na Taiwane, no teraz im už ostalo len niekoľko na neďalekých ostrovoch. Preto si ich tak vážia.
Vajíčka ohrozených korytnačiek.
90 ostrovov
Vedia, že práve neporušená príroda je jedným z lákadiel, ktoré priťahujú turistov na taiwanské ostrovy Pcheng-chu, ktorých je dokopy 90, no žije na nich len 60-tisíc ľudí. Väčšinou ide o malé neobývané koralové ostrovy.
Medzi turistami na výletnej lodi, ktorá ich priviezla aj ku korytnačím vajíčkam, prevládajú dôchodcovia z Taiwanu a ich potomkovia.
„Háčik spustite úplne na dno, potom ho dvihnite asi o päť centimetrov. Keď zacítite, že ste niečo chytili, rýchlo ťahajte hore,“ znejú strohé pokyny turistom, keď dostanú malú udicu, aby si vyskúšali, aký je život miestnych rybárov.
Usadia sa okolo lode a lovia. „Skúsení rybári vedia, kde loviť, aké návnady použiť. Tuto ide skôr o náhodu,“ priznáva jeden zo sprievodcov.
Napriek tomu to turistov baví. Každú vylovenú rybu nadšene oslavujú, aj keď ju okamžite po odfotení vracajú do mora.
Ryby, ktoré sa budú jesť večer, už predtým vylovili rybári zo sietí rozmiestnených na mori. Aj pri tom im „pomáhali turisti“. Dostali na to siete na vyťahovanie a rukavice podobné tým, čo sa na Slovensku nosia v zime.
Medzi rybami v sieti sú aj jedovaté, ktoré by ich mohli ohroziť. Preto musia každú rybu ukázať skúsenému rybárovi, ten rozhodne, či je vhodná na zjedenie, alebo ju treba vrátiť do mora.
Ostrovy Pcheng-chu
Prázdne pláže
Na ostrovy Pcheng-chu príde ročne asi 600-tisíc turistov, väčšinou z hlavného ostrova Taiwanu, miestne letisko totiž zatiaľ nemôže prijímať medzinárodné lety. Lákajú ich najmä pláže, ktoré sú aj v horúčavách na začiatku júna presahujúcich 35 stupňov pomerne prázdne. Ich okolie je zatiaľ nezastavané.
„Snažíme sa síce prilákať viac turistov, ale nechceme ísť na to ako Thajsko, kde je to veľmi komerčné a ľudia sú na seba natlačení. Nechceme narušiť životné prostredie,“ hovorí Jeff Lee, ktorý má na starosti propagáciu Taiwanu v zahraničí.
Ostrovná krajina je v posledných rokoch stále viac vyhľadávaná turistami. Minulý rok tam prišlo viac ako sedem miliónov cudzincov, za rok by toto číslo malo narásť asi o milión.
Vďačia za to najmä zlepšeným vzťahom s Čínou. Peking síce svoju bývalú provinciu, ktorá sa od neho de facto odtrhla po občianskej vojne v roku 1949, oficiálne stále považuje za súčasť svojho územia, no vlády medzi sebou v posledných rokoch začínajú spolupracovať.
Prejavuje sa to na taiwanských investíciách v Číne (z Taiwanu je napríklad aj najväčší výrobca elektroniky Foxconn), ale napríklad aj na tom, že medzi krajinami lieta asi 400 letov týždenne. Do Tchaj-peja vedie linka z každého väčšieho čínskeho mesta.
Zlepšené vzťahy vidno aj na Pcheng-chu, tvrdí šéf miestnej administratívy Wang Čchien-fa. „Už je tu rozmiestnených len tritisíc vojakov,“ hovorí.
V minulosti to bolo niekoľkonásobne viac. Ostrovy sa totiž nachádzajú medzi Čínou a Taiwanom, ak by sa Peking pokúsil získať kontrolu nad Taiwanom, ostrovy by sa stali jedným z prvých bojísk vojny.
Namiesto vojakov však teraz na Taiwan chodia čínski turisti, ročne ich je asi 2,6 milióna. Viac ako milión ich príde aj z Japonska a z Hongkongu, lákajú ich aj výletné plavby, ktoré sú vo východnej Ázii stále populárnejšie. Najmä pre veľkú vzdialenosť len zlomok z celkového počtu turistov na Taiwane prichádza z Európy.
Celá Čína na ostrove
Vláda sa však snaží prilákať aj ich. Preto si pozvala na cestu po ostrove skupinu novinárov z celého sveta, vrátane nás. Príťažlivý je najmä pre milovníkov čínskej kultúry a morských plodov, ktoré tvoria základ stravovania miestnych ľudí.
„Taiwan je jedinečný tým, že sem prišli ľudia z celej Číny. Na jednom mieste tak môžete spoznať kuchyne prakticky všetkých čínskych provincií, rovnako aj ich kultúru,“ hovorí Eric Lin z ministerstva dopravy, pod ktoré spadá aj turizmus.
Ľudí chce pritiahnuť aj na tradičnú čínsku kultúru, ktorú podľa neho na Taiwane zachovávajú lepšie ako v samotnej Číne. „Veľa tam toho zničili počas kultúrnej revolúcie. Napríklad vojdete do taoistického chrámu v Číne a ten je prázdny, nič v ňom nie je. U nás sa tradície zachovávajú,“ tvrdí.
Rovnako ako mnohí miestni zdôrazňuje, že jednou z najväčších devíz Taiwanu je prívetivosť a pohostinnosť miestnych ľudí. Tí sa naozaj snažia vyhovieť vo všetkom, v čom môžu, pomoc núkajú aj náhodní ľudia na ulici.
Zaujímavé pre turistov môže byť podľa neho aj severné pobrežie Taiwanu. Napríklad príbehom o dračej korytnačke, ktorá v sebe spája dve nebeské zvieratá čínskej mytológie.
Bohovia sa rozhodli, že ju rozdelia. „Drak si však naďalej stráži svoju princeznú,“ ukazuje sprievodca, ktorý sa predstavil menom Ko, na ostrov črtajúci sa v diaľke. Korytnačí ostrov.
Stojíme na rozhľadni nad útesmi Lung-tung, teda dračími. Rovnako ako väčšina severného pobrežia Taiwanu, aj tu je zráz do mora veľmi strmý. Celú cestu lemujú varovania, aby sa turisti nepribližovali príliš ku kraju, že je to nebezpečné.
Ko spomína na turistu, ktorý sa príliš priblížil a naozaj to bolo nebezpečné. Pád na skaly neprežil. Z jeho úsmevu nie je celkom jasné, či nás tým chce len odradiť, alebo sa to tak naozaj stalo.
Ináč je to veľmi populárne miesto na lozenie po skalách. Tie sú tu extrémne pevné. Na kúpanie toto pobrežie nie je veľmi vhodné, kamene neumožňujú prístup do vody.
Po pobreží sa prechádza staršia žena. Nie je to turistka, po skalách chodí veľmi isto. Hľadá mušle, ktoré potom môže uvariť alebo predať.
Hviezdice a draky
Rybárov je tu len pár. „Tí sú tu najmä v zime. Vtedy ryby prichádzajú bližšie k brehu, lebo v studených hlbokých vodách si ťažšie hľadajú potravu. Teraz sú zas na šírom mori,“ hovorí Ko.
V minulosti stovky rybárov sťahoval do mora silný príliv, teraz je to už miernejšie, dodáva.
Pred niekoľkými desaťročiami tu lovili aj perlorodky. Vytvárali pre ne špeciálne hrádze pri brehu, do ktorých ich chytali ešte mladé. Keď to taiwanská vláda zakázala, premenili tieto hrádze na bazény.
Takéto bazény má aj miestna škola potápania. V jednom z nich sú malé ryby, ktoré požierajú suchú kožu z nôh, aj keď ich treba najprv nalákať na toastový chlieb. „Je to ako pedikúra, na ktorej som bola v Thajsku,“ hovorí Janela, novinárka z ostrova Guam.
Miestna sprievodkyňa mi medzitým podáva morskú hviezdicu. „Chceš mi povedať, že u vás na Slovensku nemáte hviezdice?“ pýta sa, keď vidí, že celkom neviem, ako sa k nej správať. Nie, nemáme ani more, odpovedám.
Rozprávky a čínske legendy sa na Taiwane objavujú všade. Aj šampionát v tvorbe pieskových sôch na najstaršej pláži na ostrove Fu-lung má ako tému spomienku na detstvo. Svoje sochy tu v apríli prišlo postaviť 77 sochárov zo 14 krajín sveta.
V poludňajšej horúčave sa prechádzame po piesočnej pláži a pozeráme sa na obrazy taiwanskej dediny, obľúbené kreslené postavičky alebo Transformery či Angry Birds. Aby sochy z piesku spevneli a vydržali aj dážď, spevnili ich živicou.
„Je fascinujúce, ako si deti vedia v hlave vytvoriť úžasné veci. Napríklad ja som stále kreslil. Bežné veci ako slnko nad domami alebo draky. A ďalšie draky, vlastne som stále kreslil draky,“ napísal k svojmu dielu sochár Jonathan Bouchard. Za pieskového draka súťaž vyhral.
Na sochách autori pracovali v apríli dva týždne. Výstavu začiatkom júla zlikvidujú. Musí ustúpiť hudobnému festivalu, na ktorom by sa malo vystriedať asi stotisíc ľudí.
Pláž Fu-lung, ktorú v 30. rokoch vybudovali japonskí okupanti (Japonsko ovládalo Taiwan od roku 1895 do konca druhej svetovej vojny) a postavili k nej aj osobitný most cez rieku, stále patrí medzi najobľúbenejšie miesta úniku z hlavného mesta Tchaj-pej.
Víťazný drak.