„Žena z oddelenia ľudských zdrojov ma pozvala na večeru do veľmi drahej reštaurácie,“ spomína mladá žena, ktorá momentálne pracuje vo Ford Japan v Tokiu. „Na základe svedectiev bývalých zamestnancov Toyoty mala vypracovať správu pre vedenie firmy. Vo vedení spoločnosti Toyota sú iba muži v rokoch s tradičným zmýšľaním, ktorí nechápu, prečo ženy opúšťajú takú renomovanú spoločnosť.“ Dôvod je jednoduchý: platy v západných spoločnostiach závisia iba od pracovných výsledkov a nie od počtu služobných rokov. Navyše atmosféra v nich je viac uvoľnená, vysvetľujú mnohé tokijské ženy. Takže čoraz viac Japoniek dáva prednosť západným spoločnostiam. „V americkom podniku vám zvýšia plat, len ak máte dobré výsledky, naproti tomu v Toyote je výška platu priamo úmerná odpracovaným rokom,“ vysvetľuje pani Watanabeová. „Okrem toho Toyota sa podobá na armádu, americké firmy sú viac uvoľnené, slobodnejšie. Z práce pre ne máte väčšiu radosť.“
V Japonsku je otázkou prestíže byť zamestnaný vo veľkej spoločnosti ako Toyota Motor Corporation, najväčšieho automobilového výrobcu v krajine, informatickej skupiny Fujitsu Limited alebo telefonického giganta NTT DoCoMo Incorporated. Pre mnohé ženy je však práca v tradičných japonských firmách frustrujúca. Často sú odsúdené na prácu bez vyhliadky na postup a bez zodpovednosti, čo je v protiklade s americkými firmami.
„Po skončení univerzity som sa rozhodla pracovať pre americkú spoločnosť. V tradičnej japonskej firme by som nikdy nezískala miesto vo vedení,“ hovorí Rikka Beppuová z tokijskej pobočke britskej právnickej spoločnosti Simmons and Simmons. Spočiatku sa v japonských firmách k mužom aj k ženám správajú rovnako. Ženy však neskôr prichádzajú o svoje postavenie, napríklad po materskej dovolenke majú zastavený postup v zamestnaní a strácajú služobné roky.
Pani Watanabeová, ktorá okrem japončiny ovláda plynule aj angličtinu a francúzštinu, bola šťastná, keď sa ocitla medzi 100 vybranými absolventmi na miesto cenového analytika v Toyote. No počiatočné nadšenie vystriedalo aj trošku sklamania - takmer každý večer musela čakať, kým odíde jej nadriadený, aj keď svoju prácu už mala urobenú. Nadčasy jej, samozrejme, neplatili. Často ešte potom musela ísť na večeru s riadiacim tímom. Hoci počet prestupov od Toyoty k západným firmám zatiaľ nie je alarmujúci, spoločnosť sa aj tak snaží tomu zabrániť a pritiahnuť mladých absolventov univerzít, tvrdí vedúci oddelenia ľudských zdrojov Harujuki Mijdai. Tradičné japonské spoločnosti sa musia rýchlo prispôsobiť novej spoločenskej realite, inak budú mladé talentované ženy stále dávať prednosť západným firmám, varuje pani Watanabeová. „Ak budem znova hľadať prácu, určite si vyberiem americkú spoločnosť,“ uzavrela. (tasr)