Pri obci Slavošovce sa nachádza aj jedinečná turistická atrakcia, ktorú stojí za to vidieť i prejsť. Jeho sprístupnenie odštartoval jedinečný koncert v tuneli. Dnes láka svojou tajomnosťou. Zážitok pri prechádzke úplnou tmou stojí za to vyskúšať.
SLAVOŠOVCE. Nedokončený železničný tunel slúži ako turistická atrakcia, spája revúcku so štítnickou dolinou.
Ako uviedol nadšenec histórie a sprievodca tunelom Milan Sajenko zo Slavošoviec, tunel meria 2 400 metrov.
Jeho prechod trvá slabých 45 minút. Návštevník doň vchádza vstupným portálom v Slavošovciach a vychádza nad obcou Magnezitovce.
Tunel začali stavať v roku 1941. Prerazený bol v roku 1944, práce pokračovali až do roku 1949, kedy zmenou politických i spoločenských pomerov stratilo jeho dokončenie opodstatnenie. ((lokacia))
„Stavebná časť oblúkov tunela je vytvorená ručne opracovanými žulovými kvádrami. Niektoré vážia do 200 kíl. Dovážali sa z lomu nad obcou Čierna Lehota. Na stavbe pracovalo 700 robotníkov. Ich kvalitnú prácu preveril aj čas a dodnes máte dojem, akoby sa práce zastavili len prednedávnom, nie pred sedemdesiatimi rokmi,“ zdôraznil M. Sajenko.
Tunel je vysoký 6,5 metra, široký štyri. Keď však doň vstúpite, zistíte, že je oveľa vyšší aj širší.
„Má tvar písmena S, ako skolióza. Prvá časť je pri vstupe od Slavošoviec, druhá pri vychádzaní smerom do revúckej doliny. Keď kráčate smerom k Magnezitovciam, klesáte bez toho, aby ste si to uvedomili. Stúpanie však pocítite v nohách na spiatočnej ceste,“ prezrádza Slavošovčan.
Kráčajúc tunelom iba s jediným svetelným lúčom baterky sa na stenách tunela objavujú krásne kresby.
„Sú to akési brčká. Stalaktity, ktoré majú takmer 70 rokov. Na stenách je tzv. zintrová výzdoba, taká ako v jaskyniach. Ide o vápenec prírodného charakteru. Máte pocit, akoby tu nejaký maliar zanechal svoje diela,“ poznamenal.
Gemerské spojky
Z rozprávania M. Sajenka sa dozvedáme, že tunel sa kedysi staval ako tzv. gemerská spojka. Mal spojiť územia odrezané od Slovenska, potom, čo časť Gemera pripadla Maďarsku.
„Malo byť vybudovaných päť takýchto tunelov novou technikou, tzv. vlnovité tunely. Tunel sa mal v Štítniku stáčať a pokračovať na Slavošovce, prejsť na územie Magnezitoviec smerom do Revúcej, lebo Jelšava bola v tom čase už maďarským územím. Tunel sa mal napájať na železnicu Brezno – Tisovec a odtiaľ viedla trasa do Banskej Bystrice. To boli tie gemerské spojky,“ vysvetlil M. Sajenko.
Výstavba tunela bola strategickým záujmom aj vtedajšieho vedenia Slavošovských papierní.
„Aby sa sem ľahko dovážali suroviny na výrobu papiera – buničina z Gemerskej Hôrky a hotové výrobky rozvážali do celého sveta. Po roku 1949 však už dobudovanie tunela stratilo význam. Územie okupované Maďarmi sa vrátilo späť Slovensku. Rovnako už aj železnice nejavili záujem o jeho dobudovanie.
Skratka cez tunel
Obyvatelia oboch obcí, ktoré dodnes tunel spája, však našli jeho využitie.
„Cestovné bolo drahé, tak prechádzali z jednej doliny do druhej tunelom. Mládenci si vzali do rúk palice a keď nemali svetlo, palicami búchali o steny tunela a kráčali v úplnej tme z jednej strany na druhú. Aj futbalisti, keď išli na zápas do Magnezitoviec či Jelšavy, skracovali si cestu cez tunel. V čase Slovenského národného povstania tunel strážili partizáni, aby Nemci nemohli prejsť z revúckej na slavošovskú stranu. Vo vojnových časoch tu pracovalo aj veľa utečencov, ktorí tu našli istý úkryt,“ poznamenal M. Sajenko.
Portál zo strany Slavošoviec si miestni ľudia sami upravili. Naplaveniny v tuneli odstránili, čím sprístupnili vstup do tunela a pripravili tak pre milovníkov histórie skutočnú lahôdku. A ako sa materiál vyvážal von a dovážal dnu z tunela, keď ešte nemal portál? Jednoducho.
„Ako súčasníci hovorili, na konci tunela bol vybudovaný široký plošinový výťah, ktorý vychádzal zdola hore a späť. Osobne som mal tú česť, keď sa v roku 1944 prerazil tunel, byť s otcom na tej slávnostnej udalosti, na ktorej bol aj vtedajší minister dopravy. Tento tunel je výborne zachovaný. Stojí jednoducho za to prejsť cezeň. Je to neopakovateľný zážitok,“ dodal M. Sajenko.