V maďarskom meste Tata kúsok od slovenských hraníc sa začiatkom leta koná jeden z najväčších historických festivalov v strednej Európe.
Pôsobivý hrad s rozložitými baštami omývanými veľkým jazerom si pravidelne na konci mája po tri dni pripomína asi najpohnutejšie obdobie našich dejín, skoro dvesto rokov trvajúce časy protitureckých bojov.
Hrad v Tate sa svojím pomerne zachovalým opevnením na tento účel obzvlášť hodí. Veľké armády sa v tých časoch snažili pochodovať v blízkosti splavných riek, po nich sa dali najlepšie prevážať potrebné zásoby i ťažké obliehacie delá.
Tata tak bola v tých časoch strategicky významnou pevnosťou, ktorá bránila prístup ku Komárnu a Győru. Tie zase boli najvýznamnejšími pevnosťami chrániacimi Viedeň, sídlo habsburskej ríše, a hlavný cieľ tureckých dobyvateľov.
Petardou na bránu Tata zažila za protitureckých vojen pätnásť obliehaní. Bola striedavo viackrát v kresťanských i v osmanských rukách. Festival Patara pripomína svojím menom najslávnejšie z týchto obliehaní z roku 1597.
Patara je dobový skomolený názov petardy. Tá však vtedy neslúžila na ohňostroj a na zábavu. Bolo to dômyselné zariadenie, ktoré malo útočníkom otvoriť cestu do pevnosti. V Tate sa naostro použila prvý raz v Európe.
Petarda mala tvar zvonu či kovového lievika naplneného pušným prachom a usadeného rozširujúcim sa otvoreným koncom na širokej doske. Túto dosku bolo treba aj s petardou pripevniť k bráne pevnosti.
Tvar zvonu nasmeroval po odpálení silu výbuchu na bránu a v lepšom prípade ju takto naozaj dokázali vylomiť.
Petarda sa používala najmä pri prekvapivých nočných útokoch na pevnosti. Aj v takýchto prípadoch však, samozrejme, bolo najväčším problémom petardu k dobre stráženej bráne dopraviť a dostatočne silno ju na ňu pripevniť.
Keďže išlo o mierne samovražednú úlohu, vykonávali ju za mimoriadnu odmenu dobrovoľníci. V Tate sa to podarilo niekoľkým uhorským vojakom hovoriacim po turecky a prezlečeným za tureckých obchodníkov.
Presvedčili posádku, aby im napriek blížiacej sa noci spustila padací most cez vodnú priekopu a nechala ich aj s ich vozom prísť až k bráne.
Tvrdili, že vezú cenný a možno aj pre posádku hradu užitočný tovar, s ktorým by sa v týchto neistých časoch chceli ukryť v hrade alebo aspoň pod jeho múrmi.
Stráž im síce bránu neotvorila, nechala ich však dosť dlho v jej blízkosti, aby na ňu petardu vezenú na voze pripevnili.
Ďalšie jednotky kresťanskej armády pod vedením známeho vojvodcu Mikuláša Pálffyho boli poukrývané v okolí a keď petarda splnila svoj účel, vtrhli cez vylomenú bránu za hradby.
Môžete tu zažiť boje s Turkami.
Ako naozaj Počas festivalu si túto udalosť pripomenulo asi 500 nadšencov z rôznych skupín predvádzajúcich historické boje z Maďarska, Poľska Slovenska, Čiech, Turecka a Ruska. Výnimočné boli ukážky boja jazdy a jednotiek vyzbrojených dlhými pikami a mušketami.
Vrcholom festivalu bol boj o hrad a „námorná bitka“ na jazere. Námorníci si síce až možno prehnane uľahčovali prácu. Ich lodičky, ktoré mali predstavovať pôvodné veslové člny, malé galéry, používané v tých časoch na vojenské účely aj na Dunaji, v Tate už poháňal motor.
Posádky však manévrovali a bili sa s takým nasadením a tak obetavo, že niekoľko poľských bojovníkov a najmä bojovníčok skončilo v jazere.
K festivalu patrili ukážky výzbroje maďarskej armády vrátane tanku, ktoré mohli deti – na rozdiel do toho, čo býva na podobných akciách zvykom u nás - popreliezať skrz-naskrz. Každú chvíľu sa niekde hrala dobová hudba, v osmanskom tábore bolo možné ochutnať tureckú kuchyňu.
Dámam moderátor odporúčal, aby si v ňom vyskúšali aj únos a aspoň na niekoľko minút pobudli „v luxusných podmienkach háremu“.
Väčšina informácií pre návštevníkov bola príkladne dostupná aj v angličtine. A nerozumieť niektorým duchaplnostiam moderátora opisujúceho dianie vetami typu „na hradbách na kresťanov čakajú Turci s krvou podliatymi očami“ bolo občas skôr výhodou.
Najbližšia mešita Tata, mestečko s 25-tisíc obyvateľmi, vzdialené asi 15 kilometrov od Komárna, však stojí za návštevu kedykoľvek.
Staré mesto okolo jazera je príjemné miesto na prechádzku, nad mestom sa týči Kalvária s vyhliadkovou vežou. Tureckú okupáciu pripomína aj historická mešita, nikde bližšie k Slovensku asi žiadnu nenájdete.
Patara tiež nie je jediným zaujímavým festivalom v Tate. Na jeseň tento rok 18. až 20. októbra sa koná okolo hradu a priľahlého takzvaného Starého jazera verejnosti prístupný výlov rýb s ukážkami málo známeho rybárskeho remesla. Súčasťou festivalu sú rybie trhy a gastronomické programy a hudobné predstavenia.
Na 29. a 30. novembra je tento rok naplánovaná okolo Starého jazera taktiež tradičná oslava ťahu divokých husí, obľubujúcich početné vodné plochy okolo Taty.
Súčasťou programu je pozorovanie tisícok vtákov ráno dolietajúcich a večer sa vracajúcich na jazero, prednášky, ukážky krúžkovania vtákov či sokoliarstva.
Ale aj výlov rýb a predstavenie divých husí.
