Malý banícky náučný chodník v Starých Horách by chceli sprístupniť ešte v tomto roku. V budúcnosti sa stane súčasťou atraktívneho turistického prepojenia Španej Doliny a Starých Hôr s názvom Cesta medi.
STARÉ HORY. Dve atraktívne banícke lokality pri Banskej Bystrici – Staré Hory a Španiu Dolinu chcú v budúcnosti prepojiť náučným chodníkom s názvom Cesta medi. Banskobystrický geomontánny park ako garant projektu chce Cestu medi budovať v spolupráci s ďalšími partnermi vo viacerých etapách.
Predstavia v nej špaňodolinskú a starohorskú geomontánnu oblasť, atraktívnymi súčasťami projektu by mala byť zaniknutá osada Piesky a prechod k nej banským prekopom smerom od Španej Doliny, ako aj predstavenie najväčšiích zaujímavostí oboch oblastí.
„Vzhľadom na náročnosť projektu ho plánujeme robiť postupne, počítame s využitím rôznych grantov, podporou samosprávneho kraja, či organizácií cestovného ruchu,“ hovorí Pavel Gender z občianskeho združenia Banskobystrický geomontánny park.
Šachta Terézia v Richtárovej
Staré Hory nie sú len pútnické miesto
Na niektorých častiach budúcej Cesty medi však rozbehli práce už teraz. Je to aj spomenutý malý banský náučný chodník Starými Horami. Ten by mal približne na štvorkilometrovom okruhu predstaviť najväčšie zaujímavosti baníctva v Starých Horách. Jednou z prvých zastávok bude banská expozícia, ktorú vo svojom dome zriadil už pred rokmi miestny nadšenec baníckej tradície Ivan Čillík.
„Staré Hory sú pre väčšinu návštevníkov známe ako pútnické miesto. O ich baníckej histórii sa však zďaleka nevie toľko, ako o blízkej Španej Doline. Je však prinajmenšom taká zaujímavá, ako u našich špaňodolinských susedov.“
Vybudovaním náučného chodníka by preto chceli podľa Ivana Čillíka splatiť a určitý historický dlh a pritiahnuť sem návštevníkov. Pavel Gender dodáva, že súčasťou projektu náučného chodníka bude nielen osadiť informačné tabule, no časom sa pokúsia zháňať aj prostriedky na záchranu, či zakonzervovanie niektorých chátrajúcich objektov. Ide napríklad o šachtu Terézia v Richtárovej, či obnovu portálu na Haliarskej dedičskej štôlni.
Múzeum, ktoré zriadil Ivan Čillík
Koláč z medi je poriadne ťažký
Na vstupných dverách múzea, ktoré pred rokmi zriadil Ivan Čillík, svieti typický banícky pozdrav Zdar Boh. Sústredil v ňom unikátne exponáty, typické pre starohorskú a špaňodolinskú oblasť, v ktorej sa ťažilo už v období praveku.
Dôkazom sú aj nálezy kamenných mlatov v lokalite Piesky. Ivan Čillík však okrem nich vyťahuje a drobné zliatiny z čistej medi. „Tu v okolí na ne človek kedysi narazil úplne bežne, pre ľudí to kedysi ani nebolo vzácne,“ dodal. Potom vyťahuje jednu zo svojich najväčších úlovkov – medený koláč. „Je to dôkaz o tavení medi už okolo roku 1800 – 1200 pred našim letopočtom,“ hovorí a kladie nám ploský útvar do ruky. Kameň, ktorý by mal vážiť podľa nášho odhadu tak pol kila, nám takmer vypadne z rúk. „Váži presne 3,70 kila. 97 percent obsahu tvorí meď, zvyšné tri percentá striebro, selén, arzén a telúr,“ pochváli svoj výstavný kúsok.
Cenné kúsky sa dajú nájsť v horách dodnes
Od zubárskej piecky po šperk
Ivan Čillík hovorí, že malé medené odliatky nie je problémom nájsť v okolitých lesoch ani dnes. Zväčša si ich však všimne iba odborník. „Sú to kúsky čistej medi a sú vzácne. Ja už premýšľam aj experimentovať. Od zubárky som si kúpil piecku na tavenie kovov a pokúsim sa robiť malé starohorské šperky ako spomienkové predmety.“
Lavína odhalí skameneliny
V múzeu však ukrýva aj vzácne amonity – skamenelé ulity, ktoré sa dajú nájsť napríklad v neďalekej Tureckej. Najlepšie na jar po roztopení lavín, ktoré so sebou brali počas zimy aj zeminu.
Ukáže nám tiež banícke palčiaky. Ak si myslíte, že išlo o rukavice, mýlite sa. V baníckom slangu tak označovali malé kahance, ktoré osvetľovali tmavé banské chodby. Do stredu malej misky sa nalial hovädzí tuk a do neho sa zastrčil knôt. Dômyselná lampička sa nastrčila na palec, aby neobmedzovala pohyb ruky. Neskôr ich nahradili otvorené a zatvorené kahance - funce, karbidky a modernejšie svietidlá.
„Aj známe príslovie o tom, že niekomu kvapká na karbid, vyšlo z bane,“ hovorí.
Gombíky pre svätú Barboru
Súčasťou múzea sú aj želiezka , kladivká a tégliky na skúšanie rudy. Tie ešte aj dnes ľudia bežne vykopávajú na svojich medziach a v mnohých domácnostiach skončili ako popolníky. Zaskočí nás, že tradičná čierna banícka uniforma je akási malá. „Nie je to tým, že by baníci neboli chlapi. Mne ju darovala jedna pani, ktorá ju schovávala na pôjde. Nechcela mi ju dať zatuchnutú, nuž ju oprala. Úplne sa zbehla,“ zasmeje sa. Na čiernej látke sa vyníma 29 zlatých gombíkov. Tento počet mali všetky uniformy ako prejav úcty voči patrónke baníkov, svätej Barbore. Svätica mala 29 rokov, keď ju sťali.
Gombíky ako úcta k svätej Barbore
Po trase zaujímavostí
Pavel Gender dodáva, že okrem tohto múzea uvidia návštevníci na trase ďalšie banícke zaujímavosti Starých Hôr – Haliarsku dedičnú štôlňu , Banský meračský úrad, banské odvaly a šachtu Terézia v Richtárovej, banícky špitál a ďalšie zaujímavosti.
Pozoruhodné sú predovšetkým pozostatky šachty Terézia v baníckej osade Richtárová. Z technického diela sa dodnes zachovali obvodové múry s jamou pre vodné koleso. To slúžilo na pohon hriadeľa, na ktorom boli umiestnené laná pre vyťahovanie vyťaženého materiálu a spúšťanie baníkov do šachty. Zachovali sa aj časti múrov strojovne. Terézia slúžila ako vetracia šachta do ostatných banských diel.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK