"Pozorovateľovi v Grónsku neujde, že Inuiti prekonávajú v súčasnosti veľké kultúrne rozpory. Do očí nám udierali rozpory medzi tradíciou a civilizačnými vplyvmi. Starí rodičia dnešnej mládeže žili ešte v maličkých kamenných domoch, ktoré boli spolovice v zemi. Bývali v nich tri generácie spolu a varili na otvorenom ohni. Iglú si stavali ako priebežné obydlie pri putovaní za zverou. Dnes už vnuci bývajú v drevených domoch ako v ostatných krajinách Škandinávie a študujú elektrotechniku. Napriek novým možnostiam mladí Inuiti prevažne netúžia po vzdelaní. Spoločnosťou sú uznávaní naďalej najmä vynikajúci lovci. Ako kompromis pre Inuitov slúži často pružný pracovný čas. Ak je dobré počasie, ide sa na rybačku. Ak nie, do oficiálnej práce. Aj tento, civilizáciou ešte nie úplne zasiahnutý národ, sa začína pomaly boriť s problémami ako sú nezamestnanosť a alkoholizmus. Dánska vláda tu vybudovala paneláky. Ľudia, ktorí boli zvyknutí sa voľne pohybovať a loviť, zrazu nečinne sedeli v mestečkách. Vzdelanie, ktoré by im pomohlo uplatniť sa v iných povolaniach, chýbalo."
Spojenie s ostatným svetom však napriek pokroku zostalo naďalej obmedzené. Medzištátne lietadlá pristávajú zatiaľ v troch mestách: Nasaswuak, Thule a Sondre Strom. Slovensko na tom nie je oveľa lepšie, ale v Grónsku je to jediný možný spôsob spojenia so svetom. Avšak aj to je veľmi často vplyvom počasia značne obmedzené. Loďou sa dá plaviť zhruba päť mesiacov v roku. Používa sa najmä na prepravu tovarov. Turistov však ani to neodradí. Navštevujú hlavne južné pobrežie, kde dokonca rastie aj plazivá kosodrevina. Prichádzajú len na deň-dva, väčšinou podniknú návštevu Grónska v rámci pobytu na Islande.
Toto kráľovstvo zimy je aj kráľovstvom rybárov. "Veľmi zaujala ryba halibut, ktorá leží plochou stranou na dne mora a oči nemá tak ako ostatné ryby na obidvoch stranách, ale iba na jednej. Z papule jej vyčnievajú ostré zuby. Táto príšera tvorí prevažnú časť úlovkov rýb v Grónsku. Okrem nej lovia cez dier v ľade tiež 6 - 7 metrov dlhého grónskeho žraloka. Stretávali sme rybárov, ktorí spustili cez dieru v ľade až 300 metrov dlhé lanko. Po úlovok si prišli až o týždeň. Viet si predstaviť, ako dlho im trvalo vyťahovanie?"
Južné pobrežie je lákavé na arktické podmienky rozmanitosťou a jedinečnosťou flóry, pretože ho obmýva teplý Golfský prúd. Inde je vegetácia viac ako 10 mesiacov veľmi skromná. Približne v júni vypukne jar, a to zo dňa na deň. V Grónsku je tak ticho, že pri topení ľadu počujete padajúce kvapky. Jar trvá dva týždne tak, ako aj leto. Všetko urputne kvitne, pretože v auguste už leží nový sneh. Hoci je to paradox, ale v Grónsku nesneží tak často a všade. Na severe Grónska v Pearylande môžeme vidieť miesta celkom bez snehu. Táto oblasť je obzvlášť obľúbená zvieratami.
"Raz sme prišli do cesty stádu turov. Skryli sme sa za skaly a keď bol jeden z nich asi 5 metrov od môjho kamaráta, ten to už nevydržal, vyskočil spoza skaly a... ho odfotil. Dotyčný tur zjavne v živote nepózoval, ktovie, či vôbec videl človeka. Ostal taký vyjavený, že ho ani nenapadlo zaútočiť. Biele medvede sa nám s takejto blízkosti nepodarilo pozorovať, lebo sú veľmi plaché. Obyvatelia Grónska nepoznajú prípady agresívnych medveďov, ktoré sa stravujú na smetiskách.
S ľadovcami sa stretnete v Grónsku na každom kroku. Často prečnievajú až do výšky 100 m nad hladinu mora. Pritom takmer 90 % z ľadovcov je skrytých pod morom. Najaktívnejší ľadovec sveta - Ilulissat sa pohybuje 20 - 30 metrov za deň a jeho šírka je 10 km. Je najčastejším cieľom turistov.