FOTO SME - ĽUBOŠ PILC, archív
Netradičný pohľad na Pajštún.
Zrúcanina hradu Pajštún nad Borinkou neďaleko Bratislavy má na jeseň neobyčajné čaro. Na jar a v lete je totiž problémom nájsť si voľné miestečko na klasickú opekačku. Väčšinu víkendov to na Pajštúne vyzerá ako na bratislavskom Korze. Na jeseň to je iné. Po dovolenkách a práci v záhradách si už len zopár skalných vychutnáva nenáročnú prechádzku na najznámejšiu zrúcaninu v okolí Bratislavy.
Bohatá história
Pajštún bol súčasťou siete strážnych hradov. Po prvý raz sa spomína v listine z roku 1284. V historických zápisoch sa spomína pod rôznymi názvami: Perostyan, Paylstain, Porostyan, Borostyánko. Najčastejšie sa používal nemecký Paulenstein - skala Pavlínov. Pavlíni, ktorých do pútnickej Marianky povolal panovník, na hrade schovávali legendami opradenú, zázračnú sošku Panny Márie z hruškového dreva. Na začiatku 20. storočia ho nazývali hrad Kvetov, ale tento názov sa neujal a vžil sa poslovenčený názov Pajštún.
Od 14. storočia patril svätojurským a pezinským grófom. V roku 1440, keď Stupavu obsadili husiti a podnikali lúpežné výpravy na Záhorie, do Bratislavy a Rakúska, hrad nedobyli. V 16. storočí mor vyhubil takmer celé obyvateľstvo a Peter V. zo Svätého Jura, kapitán Horného Uhorska, ho osídlil Chorvátmi, utekajúcimi pred nájazdmi ázijských kočovníkov. V osídľovaní pokračoval aj ďalší vynikajúci vojak, Gašpar zo Serede. Hrad opevnil a celý majetok zveľadil.
V roku 1592 súhlasil cisár Rudolf II. s výmenou panstva medzi Júliusom zo Salmu a „turkobijcom“ Mikulášom II. Pálffym. Počas tureckých vpádov, začiatkom 17.storočia hrad opevňoval Pavol Pálffy, uhorský palatín a rytier Zlatého rúna. Pri renesančnej prestavbe Bratislavského hradu, ktorý vtedy získal podobu obráteného stola, sa drevo a tehly vozili zo Stupavy a vápno z dnešnej Borinky. Rovnakí majstri vtedy stavali aj Pajštún. Na západnej a severnej strane získal mohutné veže a moderné delá.
Po požiari v 18. storočí a po zničení napoleonskymi vojskami v roku 1809, môžeme už obdivovať len časť západného opevnenia a južných zvyškov stien s tvárami vyplazujúcimi jazyky. Pôvodne deväť týchto maskarónov podopieralo nedochovaný arkier. Kamenárske značky v Bojniciach a na Pajštúne svedčia o tých istých talianskych majstrovských rukách.
Raj pre deti aj sklalolezcov
Vzhľadom na to, že túra na Pajštún patrí k nenáročným, jej výstup zvládnu aj veľmi malé deti. Objavovanie starých pivníc a hladomorní je síce vzrušujúce, ale môže byť aj nebezpečné. Na Pajštún chodia aj skalolezci. Podľa údajov JAMES-u je na skale vybudovaných okolo 50 ciest. Najľahšia môže byť Normálka (3+) a najťažšia Hradný pilier(10-), obe na severovýchodnej stene.
Ak je dobré počasie, z hradu môžete vidieť nielen veľkú časť Záhoria,ale aj Alpy.
(jač, archív)