Už len naučiť sa po nórsky, či prekľučkovať úzkymi uličkami Osla bola pre Zvolenčana Jána Mlynára veľká výzva.
BANSKÁ BYSTRICA. Zvolenčan Ján Mlynár, ktorého ľudia na Slovensku poznajú aj ako prezidenta Slovenskej únie vodičov, takmer štyridsať rokov jazdí na všetkom, čo má kolesá.
Na začiatku v nákladnej doprave to bol kamión a posledné roky bol šoférom autobusu v súkromnej spoločnosti, ktorá prepravovala dovolenkárov do dovolenkových destinácií.
Pracovať ako vodič linkového autobusu v chladnom Nórsku – to však predsa len bola veľká výzva. Mlynár však nie je človekom, ktorý by sa akejkoľvek výzvy zľakol.
„Aby som túto prácu získal, musel som sa naučiť po nórsky, zorientovať sa v preplnených kruhových križovatkách, jazdiť po úzkych uličkách Osla,“ povedal. Dodal, že už len vystaviť platný cestovný lístok v správnej cene považoval za veľmi zložité, keďže niekedy pasažier cestuje aj cez štyri platobné zóny.
Ponuku agentúry, ktorá robila nábor do firmy na miesto vodiča autobusu v Nórsku, mu našla na internete dcéra.
„Na pracovnú ponuku som zareagoval a dostal pozvanie na konkurz. Ten sa skladal z osobného pohovoru s pracovníkom agentúry a z jazdy autobusom so zástupcami spoločnosti po bratislavskej Petržalke. No a musel som vniknúť do základov nórčiny, čo tiež nebola žiadna sranda,“ hovorí.
Pohovorom prešiel bez väčších problémov. Vyhrané však zďaleka nemal, keďže na neho čakal trojmesačný kurz nórčiny.
„Bolo to veľmi náročné.“ hovorí dnes už s úsmevom. „Každý deň osem hodín štúdia. Potom domáce úlohy a učenie," spomína na neľahké obdobie Ján.
Prišla aj chvíľa, keď mal toho plné zuby a chcel to vzdať a vtedy ho najviac podporila manželka a dcéry. Priznáva, že nie každý záujemca ten tlak vydržal. Dvaja kamaráti to vzdali , on a sedem jeho kamarátov úspešne doštudovalo.
FOTO- ARCHÍV J.M.
Ako chutí kebab v Osle?
V Osle, ktorému sa hovorí aj mesto prisťahovalcov, žije množstvo cudzincov a prevládajú obyvatelia Blízkeho východu. Tí chodia oblečení vo svojich typických odevoch a vtlačili mestu charakteristický kolorit.
„Z každého rohu rozvoniava kebab alebo pizza. Stretnúť a vidieť žobrajúcich Rumunov nie je žiadnou zvláštnosťou,“ hovorí.
Dlhoročné jazdenie na cestách s kamiónom a pobyty v cudzine ho naučili sa zvŕtať aj pri sporáku. „Pizzu a kebab nemôžem jesť stále a stravovať sa v reštauráciách si dovolia len niektorí Nóri. Je to tu veľmi drahé. "
Preto si v prvých mesiacoch pobytu varil sám a bolo dobrým rozhodnutím po preradení do Lillestromu zavolať manželke, aby vycestovala za ním.
„Nie nadarmo sú slovenské ženy najlepšie kuchárky a košele sú tiež vždy snehobiele, uniforma riadne vyžehlená,“ pochvaľuje si prítomnosť manželky v severskej krajine.
Po absolvovaní základného jazykového kurzu v Nórsku už pracuje aj ona a hoci nie na plný úväzok , tiež pomáha finančne preklenúť vysoké poplatky.
Napríklad len za koncesiu na televízor zaplatíte ročne asi 400 eur a k tomu poistka za auto, ročná daň za auto, poplatky za diaľnice a aj za cestu do Osla v zimnom období, a to za používanie hrotov na pneumatikách.
A tiež za drahý benzín ktorý stojí cca 2 eurá, hoci každý víkend idú ceny benzínu a nafty o 1 Nórsku korunu smerom dole. Do práce dochádza Ján dvanásť kilometrov niekedy aj dva krát cez deň, keď má delenú smenu.
„Nóri nakupujú lacnejšie vo Švédsku, pričom zarábajú priemerne tri- až štyritisíc eur. Všetko je tam však niekoľkonásobne drahšie ako na Slovensku. Tak ako Slováci chodia nakupovať do Poľska, Nóri a aj Slováci, žijúci v Osle a jeho okolí sa vyberajú za lacnejšími potravinami a iným tovarom do susedného blízkeho Švédska.
FOTO- ARCHÍV J.M.
Drahá „opica“
"V nórskom bežnom obchode alebo supermarkete kúpite z alkoholu len pivo, alkohol a víno musíte kúpiť len vo vybraných obchodoch,“ hovorí.
Dodáva, že fľaša vína sa dá kúpiť už od 10 eur, ale aj viac a fľaška tvrdého alkoholu stojí v Nórsku zhruba od 30 eur a značkový alkohol vás vyjde aj na 100 za fľašu.
Jedna škatuľka Marlboriek stojí 12 eur. Každému, kto má problém s alkoholom, alebo s fajčením Ján radí, aby strávil aspoň nejaký čas v Nórsku.
Čo sa týka chleba, predávajú ho tu množstvo druhov a je drahý, stojí 6 - 7 eur, maslo je slané, ryby napriek blízkosti mora sú tiež veľmi predražené.
„Na dobré chrumkavé rožky zabudnite a nekúpite ani lúpačky s makom alebo orechmi." Najviac problémov má Jánova manželka s múkou. Taká, ako na Slovensku, sa tu kúpiť nedá a bryndzu na halušky a slovenské oštiepky si prinášajú z domu ako najväčšiu špecialitu.
Kvalitný sociálny systém
Ján Mlynár hovorí, že povestný veľmi kvalitný sociálny systém v praxi skutočne funguje.
„Veľmi dobre je postarané o ženy na materskej dovolenke a o dôchodcov. Tí majú pri cestovaní zľavy. Veľmi by ste sa divili, keď príde do autobusu mladá žena a pýta si lístok pre invalidov. Každý tak asi desiaty lístok, ktorý predám, je dôchodca a invalid,“ hovorí.
Taxi služba je štátna a div divúci taxík si môže dovoliť aj dôchodca. Taxíky sú zreteľne označené, je ich v Osle veľa a všetci taxikári majú jednotné uniformy. Nórsko má až 36-percentnú daň.
„Vždy pred koncom roka však ľudia pracujú len na polovičnú daň, aby mali na vianočné darčeky. Rozhodol o tom nórsky kráľ.“
Kvalitní vodiči chýbajú
Ján hovorí, že prešiel mnohé mestá a štáty, ale nórski vodiči sú najhorší v cestnej premávke.
„V Osle je čulý dopravný ruch veľkomesta a vodiči majú čo robiť, aby sa v úzkych uličkách jeden druhému vyhli. Autobusy často jazdia aj po električkových koľajniciach a okrem klasických semaforov sa musia riadiť aj svetelnou signalizáciou pre električky. Medzi to sa motajú chodci, cyklisti a školské deti. Najväčší bôľ pre slovenských vodičov autobusov je pravidlo prednosti sprava.“
V Nórsku je len veľmi málo ciest označených ako hlavné cesty. Prednosť majú všetky vozidlá prichádzajúce z pravej strany a dokonca aj z obytnej zóny .
Na kruháčoch a križovatkách nórski vodiči smerovky používajú len zriedka a sú veľmi pomalí, lebo hoci je zákaz používať telefón za jazdy, každý jeden z nich za jazdy telefonuje.
Treba anjelskú trpezlivosť
Chodci majú na priechodoch prednosť a túto výsadu si aj užívajú.
"Niekedy sa vám doslovne hodia pod kolesá. Červenú na semafore nerešpektujú ani v prítomnosti policajtov, stále niekam a s niekým telefonujú, ako keby mali telefonovanie zadarmo. Ešte aj na autobus, keď dobiehajú na poslednú chvíľu stihnú telefonovať," s úsmevom na prezrádza Ján.
Ale policajné autá s modrými majákmi majú svoj rešpekt, tak ako aj hasičské a záchranné ambulančné vozidlá. Autobusy musia jazdiť načas. Za prípadný skorší odchod zo zastávky vodič dostane vysokú pokutu. Meškať môžeme aj viac ako pätnásť minút, ale každé meškanie musíme hlásiť cez vysielačku dispečingu.“
Cesta do Osla a z Osla v čase špičky je vždy zaplnená do prasknutia, ale autobusy ,taxíky a elektromobily majú svoj vyhradený jazdný pruh. Školský autobus pôjde, aj keby sa v ňom malo viezť päť žiakov, ale na začiatku a na konci vyučovania sú nabité do prasknutia.
„Nie je žiadnou zvláštnosťou, keď vám školák platí aj dvestokorunovou bankovkou.“
O poriadok príliš nedbajú
Ako vodič prímestskej dopravy v Nórsku zistil, že slovenskí cestujúci sú slušnejší a poriadkumilovnejší.
„ Keď ráno prídem do práce a je vonku chladno, autobus je už natočený, je v ňom teplo. Autobusy jazdia každých desať minút na všetkých linkách. Cestujúci si väčšinou uvedomujú vysokú pokutu, ktorá im hrozí, keby ich revízori prichytili bez platného cestovného lístka a poslušne sa logujú u vodiča, ale nájdu sa aj takí, ktorí to risknú, ale kontrolórov je v Osle dosť a pokuta je 150 eur. Na to si dáva každý pozor, Nóri to tu posudzujú veľmi prísne.“
Zároveň však dodáva, že úroveň cestujúcich je ďaleko za tou slovenskou. V autobusoch nechávajú neporiadok, zastávky a stanice sú plné odpadkov, novín, ohorkov z cigariet. „V autobuse sú kamery, ale aj tak si cestujúci zabúdajú mobily, peňaženky, rukavice, kabelky a dáždniky."
Jazyk ako podmienka
Ján Mlynár hovorí, že v Nórsku je síce veľa voľných pracovných miest, no záujem väčšinou stroskotá na jazykovej bariére.
„Dopyt po vodičoch autobusu je veľký, lebo získanie vodičského oprávnenia na autobus je v Nórsku veľmi drahou záležitosťou. Viacerých kolegov Nórov sme už naučili aspoň odzdraviť sa. Slovenským vodičom, ktorí sa niekedy ocitnú v Nórsku ako turisti, Ján odkazuje, aby za volantom v autobusoch hľadali usmievavých chlapíkov. Na tisíc percent to budú Slováci, ktorí si už zvykli aj na takú drsnú krajinu, akou Nórsko je.