SME
Štvrtok, 19. máj, 2022 | Meniny má Gertrúda

Katalánci vždy cítili, že sú viac ako Španieli

Zlé jazyky o Španielsku dodnes vravia, že Európa sa končí v hlavnom meste Katalánska - Barcelone. Nedopovedaným dodatkom tejto vtipnej a dnes už sotva platnej poznámky má byť to, že za poslednými katalánskymi humnami sa začína Afrika. Autori výroku možno


Lluis Companys. FOTO - ARCHÍV

chceli zvýrazniť odlišnosť bohatého Katalánska od ostatného „chudobného“ Španielska alebo sa iba snažili o odôvodnenie autonómie, ktorá by dnes, keby Španielsko nezažilo občiansku vojnu a následnú diktatúru, oslávila 70 rokov.

Ak niektoré škodoradostné katalánske kruhy hovoria o zvyšku Španielska ako o Afrike, tak opačne zasa Kataláncov nazývajú - Poliaci. Táto nálepka pochádza ešte z čias napoleonských vojen, keď sa do francúzskych vojsk zatúlalo niekoľko Poliakov. Tento prívlastok rovnako vyvoláva dojem, podľa ktorého je správny Katalánec zdatným obchodníkom a v tom niečo pravdivé bude. Keď sa totiž v stredovekom Španielsku rozvíjali farmy, v Barcelone frčal obchod.

V Španielsku vždy chceli premeniť komplikované monarchie na centralizované a politicky jednotné kráľovstvá. To ale vyvolalo vlnu protestov a v Katalánsku 12 rokov vojny (1640-1652). Katalánci vždy poškuľovali po istej forme samostatnosti, no obchodnícke kruhy si nikdy, a to platí dodnes, nedovolili hovoriť o úplnej nezávislosti. Prečo? Málokto by chcel stratiť obrovský španielsky trh. I napriek tomuto presvedčeniu snahy o autonómiu španielsky kráľ v roku 1716 definitívne zatrhol.

Ďalšia šanca prišla až v pohnutých 30. rokoch minulého storočia. V apríli 1931 vyhrala voľby Katalánska ľavicová strana (ERC) na čele s Francescom Maciom. Staručký politik, ktorý tancoval niekde medzi komunizmom a sociálnodemokratickou doktrínou, už dva dni po voľbách vyhlásil vznik Katalánskej republiky v rámci akejsi Ibérijskej federácie. O pár hodín neskôr vznikla v Madride druhá španielska republika a obe strany sa 17. apríla 1932 dohodli na vzniku Generalitat de Catalunya - katalánskej samosprávy.

Maciovi sa podarilo vymenovať prvú vládu, v ktorej mala ERC jasnú väčšinu. Generalitat mala parlament, prezidenta samosprávy a vládu. Neskôr sa do autonómie pridala aj súdna moc, ktorú Katalánci získali vytvorením kasačného súdu v roku 1934. O niečo neskôr vznikli silové rezorty.

Štatút autonómie navrhol parlament, ktorý ho následne predložil španielskemu parlamentu, kde štatút autonómie nakoniec 9. septembra 1932 schválili. Pred 70 rokmi - 18. septembra 1932 vypísali v Katalánsku voľby a týmto dňom sa datuje vznik autonómie.

Parlament zasadol v decembri toho istého roku a novým prezidentom sa stal Lluis Companys - odborársky právnik, ktorého rétoriku by dnes každý analytik nazval ľavicovým populizmom. Aj napriek tomu sa ale časy Lluisa Companysa označujú za obdobie, keď Katalánci zvládli úctyhodný prechod kompetencií, riadili financie, spravodlivosť, poľnohospodárstvo, vzdelanie, kultúru či zdravotníctvo. Nič však netrvá večne.

V roku 1934 už bolo prezieravejším politikom jasné, že španielska republika neprežije. Vedel to aj Companys, ktorý nahlas uvažoval o vytvorení katalánskeho štátu. Tieto snahy ale zahatala republikánska armáda, ktorá až do roku 1936 štatút autonómie pozastavila. Po vojenskom prevrate generála Francisca Franca v júli 1936, čím sa datuje začiatok občianskej vojny, sa autonómia do Katalánska opäť načas vrátila. V Barcelone však vypuknutie občianskej vojny využili anarchisti, ktorí sa uspokojili až vstupom do vlády. S postupujúcimi vojskami generála Franca ich vystriedali súdržnejší komunisti či vládnuca republikánska ľavica.

Ešte pred koncom občianskej vojny Franco Generalitat ako takú zrušil. Členovia vlády, parlamentu a tisícky ďalších Kataláncov poutekali za hranice. Emigroval aj Companys, v južnom Francúzsku ho ale zatkla nemecká polícia a na žiadosť Franca ho vydali do Španielska, kde ho v roku 1940 popravili.

Franco sa možno domnieval, že popravou „červeného separatistu“ Companysa snahy o autonómiu definitívne zhasnú. To sa mu nepodarilo, keďže celý základ autonómnej štruktúry prešiel za hranice. Tak sa stalo, že po Companysovej poprave sa prezidentom stal Josep Irla, ktorého v roku 1954 vystriedal Josep Tarradellas.

Nová príležitosť prišla po páde diktatúry. Už v roku 1977 katalánske politické strany žiadali návrat autonómie, obnovenie Generalitat a návrat prezidenta z exilu, čo sa aj stalo ešte pred prijatím novej ústavy v roku 1978.

V decembri 1979 Katalánsko opäť získalo štatút autonómie a v januári 1980 sa konali prvé voľby. Parlament si v marci toho istého roku zvolil nového prezidenta - Jordiho Pujola, ktorý prezidentuje až dodnes. Tomu sa podarilo význam autonómie znásobiť vstupom Španielska do Európskej únie, ktorej podstata leží v regiónoch. I preto je súčasné šesťmiliónové Katalánsko bohatým regiónom, ktorý dodnes ryžuje na autonómii postavenej ešte v 30. rokoch.

Zajtra - Edgar Degas

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Contact Center Hub a Ncontactcenter od NFON
  2. Volkswagen ID.5 prináša nový softvér aj pre staršie modely
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách?
  4. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza
  5. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka!
  6. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov
  7. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť?
  8. Princípy ostávajú, nástroje sa menia
  1. Garmin vyrobil cykloradar Varia RCT715 s bezpečnostnou kamerou
  2. Obľúbená pracovná agentúra Work Service nezmizla
  3. Župné mestečko ovládne krajské mesto aj celý Abov. Už zajtra
  4. 5 najčastejších chýb pri zateplení šikmej strechy: vyhnite sa im
  5. Aké typy cukrovky poznáme?
  6. Biele srdce putovalo aj do Nemocnice AGEL Košice-Šaca
  7. Potrebujete tichú kosačku? Vsaďte na aku verziu!
  8. Čo by ste mali vedieť o ročnom vyúčtovaní spotreby tepla a vody?
  1. Obnovené lety do Marsa Alam. Po dvoch rokoch opäť víta turistov 7 321
  2. Odišlo už štvrť milióna mladých ľudí. Má Slovensko budúcnosť? 7 035
  3. Do čoho sa oplatí investovať, aby ste ušetrili na energiách? 5 904
  4. Príliš veľa vitamínov škodí zdraviu, majte ich pod kontrolou 1 405
  5. 5 najčastejších chýb pri zateplení fasády: zabráňte im 1 340
  6. Doplaťte tisíce. Ako bojovať s podrazmi developerov? 1 294
  7. Šprintérsky duel IONIQ 5 vs i30 N Performance má víťaza 1 222
  8. MS v hokeji: TV Tipsport + špeciálna kurzová ponuka! 1 073
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  2. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 37. - Arktída - Nansenova expedícia na lodi Fram (1893 - 1896)
  4. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  5. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  6. Natália Šepitková: V Dánsku sa nešibe ani neoblieva. Aké majú veľkonočné zvyky?
  7. Lubo Repka: Guayaquil - najnebezpečnejšie mesto v Ekvádore
  8. Lubo Repka: Ingapirca je najvýznamnejšia archeologická lokalita v Ekvádore
  1. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť I) 20 767
  2. Vladimír Benčík: Zvitky od Mŕtveho mora - boli napísané pred 2000 rokmi, predpovedajú apokalypsu? 9 973
  3. Jana Melišová: Pomalý pád na Wall Street sa zrejme ešte neskončil 9 201
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť II) 5 946
  5. Jana Melišová: Skutočná cena za vojnu 4 130
  6. Ivan Beňovič: Sankcie voči oligarchom vojnu na Ukrajine nezastavia 4 086
  7. Miroslav Kocúr: Pápež sa pomýlil 3 953
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925) 3 109
  1. Jiří Ščobák: Vydrží Rusko dlhú ekonomickú vojnu? Nevyčerpajú sa spojenci?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 38. - Arktída - Amundsenova expedícia na lodi Maud (1918 - 1925)
  3. Jiří Ščobák: Mohu zemřít, ale nebudu žít jako otrok
  4. Jiří Ščobák: Sú reformy Igora Matoviča (zvýšené prídavky na deti a daňové bonusy pre pracujúcich rodičov) dobrý nápad?
  5. Jiří Ščobák: Jaká je situace na linii dotyku? Pomůže Rusku mobilizace?
  6. Adam Valček: Pri čudnom zákroku na súde sa NAKA pokúšala zmocniť utajených dokumentov
  7. Jiří Ščobák: Sluha národa: Recenze 1. řady seriálu s Volodymyrom Zelenskym
  8. Jiří Ščobák: Čo robiť, aby sme sa nezbláznili z inflácie? Máme infláciu riešiť?
SkryťZatvoriť reklamu