SME
Nedeľa, 26. marec, 2023 | Meniny má Emanuel

Čo sa stalo, keď padli Turci na Poniky

Stopäťdesiat rokov okupovali Turci Uhorsko. Na zabudnutých kopcoch môžete dodnes nájsť zvyšky pozorovateľní, ktoré bránili mestá pred lúpežnými nájazdmi.

Turecké a protiturecké krvavé boje boli častou témou dobových umelcov. Sladkú zidealizovanú podobu tejto epochy dejín ponúka historická telenovela Sultán v televízii Doma.Turecké a protiturecké krvavé boje boli častou témou dobových umelcov. Sladkú zidealizovanú podobu tejto epochy dejín ponúka historická telenovela Sultán v televízii Doma. (Zdroj: archív)

Stopäťdesiat rokov okupovali Turci Uhorsko. Na zabudnutých kopcoch môžete dodnes nájsť zvyšky dômyselných pozorovateľní, ktoré pomáhali brániť mestá a dediny pred lúpežnými nájazdmi krvilačných hôrd.

Bitka pri Moháči v auguste 1526, kde od osmanskej armády utrpel zdrvujúcu porážku uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský, otvorila Turkom cestu do Uhorska na dlhých 150 rokov.

Toto obdobie, plné pustošenia a života v tieni smrti, ukončila v roku 1683 bitka pri Viedni.

V tej zas utrpeli porážku Turci, čomu sa domáce obyvateľstvo nepochybne potešilo. Skončila sa tak dlhá trauma niekoľkých generácií našich predkov.

Život v strachu

V rokoch tureckej nadvlády si obyvatelia miest a dedín, ktoré sa nachádzali v pohraničnom území, vytrpeli svoje.

Bol to život v neustálom strachu o majetok, holý život či pred odvlečením do zajatia, z ktorého často nebolo návratu.

Turci na dobytých územiach zriaďovali sandžaky - akúsi obdobu okresov, odkiaľ podnikali nájazdy na okolité, no i vzdialené mestá a dediny.

Inú šancu ako včasný útek do úkrytov v lesoch či opevnených hradoch obyvateľstvo nemalo.

Preto si vybudovali dômyselný systém pozorovateľní, tzv. vartoviek, z ktorých kontrolovali každý pohyb a pomocou dymových signálov varovali mestá a dediny.

Vartovky

Dnes je z tohto zaujímavého systému zachovaná iba vartovka v Krupine. Podobné veže však stáli podľa historických prameňov aj pri hrade Čabraď, na Sitne, v Banskej Štiavnici, na Pustom hrade pri Zvolene, pri Banskej Bystrici či Ľubietovej.

Menšie vartovky, ktorým obyvatelia z okolia Levíc hovorili aj „hlásky“, boli skôr signálnymi miestami, kde sa pri nebezpečenstve zapaľovali ohne.

Väčšina z nich sa už rozpadla a podľa všetkého zaniknú aj posledné dve, ktoré sa zachovali dodnes.

Jedna z nich sa nachádza neďaleko Pečeníc, druhá – zachovalejšia na Kramárskom vrchu blízko Jabloňoviec.

05.jpg
Z dômyselného systému pozorovateľní, tzv. vartoviek, z ktorých kontrolovali každý pohyb tureckých hôrd a pomocou dymových signálov varovali mestá a dediny, sa zachovala len vartovka v Krupine. FOTO: Ján Krošlák - SME

Kramársky vrch

Našimi sprievodcami na Kramársky vrch sú miestni nadšenci histórie Jozef Šimonek a Dušan Hudík. Sneh už takmer zliezol, inak by sme sa nahor zrejme vôbec nedostali.

Je to doslova a do písmena tŕnistá cesta. Väčšinu trasy sa predierame rúbaniskom cez husté porasty černičia a postupne si to odnesie niekoľko kusov oblečenia.

Aj táto neudržiavaná trasa však napovedá, že na toto signálne miesto sa dávno zabudlo a v podstate sa oň už nikto nezaujíma. Žiadne značenie, žiadne informačné tabuľky.

„Radi by sme to zmenili, lebo nepochybne ide o dôležitú súčasť našich dejín. Zvažujeme založiť občianske združenie, ktoré by torzo tohto systému dokázalo spropagovať a možno by sme s podporou sponzorov mohli zakonzervovať aj zvyšky tejto poslednej zachovanej hlásky,“ hovorí Jozef Šimonek.

Podľa neho stáli v čase protitureckých bojov podobné hlásky na viacerých okolitých kopcoch.

„Táto mala v podstate šťastie. Stojí v ťažko dostupnom teréne, z jednej strany kopca sú strmé zrázy. Okrem toho nestála na ničom pozemku, takže ju nestihol rozobrať. To sa s veľkou pravdepodobnosťou stalo s ostatnými hláskami. Materiál z nich zrejme končil na stavbách budov či múrov.

Dômyselný systém

Kramársky vrch pripomína zaujímavý dvojvrch, pričom hláska sa nachádza v jeho severnej časti. Je stále dobre zachovaná, takže dáva dosť jasnú predstavu o tom, ako podobné hlásky na vrchoch vyzerali.

Jozef Šimonek: „Bol to dôležitý strategický bod, keďže práve v jeho blízkosti sa zbiehali dve cesty smerom na Štiavnicu.“ Na vrchole bola v najťažších obdobiach zrejme zabezpečená stála služba, na ktorej činnosť sa prispievalo aj z obecných truhlíc.

„Bol to veľmi dômyselný systém. Hneď ako zachytili strážnici v údoliach pohyb väčšej alebo menšej skupiny Turkov, zapálili ohne na hláskach. Z každej jednej z nich bolo dovidieť na centrálnu vartovku umiestnenú na Sitne. Keď rozložili veľkú vatru aj tam, Štiavničania na druhej strany pohoria hneď vedeli, že od juhu sa blíži nebezpečenstvo a s takmer denným predstihom dokázali zohnať dobytok, zvolať ľudí do bezpečia a zabezpečiť brány mesta,“ hovorí Šimonek.

Hláska na Kramárskom vrchu je jednoduchý vyvýšený kamenný stupeň so schodiskom, z ktorého bol oheň dobre viditeľný.

Kúsok pod zrázom sa nachádza aj malá jaskynka. Nie je vylúčené, že strážcom mohla slúžiť ako prírodný úkryt.

Žiaľ, to sa môžeme iba domnievať, lebo v tejto lokalite sa žiadny archeologický výskum nerobil.

Určite však aj títo strážcovia potrebovali únikovú cestu pre prípad, že by Turci signálny systém objavili a vybrali sa ho zničiť.

01.jpgVrchol Kramárskeho vrchu je dnes zarastený mohutnými stromami, no v minulosti musel byť odlesnený, inak by signalizácia nefungovala, hovorí Dušan Hudík. FOTO: Ján Krošlák - SME

Úkryty

Obyvatelia využívali všetky možnosti, aby sa útokom ubránili. Budovali si úkryty, ktorým v okolí Pečeníc zvykli hovoriť aj schovanky.

Často to boli lesné jaskyne, nerovnosti v teréne, pivnice vysekané v tufe, vyschnuté studne či staré banské diela, ktoré využívali ako úkryty až druhotne.

„Aj vďaka signalizácii dokázala prakticky celá dedina opustiť obydlia v priebehu hodiny a súčasne odohnať dobytok. Ak by sa im to nepodarilo, hrozil im hlad a zrejme aj smrť,“ hovorí archivárka.

Dodnes sa o niektorých úkrytoch polemizuje a nie je celkom jasné, či ide o pozostatok starých banských diel, alebo či boli vybudované špeciálne na ochranu obyvateľov.

Naši predkovia tieto podzemné priestory časom dokázali využiť aj na iné účely. V 19. storočí sa v nich ukrývali neplatiči daní, ktorí mali na krku financov, veľmi často sa zmenili aj na sklady vína a obilia.

Aj slávne bátovské vínne pivnice boli podľa všetkého vybudované ako úkryty pred Turkami.

Legendy žijú ďalej

Strach obyvateľov pred Turkami dodnes sprítomňuje množstvo legiend. Jedna z nich súvisí s obcou Vysoká neďaleko Banskej Štiavnice. Znázorňuje ju aj freska v miestnom kostole.

Podľa starého príbehu sa obyvatelia v strachu pred Turkami najprv zhromaždili v kostole a potom sa dali na útek smerom na blízky Drieň.

Tam ich Turci na koňoch dobehli a rozhodli sa, že mužov zabijú a ženy odvlečú do otroctva.

Obyvatelia si vtedy vraj kľakli k modlitbe. Podľa legendy začalo zo sviatosti oltárnej vychádzať silné svetlo, ktoré Turkov úplne oslepilo. Tí sa v strachu rozutekali.

Zvláštnosťou však je, že časť legendy má racionálny základ. V lokalite Drieň, kde malo prísť k zázraku, je totiž v skale vytesaný nápis z roku 1700.

Výskum archeológa Jozefa Labudu pred niekoľkými rokmi potvrdil jeho autentickosť.

Dátum nápisu sa však neviaže k udalosti samotnej, ale k obdobiu, keď obyvatelia Vysokej začali organizovať ku skale ďakovné púte. Ako sa samotná udalosť v skutočnosti odohrala, ostane už navždy tajomstvom.

06.jpg
Freska v kostole v obci Vysoká pri Banskej Štiavnici znázorňuje zázračné sväté svetlo, ktoré oslepilo krvilačných Turkov a zachránilo obyvateľov obce. FOTO: Ján Krošlák - SME

Chýba výskum

Archeologický výskum na okolie Levíc zabúda. Nachádzajú sa tu pritom viaceré pozoruhodné lokality, ktoré by si záujem zaslúžili.

Po bitke pri Plášťovciach v roku 1552 Osmani obsadili Šahy a moc sultána siahala po líniu Levice – Žemberovce – Pukanec – Krupina – Bzovík – Čabraď a Vígľaš.

Mnohé obce na Štiavnickom podhorí sa tak ocitli na hranici uhorskej moci.

Odborná pracovníčka levickej pobočky Štátneho archívu Nitra Jarmila Bátovská: „V prvom období turecko-uhorských bojov do roku 1564 Turci šírili svoju moc k banským mestám až po Pukanec. Blízkosť Pukanca, ktorý odmietal Turkom platiť dane, komplikovala situáciu obciam ležiacim v jeho tesnej blízkosti napriek tomu, že dane platili. Martalovci (polovojenské bandy) prenikli do lesov v okolí mesta, ohrozovali obyvateľov pri poľných prácach, pasení dobytka a vo viniciach.“

V auguste 1547 napadli Turci Pukančanov a obyvateľov Pečeníc idúcich zo štiavnického jarmoku a šesťdesiatich odvliekli do zajatia.

Útoky na bezbranné obyvateľstvo sa opakovali často. V roku 1622 Turci prepadli Bátovce a o dva roky neskôr odvliekli z Čajkova 202 ľudí.

Dodnes v obci Čajkov udivuje turistov netradičný kroj s typickým rohatým čepcom, aký nemá na Slovensku obdobu.

Keďže podobný charakter čepca sa nosil aj v jednom z tureckých regiónov, možno aj v tomto smere predpokladať vzájomný vplyv.

„To sa, žiaľ, môžeme iba domnievať, potvrdiť by to mohol až etnografický výskum,“ hovorí Jarmila Bátovská.

8.jpg

„Turci ohrozovali obyvateľov pri poľných prácach, pasení dobytka aj vo viniciach. Často útočili na bezbranné obyvateľstvo,“ vysvetľuje Jarmila Bátovská. FOTO: Ján Krošlák - SME

04.jpgVartovka na vrchu Strážavar v nadmorskej výške 393 metrov je trinásť metrov vysoká. Dali ju postaviť krupinskí mešťania v čase osmanskej expanzie do strednej Európy. FOTO: Ján Krošlák - SME

02.jpgNadšenci histórie sa snažia zachovať zvyšky protitureckého obranného systému. „Hláska na Kramárskom vrchu mala šťastie, stojí v ťažko dostupnom teréne a na pozemku nikoho,“ hovorí Jozef Šimonek. FOTO: Ján Krošlák - SME

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve
  2. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá
  3. Prvá banka spustila pravidelné investovanie do ETF fondov
  4. Dostupný elektromobil podľa Volkswagenu? Privítajte ID.2all!
  5. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz
  6. Developer ITB pomáha naplniť túžbu po vlastnom bývaní
  7. Ako môžu elektromobily znížiť náklady vašej firmy?
  8. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife
  1. Domáca verzia známych keksov vám zachutí na prvé zahryznutie
  2. Sodastream sa mení
  3. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve
  4. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá
  5. Marec, poberaj sa, starec - do dôchodku na úrovni
  6. Už 110 rokov súčasťou každej domácnosti. ALPA oslavuje jubileum
  7. Lekárka z Ameriky: Kvalita medicíny v Šaci na mňa zapôsobila
  8. Výšku finančných darov zvolili zákazníci Tesca vo Zvolene
  1. Stáli pred krachom. Firmy prezrádzajú recept na prežitie kríz 8 437
  2. Vyvýšené záhony ako novodobý trend v záhradkárstve 5 086
  3. Jazdiť v lete na saniach? Na Madeire vám ukážu, že sa to dá 4 495
  4. Okuliarové šošovky ZEISS SmartLife 4 376
  5. Náš mobil môžu ovládať na diaľku, ale dá sa tomu zabrániť 3 499
  6. Čím je Azúrové pobrežie tak príťažlivé? Zistíte po pár chvíľach 3 304
  7. Amazon v Seredi dáva veciam druhý život 2 688
  8. V malej obci na Kysuciach vyučujú s modernými technológiami 2 561
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Vasiľov
  2. Vladimír Benčík: Rím - Tajomstvá Vatikánskych múzeí (1. časť)
  3. Alena Miklošová: Road Trip: Z Miami na Key West
  4. Iveta Bakitová: Laponsko - výlet za polárnou žiarou
  5. Ľuboš Vodička: Slovenské hrady: Čachtice
  6. Monika Kusendová: Karibsko-mexické dobrodružstvá: na lodi, ostrovoch i pevnine
  7. Miroslav Lisinovič: Putovanie slovenskými Kalváriami - Liesek (I)
  8. Aleš Tvrdý: Sedem mŕtvych byvolov
  1. Radko Mačuha: V Moskve nie je všetko s kostolným poriadkom. 9 022
  2. Martin Kugla: Nenechajte Valla zničiť Petržalku! 6 685
  3. Ivan Bošňák: Menej Agresivity a viac Analytiky pani Kovačič Hanzelová 5 362
  4. Magdaléna Cifrová: Rozdielna emočná výbava chlapcov a smutná prognóza nedostatku učiteľov 4 724
  5. Michal Porubän: Desatoro Maroša Žilinku 3 838
  6. Radovan Čipka: Podceňujeme intelekt tých, čo píšu "pekný chlapi" 3 365
  7. Rastislav Puchala: Ohavnosť spustošenia 3 125
  8. Ján Valchár: Gáaga! Gáaga! (plus ruský útok na Avdijivku) 3 111
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  2. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
  3. Jiří Ščobák: Chcete od Hegera krev?
  4. Jiří Ščobák: Jak vykrmit akvárium?
  5. Jiří Ščobák: Ako zdaniť dividendy z akcií a ETF? Ako konkrétne vyplniť daňové priznanie?
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 57. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 1/2 (1989)
  7. Jiří Ščobák: Recenze služby: Tři roky se Slovnaftbajkem (aneb Bratislava bez auta a električenky)
  8. Monika Nagyova: Máte v okolí ľudí posadnutých upratovaním? Niet im pomoci.
SkryťZatvoriť reklamu