Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke háje v Martine:
VYNÁŠANIE MORENY
Múzeum slovenskej dediny je najväčšou národopisnou expozíciou v prírode na Slovensku. Mapuje tradičný život našich predkov od druhej polovice 19. do prvej polovice 20. storočia.
Krásne drevené domčeky s historickým nábytkom a domácim náradím sú ako stvorené pre veľkonočnú atmosféru. Môžete v nich vidieť, ako kedysi žili obyvatelia Oravy a Turca, ktorí sa živili nielen roľníctvom a pasením dobytka, ale aj rôznymi remeslami, napríklad pláteníctvom, hrnčiarstvom, rezbárstvom, ale aj výrobou syra, masla a bryndze.
Ak vás zaujíma, ako sa v tomto regióne oslavujú sviatky jari, vyberte sa tam 24. marca. Pod názvom Veľká noc na dedine čaká na návštevníkov bohatý program spojený s vynášaním Moreny a prinášaním letečka v podaní detských folklórnych súborov, rôzne predveľkonočné a veľkonočné rodinné zvyky, ukážky zdobenia kraslíc, veľkonočná šibačka a oblievačka.
Ak chcete vedieť viac, kliknite na www.skanzenmartin.sk.
Múzeum liptovskej dediny v Pribyline:
UVIDÍTE TISÍC KRASLÍC
V skanzene v Pribyline sa budú tento rok oslavovať sviatky jari od 30. marca do 1. apríla. Medzi rázovitými dedinskými domčekmi si rozložia stánky tradiční remeselníci, ktorí vám ukážu, čo všetko dokázali šikovné ruky našich predkov, keď sa chystali na Veľkú noc. Uvidíte zdobenie medovníkov, pletenie korbáčov a košíkov.
Ak si chcete vlastnoručne vyskúšať zdobenie kraslíc, môžete sa zapojiť do školy zdobenia vajíčok. Viac ako tisíc kraslíc bude v Pribyline vystavených pod holým nebom v rámci takzvanej prírodnej galérie. Šikovní kuchári pripravia výber tradičných veľkonočných jedál a koláčov. Bohatý prísun kalórií môžete potom spáliť pri ľudových tancoch, speve alebo tradičnej veľkonočnej kúpačke.
Viac sa dozviete na www.liptovskemuzeum.sk.
Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová:
ZOZNÁMTE SA S MÁGIOU
Malebné prostredie Múzea oravskej dediny láka nielen turistov, ale aj filmárov. Nakrútili sa tu známe filmy ako Tisícročná včela, Princezná a žobrák alebo najnovšie Tanec medzi črepinami.
Veľkonočný program bude v Zuberci pripravený od soboty do pondelka. V areáli múzea budú remeselníci predvádzať výrobu kraslíc, pletenie korbáčov, výrobu sviečok a obradového pečiva, točenie na hrnčiarskom kruhu, drotárstvo a rezbárstvo. Ak vykukne slniečko, vyženú sa na pašu po dlhej zime domáce zvieratá. Na nedeľné popoludnie je pre návštevníkov pripravený folklórny program o symboloch v jarných obradoch, počas ktorého sa môžete dozvedieť veľa zaujímavostí o veľkonočnej mágii.
Okolie skanzenu je ako stvorené na turistické prechádzky, ak vyjde počasie, môžete tam stráviť aj niekoľko dní a nudiť sa určite nebudete.
Podrobnosti nájdete na muzeum.zuberec.sk.
Vlkolínec:
VÝSTUP NA SIDOROVO
Pre aktívnejšie, športovo založené povahy je v skanzene Vlkolínec pripravený turistický program na Veľkonočnú nedeľu – výstup na Sidorovo. Ide o dominantný vrch v pohorí Veľká Fatra. Smerom z dediny sa stúpa po kamenistej cestičke do sedla pod Sidorovom cez Vlkolínske lúky.
Ďalej vedie cesta prudko nahor, čo môže byť trochu náročné, ale odmenou je krásny výhľad na okolitú malebnú krajinu. Samozrejme, výlet sa oplatí skombinovať s prehliadku skanzenu. Je taký unikátny, že sa dostal do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Okrem historických obytných domov tu môžete obdivovať rumpáľovú studňu hlbokú 12 metrov, zvonicu z osemnásteho storočia a murovaný barokovo-klasicistický Kostol navštívenia Panny Márie. Drevená studňa slúžila pre miestnych ako jediný zdroj pitnej vody až do roku 1994 a zvonica plnila funkciu časomeru, dedinčania podľa jej zvonenia vedeli, koľko je hodín.
Podrobnosti sú na www.vlkolinec.sk.
Veľkonočné zvyky
Veľká noc sa slávi prvú nedeľu po prvom splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. Veľkonočná nedeľa je preto pohyblivým sviatkom a môže pripadnúť na čas od druhej polovice marca do konca apríla. V kresťanstve sa pri veľkonočných oslavách spojilo pôvodné pohanské znovuzrodenie jari a príchod hospodárskeho roka s oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Množstvo veľkonočných tradícií má pohanský pôvod – svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa. Voda má očistný a ozdravujúci význam, preto bolo súčasťou Veľkej noci obradné umývanie v potoku na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu. Ako očistný prvok sa využíval aj oheň, pomáhal zaháňať nečisté duchovné sily. Zeleni a čerstvým vetvičkám sa pripisovala schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Veľkonočné vajíčka sú symbolom znovuzrodenia a oblievačka mala mladým dievčatám zabezpečiť zdravie a krásu.