Staré grécke báje a povesti sú plné miest, kde sa odohráva množstvo neuveriteľných a záhadných príbehov. Je dobré vedieť, že mnohé tieto miesta skutočne existujú a dodnes sú spájané so starými legendami. A nemusí to byť len chronicky známy Olymp, sídlo bohov.
Ako zachrániť boha?
Ostrov Kréta je asi najviac známy vďaka pozostatkom vyše štyritisíc rokov starého veľkolepého paláca Knossos. V dávnych časoch tam bolo centrum minojskej civilizácie. Palác sa preslávil vďaka legende o obludnom Minotaurovi, obrovskom človeku s býčou hlavou, ktorého väznil v podzemnom labyrinte kráľ Minos.
Na Kréte sa však odohrávalo aj veľa ďalších zaujímavých mýtov. Začína sa tam napríklad príbeh o Diovi, najvyššom bohovi gréckej mytológie. Jeho otec, ľstivý titán Kronos, sa veľmi bál, aby ho raz deti nepripravili o život a nezmocnili sa vlády nad svetom. Preto každé radšej hneď po narodení prehltol. Jeho manželka Rheia sa snažila uchrániť aspoň posledné dieťa, a preto sa vybrala na Krétu, kde ho chcela ukryť. Vybrala si Idu, najvyššiu horu na ostrove, porodila a do neďalekej jaskyne malého Dia schovala. Budúceho kráľa bohov tam dojčila koza a Zeus jej neskôr za odmenu pričaroval známy „roh hojnosti“.
Hora Ida je súčasťou najvyššieho pohoria na Kréte a bola zasvätená titánke Rhei. Jaskyňa Ida alebo Ideon leží vysoko v pohorí a je to jedna z najväčších svätýň na Kréte, rovnako dôležitá ako veľké grécke chrámy. Hlavná sieň je štyridsať metrov dlhá, päťdesiat metrov široká a pôsobí ako veľká diera v skale. Podľa legendy mala hora Ida privilégium vidieť slnko skôr, než sa začal úsvit. Aj dnes z nej pri dobrej viditeľnosti môžete vidieť skoro celú Krétu, súostrovie Kyklady aj pohorie Taigetos.
Na Kréte je však ešte jedna jaskyňa, v ktorej sa vraj narodil Zeus. Volá sa Dikteon, leží pri dedinke Psichro, pri planine Lassithi a je jednou z najvyhľadávanejších turistických atrakcií na ostrove. Vnútri to vyzerá ako v klasickej jaskyni s rôznymi krasovými útvarmi a jazierkom. Priamo ku vchodu sa môžete odviezť na osloch.
Nech už sa Zeus narodil na ktoromkoľvek mieste, podarilo sa mu na Kréte zachrániť a svojho ľstivého otca napokon poraziť. Vo vojne titánov ho spolu s ďalšími bohmi a titánmi uväznil v Tartare. So zachránenými súrodencami a bohmi sa potom usídlil na Olympe.
Večne zelený platan
Na Kréte sa vďaka Diovi odohrávali aj ďalšie dôležité udalosti. Jedna legenda hovorí o Európe, krásnej dcére fenického kráľa Angora. Zeus bol známy svojou slabosťou pre krásne ženy a na ich získanie využíval rôzne ľstivé spôsoby. Aby dostal Európu, premenil sa na krásneho bieleho býka. Dievča bolo veľmi očarené zvláštnym zvieraťom. Keď si však naňho vysadla, býk sa vrhol do mora a začal s ňou plávať preč. Uniesol ju až na Krétu, kde sa premenil do svojej pôvodnej podoby.
Zaviedol Európu k mohutnému stromu, kde spolu splodili tri deti. Kontinent, ktorý Európu prijal a na ktorom ostala žiť, odvtedy nesie jej meno. Symbol tejto legendy – dievča sediace na býkovi – je dnes vyobrazený na dvojeurovej gréckej minci. Miesto, kde Zeus s Európou vyplával na pevninu, je dnešné mestečko Lendas a kedysi si ho obľúbila aj samotná Kleopatra.
Strom, pod ktorým sa miloval Zeus s Európou, tu stojí dodnes. Podľa legendy mu odvtedy nikdy neopadali listy. Platan je zasvätený Diovi a patrí medzi extrémne vzácny endemický druh. Aj napriek tomu, že ide o listnatý strom, na zimu nikdy neopadáva. Na ostrove je asi päťdesiat platanov a všetky sú prísne sledované. Kult Diovho stromu žije dodnes. Verí sa, že má schopnosť pomôcť ženám plodiť synov. Veď napokon aj Európa mala troch synov, medzi nimi aj krétskeho kráľa Minoa.
Posvätný platan nájdete pri ruinách veľkého starobylého mesta Gortys. Bývalo to hlavné mesto rímskej provincie, neskôr významné centrum Byzantskej ríše, až kým nebolo zrovnané so zemou v deviatom storočí nášho letopočtu. Dodnes tu možno vidieť pozostatky zašlej slávy. To, že ide o naozaj staré miesto, potvrdzujú veľké olivovníky, niektoré majú viac ako tisíc rokov.
Ostrov bohov
Jeden z Diových záletov mal dohru na ostrove Délos. Utiahla sa sem titánka Léto, do ktorej sa Zeus zamiloval a ktorá s ním čakala deti. Bála sa pomsty jeho manželky, bohyne Héry. Tá sa však o jej tehotenstve dozvedela a sľúbila, že potrestá každé miesto na zemi aj na mori, ktoré jej poskytne útočisko a dovolí porodiť dieťa.
Ostrov Délos dovtedy voľne plával po mori a nebol bezpečný, Zeus ho preto ukotvil. Ostrov potom dovolil Léto ukryť sa, ale len pod podmienkou, že si jej syn postaví na ňom chrám. Léto porodila dvojičky, najskôr Artemis, bohyňu lovu, a potom Apolóna, boha slnka.
Na ostrove vznikol chrám zasvätený Apolónovi a stal sa aj jedným z najvýznamnejších miest jeho kultu. Ostrov sa vďaka narodeniu bohov stal posvätným a jeho význam vzrástol po celom Grécku. Ženy na Délose nesmeli rodiť a nikto tam nesmel ani umrieť. Ostrov bol pokrytý množstvom chrámov a svätýň. Pozostatky Apolónovho chrámu sú na ňom dodnes.