Sedem vzácnych tipov zo Slovenska, z ktorých sú turisti nadšení

Prvý rakúsky veľvyslanec na Slovensku pozná naše pamiatky lepšie ako hociktorý Slovák.

Kraskovo.(Zdroj: TASR)

Rakúšania objavujú miesta, o ktorých netušia možno ani našinci. Spoznávajú doslova lahôdky, maličké, ale vzácne kostolíky či kúrie roztrúsené po rôznych dedinkách.

„Imidž Slovenska sa zásadne zmenil k pozitívnemu,“ tvrdí Maximilian Pammer, bývalý rakúsky veľvyslanec, ktorý u nás zažil ešte mečiarovskú dobu.

Dodnes sa sem vracia aj vďaka špecializovaným zájazdom, ktoré už od roku 2003 pre svojich členov organizuje Rakúsko – slovenská spoločnosť.

Keď totiž Pammerovi skončila misia na Slovensku, chcel prispieť k tomu, aby Rakúšania bližšie spoznávali Slovensko, ktoré mu medzitým prirástlo k srdcu. Ideu organizovať poznávacie cesty teda predniesol spoločnosti, ktorej je podpredsedom.

Po Slovensku ich odvtedy stále sprevádza kunsthistorik Peter Kresánek, ktorého spoznal ešte ako primátora Bratislavy.

„Je to vynikajúci sprievodca. Vždy pre nás nájde niečo nové, hoci sa aj vraciame na miesta, kde sme už boli,“ hovorí Pammer.

„Samozrejme, je to len kvapka v mori. Nevozíme k vám tisícky Rakúšanov, ale tí, čo prídu, sú nadšení,“ dodáva.

Peter Kresánek im totiž servíruje delikatesy, ktoré spoznal pri svojich cestách po Slovensku počas získavania materiálu na unikátnu ilustrovanú encyklopédiu pamiatok Slovenska.

Napríklad oravský región považujú vedy o kultúre za periférnu oblasť, ale rakúski klienti sú z neho nadšení.

Prirodzene, zaujímajú sa viac o miesta, ktoré majú európsky rozmer či sú spojené s rakúsko-uhorskou históriou, ako napríklad Štiavnické Bane, kde sa narodil vynálezca a astronóm Maximilián Hell.

Ďalšou obľúbenou destináciou je Spiš, najmä pre tých, čo obľubujú poľovníctvo, iní chodia na Slovensko liezť alebo hľadať rodinné korene a predkov.

Tí, ktorí sa nechajú viesť Petrom Kresánkom, však vyzdvihujú zo zoznamu týchto sedem netradičných miest.

1.Špania Dolina: Medené bohatstvo

hdr_res.jpg

Banícka obec fascinuje svojou polohou, ale aj históriou. Nájdete tu banícke domce na svahoch, monumentálny areál opevneného kostola prístupného krytým schodiskom, štôlne či unikátny starobylý banský vodovod. Môžete tu obdivovať aj krásny výhľad z haldy či múzeum s plánmi na obnovu zaniknutých banských strojov a s výkladom nadšeného Andreja Sitára, majstra baníckeho bratstva Herrengrund. Vodné toky tejto lokality spôsobovali medený povlak na železných predmetoch (povestné herrengrundské pokále), čo pútalo pozornosť chemikov a metalurgov z Európy aj príslušníkov cisárskeho dvora už od 16. storočia. Išlo o najdôležitejšiu lokalitu ťažby medi v období Thurzovsko-Fuggerovskej banskej spoločnosti, ktorá bola zdrojom povestného bohatstva, vďaka ktorému sa objednávali v Banskej Bystrici v období neskorej gotiky stavby a umelecké diela najvyššej európskej úrovne.

FOTO - MARTIN KURKA

2.Thurzov zámok v Bytči: Zriedkavá renesancia

bytca.jpg

Jedinečný areál pozostáva z kaštieľa postaveného talianskymi majstrami pre Františka Thurza a unikátnej „jednoúčelovej“ budovy sobášneho paláca so sgrafitovou výzdobou na fasádach a sálou na poschodí, ktorý dal postaviť jeho syn Juraj Thurzo. Palatín Juraj Thurzo bol vysoko vzdelanou osobnosťou. Dokonca aj ako evanjelik bol poradcom rakúskych cisárov, najmä Rudolfa II., milovníka umenia. Spolu s Oravským hradom (najmä tamojšou kaplnkou) ide o vzácny príklad renesancie na území Slovenska.

FOTO – PETER KRESÁNEK

3.Stará Halič: Stredoveký kostol

halic_res.jpg

V Starej Haliči je jedinečný stredoveký kostol s mnohými umeleckými a historickými detailmi a povestná renesančná drevená zvonica. V tamojšom kláštore spoločenstva Rodiny Panny Márie sa vzdelávajú dievčatá zo všetkých kontinentov v oblasti biblistiky, teológie, komunikácie či jazykov a pripravujú sa na misijnú činnosť po celom svete. Predstavená tohto kláštora Madre i páter Paul, zakladateľ mnohých desiatok takýchto kláštorov po celom svete, sú Rakúšania a bývalí vrcholoví lyžiari. Obec Stará Halič sa nachádza v okrese Lučenec, západne od Haliče so známym barokovým kaštieľom na kopci.

FOTO - WWW.APSIDA.SK

4.Ostrov Slanica: Uprostred Oravskej priehrady

slanicky2.jpg

Na ostrov sa dá dostať loďou. Tamojšia galéria ľudového sochárstva z dreva i kameňa je úžasným estetickým zážitkom.

FOTO - FILIP HRKEĽ

5.Malohontské kostoly: Vzácne nástenné maľby

bana_kroslak_res.jpg

Na Slovensku máme najväčší súbor stredovekých nástenných malieb v zaalpskej Európe teda mimo Talianska. V stredovekých kostolíkoch Malohontu aj v celom Gemeri sú desiatky ďalších pamiatok tohto druhu. Na malom a pre nás zabudnutom priestore bola samozrejmosťou kultúra celej Európy.

  • Rimavská Baňa (na snímke) – zaujme najmä veľký obraz Legendy o svätom kráľovi Ladislavovi s unikátnym zobrazením pohybu postáv a koní, typickým svojím „uhorským naturalizmom“.
  • Kraskovo - tamojšie jemnejšie maľby vytvorili pravdepodobne podľa štýlu ilustrácií kníh univerzitnej Bologne. Názov dediny je odvodený zo severotalianskeho mesta Carascon, odkiaľ prišli v 12. storočí talianski baníci. Od názvu dediny je zasa odvodený aj pseudonym vynikajúceho slovenského básnika Ivana Kraska.
  • Kyjatice - výjav Posledného súdu v tamojšom kostole je v tvare symbolického kruhu s obsahom z teologického spisu Dionýza Aeropagitu zo 6. storočia. Do kruhu je usporiadaný zrejme podľa prác učiteľky nemeckého národa a Európy sv. Hildegardy z Bingenu z 12. storočia.

FOTO SME – JÁN KROŠLÁK

6.Topoľa, Ruský Potok: Jedinečné drevené kostoly

topola_res.jpg

Drevené „cerkvi“ (podľa grécko-katolíckej terminológie) v legendárnych Poloninách fascinujú „sochárskymi“ tvarmi šindľových striech a vežičiek, konštrukčných detailov i byzantským chápaním priestorov, vrátane usporiadania ikon na ráme ikonostasu. Jedinečná je aj dramatická história grécko-katolíckej cirkvi vo východných Karpatoch, a to už od 17. storočia, predovšetkým však smutné obdobie prenasledovania gréckokatolíkov komunistickým režimom.

FOTO - TASR, MARTIN RIĽÁK

7.Prielom Hornádu: Adrenalín v prírode

slovenskyraj_res.jpg

Turistická trasa cez roklinu pri rieke Hornád ku Kláštorisku, ako aj okolité rokliny Slovenského raja ponúkajú bizarné adrenalínové prechody po rebríkoch a visutých plošinách. Vykopávky a rekonštrukcie areálu kartuziánskeho kláštora na pamätnom mieste celého Spiša (Lapius Refúgii) vyvolávajú zasa hlboký kultúrny zážitok. Aj preto, že svojou dispozíciou bol zhodný so stovkami kartúzií po celej stredovekej Európe.

FOTO - TASR

Slovensko malo povesť krajiny, kde sa kradli autá

O vnímaní Slovenska v Rakúsku sme sa zhovárali s bývalým rakúskym veľvyslancom na Slovensku MAXIMILIANOM PAMMEROM.

Vidíte nejaké prekážky pre väčší turistický záujem Rakúšanov o Slovensko?

Nie, okrem tej najzákladnejšieho, že máme najradšej more. Tí, ktorí majú radi hory, ich majú aj doma, veď Slováci skôr chodia lyžovať do Rakúska ako Rakúšania na Slovensko.

Tri či štyrikrát do roka organizujete aj zájazdy do Opery SND. Aký máte z nej pocit?

Predstavenia boli vždy na vysokej úrovni. Keď sa Nová budova SND tak dlho stavala, sám som bol dosť skeptický a pýtal som sa, načo bude, keď je Historická budova SND taká krásna. Ale novostavba sa vydarila, je architektonicky veľmi pekná, vynikajúca akustikou aj pohodlnosťou. Je to veľká výhra pre Bratislavu. Bratislava je najmä pre Viedenčanov veľmi obľúbeným miestom, predovšetkým v sezóne, kedy premáva City Liner.

A ďalšie obľúbené destinácie?

Predovšetkým je to Spiš, niektorí obľubujú poľovníctvo, iní chodia na Slovensko liezť. Aj hľadanie koreňov predkov môže byť dôvodom návštevy na Slovensku, viac Rakúšanov však má české ako slovenské korene, čoho ukážkou je už aj náš telefónny zoznam.

Na čo všetko ešte Rakúšania myslia, keď zvažujú cesty na Slovensko?

V pozadí majú možno ešte nezodpovedanú otázku, či im budeme rozumieť. Navyše, dlho ste mali aj povesť krajiny, kde sa kradnú autá. V roku 1997 jedno ukradli aj mne. Po otvorení hraníc panovala aj medzi Rakúšanmi istá eufória, neskôr však došlo k zvýšeniu kriminality aj vďaka imigrantom, ktorí prichádzali cez vaše hranice, čo u Rakúšanov vyvolalo pocit neistoty.

Bolo Slovensko ako súčasť Československa pre Rakúšanov menej viditeľné ako je dnes?

Áno, reliktom toho sú napríklad situácie, kedy z televízneho dokumentu Hlavné mesta na Dunaji vynechajú jeho tvorcovia Bratislavu. Občas sa stane aj to, že Veroniku Zuzulovú či inú slovenskú osobnosť označia za českú.

Čo viac vytvára imidž Slovenska, bilbordy cestovných kancelárií robia opatrovateľky?

Určite opatrovateľky. Sú obľúbené a robia svoju robotu dobre, vďaka nim môžu mnohí naši starí ľudia zostať v domácom prostredí. Pomáhať ľuďom je krásna práca.

Nepodporujú však len vnímanie Slovákov ako ľudí pre servis?

To sa ťahá ešte od drotárov. Situácia sa lepší aj v tomto smere, mnohí Slováci sú dnes už úspešní aj v iných profesiách.

Majú akcie ako Európske hlavné mesto kultúry Košice 2013 šancu niečo zmeniť?

Je iluzórne myslieť si to. Zaregistrujú ich iba ľudia, ktorí sa zaujímajú o kultúru. Bežný Rakúšan Košice nepozná, hoci sú bližšie k Viedni ako Innsbruck.

Sporé televízne správy o tejto akcii ukážu skôr nedoriešené rómske problémy na sídlisku ako nejaké kultúrne akcie, prečo je to tak?

Bohužiaľ, to mi ide tiež na nervy. U nás máme fixnú myšlienku, ako sa zle zaobchádza s chudobnými Rómami na Slovensku či v Maďarsku. My to však máme oveľa ľahšie, Rómov je v Rakúsku oveľa menej, navyše sú integrovaní, kým na Slovensku je veľa miest, kde je naozaj ťažké ich životnú úroveň ovplyvniť. Rakúšania dokážu ľahko kritizovať Slovensko aj kvôli atómovej energii.

Prečo na ňu majú tak radikálne odlišný názor?

V sedemdesiatych rokoch sme postavili atómovú elektráreň, ale než prišla do prevádzky, ľudia sa v referende vyjadrili proti nej. Od tej doby máme pocit, že by ich nemali mať ani susedné krajiny. Je to samozrejme potencionálne nebezpečné, bolo by dobré, keby ich bolo čo najmenej, ale také ľahké to zas nie je. My má veľa vodnej energie, preto si to môžeme ľahšie dovoliť nestavať atómové elektrárne ako iné krajiny. Aj tento problém by sa mal vnímať v správnych dimenziách. Lenže u mnohých ľudí je to už fanatizmus.

pammerkuchta.jpgMaximilian Pammer

je podpredsedom Rakúsko-slovenskej spoločnosti. Ako diplomat pôsobil v Rusku, Taliansku, v Kanade a v Tunise.

Bol prvým rakúskym veľvyslancom na Slovensku. Je nositeľom Radu Bieleho dvojkríža 2. triedy a Zlatej plakety Ministerstva zahraničných vecí SR.

V roku 2009 sa stal čestným občanom Bratislavy.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  3. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  5. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  7. I cez prázdniny testujte elektrobicykle
  8. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM®
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl?
  1. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  2. Funguje predaj realít aj bez maklérov?
  3. BILLA a ÚNSS skontrolovali zrak 10 380 slovenským deťom
  4. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  5. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  6. Borguľa žiada vyrúbenie dane pre americkú ambasádu
  7. Stanovisko Klubu pre BA k mimoriadnemu rokovaniu zastupiteľstva
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou
  9. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 6 822
  2. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 5 276
  3. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 072
  4. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 3 731
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 2 332
  6. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 2 082
  7. Chcete vedieť všetko o vašej krvi? Čaká vás 6000 typov vyšetrení 1 878
  8. Máte už vybranú dovolenku na júl? 1 580
  9. V meste či mimo mesta, stále s kvalitným internetom 1 145
  10. 5 dôvodov, prečo sa prihlásiť na konferenciu ENERGOFÓRUM® 660