Angolský veľvyslanec na Slovensku DOMINGOS CULOLO odovzdal včera poverovacie listiny. Pred začiatkom diplomatickej kariéry pracoval v Angole ako generálny prokurátor. Denníku SME poskytol rozhovor. „Vojna, ktorá trvala viac ako 40 rokov, nemá víťazov ani porazených: vyhrali sme všetci, lebo máme mier a všetci sme prehrali, lebo zomierali Angolčania,“ zhodnotil podpísanie mierovej dohody vlády s povstalcami z UNITA.
Vo februári tohto roka zomrel líder UNITA Jonas Savimbi. Ako v Angole prežívali jeho smrť?
„Smrť je vždy smrťou. A smrťou Jonasa Savimbiho stratila Angola jedného občana, ktorý sa mohol zúčastniť na obnove krajiny. No on sám si zvolil tento osud, pretože odmietol všetky možnosti, ktoré mu ponúkla vláda. Odmietol aj miesto viceprezidenta. Po tom, ako sa Angola dozvedela o jeho smrti, mnoho ľudí oslavovalo a vraveli: zomrel muž, kvôli ktorému sme trpeli.“
Savimbi zomrel, vojaci UNITA nie. Ako je ale možné, že sa táto armáda šesť mesiacov od jeho smrti rozsypala?
„Zomrel Savimbi a vojna sa skončila. Mnoho vojakov zahodilo zbrane okamžite a spontánne, ďalší sa integrovali do regulárnej, vládnej armády. V tejto chvíli je v mojej krajine iba jedna armáda.“
Ak sa nejaký turista rozhodne ísť do Angoly, bude mať záruku, že sa mu nič nestane?
„Som si úplne istý, že sa mu nestane nič. Nielen v Luande, hlavnom meste mojej krajiny. Nedávno juhoafrickí turisti prešli cez celú krajinu, od juhu až na sever. Prešli 2-tisíc kilometrov a nič sa im nestalo. V tejto chvíli už sme, pokiaľ ide o bezpečnosť, normálna krajina. Máme iba problémy s infraštruktúrou.“
Každá povojnová krajina je rajom pre medzinárodný zločin.
„Priekupníci s drogami Angolu často využívajú ako prestupnú stanicu z Južnej Ameriky a Juhoafrickej republiky do Európy. Robí nám to starosti.“
Čo vašu krajinu trápi najviac?
„Skončila sa vojna, krajina je zničená a mnoho ľudí stále žije v oblastiach, ktoré sú pre vládu nedostupné. Sú hladní, bez oblečenia a lekárskej starostlivosti. Prichádza k nim len málo humanitárnej pomoci. Potrebujeme odmínovať polia a cesty, aby sa ľudia mohli venovať farmárčeniu a mohli sa voľne presúvať. Nutná je aj výstavba mostov. Definitívny mier príde, až keď zmizne hlad a chudoba.“
JURAJ TOMAGA