Peter Petras je chatárom na najstaršej chate vo Vysokých Tatrách a v horách pôsobí už polstoročie. Práve v auguste tohto roku to bude 50 rokov, čo sa stal horským nosičom a láska k prírode a k Vysokým Tatrám mu ostala dodnes.
VYSOKÉ TATRY. Málokto o ňom vie, že okrem chatára a nosiča je i profesionálnym pedagógom, tomuto remeslu sa však už dávno nevenuje. Jeho ľadový betlehem každú zimu dopĺňa atmosféru tejto najmenšej tatranskej chaty.
V tomto roku si Rainerova chata vo Vysokých Tatrách pripomína významné jubileá. Aké to sú?
Toho roku som vyhlásil Rainerov rok. Budeme si totiž pripomínať 180. výročie podpísania zmluvy medzi Csákym a Rainerom o prenájme Starého Smokovca, potom bude 150. výročie postavenia chaty, potom bude 15. výročie otvorenia chaty, no a také moje súkromné jubileum bude v lete, je to 50 rokov, čo som prišiel do Tatier a začal nosiť.
Čo všetko postretlo Rainerovu chatu počas tých 150 rokov jej existencie?
Vizitka
Peter Petras
- narodil sa 16. augusta 1946
- pôvodným povolaním je pedagóg
- pracoval aj ako horský nosič
- Reinerovu chatu prevzal v roku 1997
- po obnove interiéru ju prevádzkuje od roku 1998
- prvý ľadový betlehem postavil v roku 1999
- odvtedy stojí ľadový bethlehem pri Reinerovej chate každú zimu
Foto: TASR
Mala takú pohnutú históriu, v roku 1863 ju postavili ako útulňu, čiže chata bez nejakého hospodára. Ľudia mohli prísť, prenocovať, skryť sa pred zlým počasím. Potom o 21 rokov, keď postavili chatu Kamzík, útulňa zanikla a stala sa skladom materiálu pre chatu Kamzík.
Skončilo sa to tak, že bola skladiskom paliva, odpadového materiálu, odpadkov a nakoniec tak spustla po zatvorení chaty Kamzík, že ju bolo treba zachrániť. Našla sa skupina nadšencov v roku 1980 z Popradu Veľkej, ktorí ju zachovali - opravili múry, postavili šindľovú strechu. No nedali jej nejaký zmysel, nebol gazda, ktorý by dal chate nejakú náplň.
Takže znovu spustla, zadná stena spadla, bola deravá strecha, takže keď sme ju vzali v lete 1997 do prenájmu, bola to v podstate ruina. Rok nám trvalo, kým sme ju dali do takého stavu, že mohla byť ako tak otvorená. Generálnu opravu sme robili v roku 2003, keď sme robili novú strechu, podkrovie, a teraz má ten tvar, ktorý sme jej vtedy dali.
Aké ďalšie opravy by chata potrebovala?
Každá stará stavba má svoje slabiny a výnimkou nie je ani Rainerova chata. Táto stavba nemá základ, čiže voda sa dostáva do vnútra, bolo by treba obdrenážovať chatu, predĺžiť strechu dozadu, aby nepadal dážď tesne ku chate, aby sme odrazili vodu, je tu ešte veľa práce, bolo by treba novú dlažbu, opraviť drenáž pod dlažbou, tieto opravy potrebuje nutne urobiť.
Chystáte sa v tomto roku realizovať niektoré opravy?
Nájom je taký vzťah ku chate, ktorý je ozaj obrovskou brzdou. Nemôžem do toho dávať nejaké väčšie investície, keď neviem, či budem jej vlastníkom v budúcnosti, alebo nie.
Našli sa už takí ľudia, čo si chcú všetky chaty v Tatrách privlastniť, takže do tejto chaty sa v stave nájmu neoplatí veľmi investovať. Samozrejme, že ja som taký blbec, že sa aj napriek tomu určite do toho v lete pustím, aj s tým výsledkom, ktorý je taký, ako som hovoril.
Rainerova útulňa. Foto k článku: TASR/Oliver Ondráš
Akých bolo vašich 50 rokov prežitých v Tatrách?
Niekedy, keď vyučovacia hodina trvala 45 minút, sa mi to zdalo nekonečne dlho, a tých 50 rokov preletelo ako 50 minút. Začínal som tu s Karolom Gurkom a ozaj to prebehlo veľmi rýchlo.
Začiatky boli veľmi ťažké, prišiel som do Tatier ako 16-ročný a práve tu sa z stal z chlapca chlap. Tam som dospel, nielen telesne, ale aj duševne, stal sa zo mňa taký vyrovnanejší človek. Na začiatku som sa nevyhol tým nerestiam tatranským, rád som sa zabavil, vypil, tancoval.
Ako vnímate sám seba a svoj vzťah k ľuďom?
Som priemerný človek, niektorých ľudí mám rád, niektorí sú mi ľahostajní. Nedá sa povedať, že som vyložený filantrop. Ale tých, ktorí rozumejú Tatrám a majú ich radi, tak tých rozpoznám zďaleka a viem ich odlúčiť od tých zvyšných, ktorí snáď prišli do Tatier prvý a posledný raz.
Viete, nasilu sa do Tatier nedá chodiť a to vidíte niekedy aj na tej unudenej mládeži. Tí ľudia, ktorí radi prídu do Tatier, tých mám rád aj ja, lebo sa s nimi vždy dá o niečom zaujímavom porozprávať.