Švédsko: Začína sa na Luciu
Zima vo Švédsku je veľmi chladná a tmavá. Zubaté slnko v najsevernejších kútoch takmer ani nevykukne, o to viac sa ľudia snažia zlepšiť si náladu oslavami. Vianočné prípravy sa začínajú 13. decembra oslavou svätej Lucie. Najstaršie dcéry v rodinách si pred svitaním obliekajú biele šaty s červenou šerpou, na hlavu si dajú zelenú korunku so zapálenými sviečkami.
Popíja sa káva a jedia sa Luciine koláčiky so šafranom, ktoré majú veľmi špecifickú korenistú chuť a žltkastú farbu. Na Štedrý večer si Švédi doprajú rôzne tradičné dobroty, ku ktorým patrí napríklad vianočná šunka, nakladané bravčové paprčky či sušená treska.
Veľmi zábavné je jedenie ryžovej kaše varenej v mlieku a posypanej škoricou, v ktorej je ukrytá mandľa. Kto ju objaví vo svojej miske, ten sa do roka vydá alebo ožení.
Darčeky nenosí deťom Ježiško ani Santa Claus. Švédi majú svojho škriatka Tomteho. Jazdí na slamenej koze, je oblečený v červenom a nosí so sebou obrovské vrece plné vianočných prekvapení.
Oplatí sa zažiť: Ak sa na Vianoce dostanete do sviatočne vyzdobeného Štokholmu, rozhodne si nenechajte ujsť zadarmo korčuľovanie v Kungsträdgården parku.
Cyprus: Namiesto ryby bravčovina
Predvianočná príprava na Cypre sa začína dlhým pôstom už od 14. novembra. Po tomto dátume sa nejedáva mäso, a vo štvrtok a piatok ani ryby. Po 12. decembri sa úplne vylúči aj rybacina. Na vianočnom stole si obyvatelia Cypru túto „diétu“ dostatočne vynahradia. Nesmie na ňom chýbať pečené bravčové mäso, ktoré sa tu pokladá za sväté a sviatočné jedlo.
Vianoce sa slávia 25. decembra, darčeky sa rozdávajú deťom na Nový rok. Namiesto Ježiška ich nosí Ai-Vasilis, ktorý v každej rodine požehná sviatočný koláč s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček.
Mystérium Vianoc je umocnené prítomnosťou tajomných zlých duchov, známych ako kalikantzari, ktorí sa v tomto období približujú k ľudským obydliam. Ich pôvod je v gréckej mytológii. Radi robia nepríjemnosti, napríklad tým, že nechajú skysnúť kravské mlieko alebo zapletú dobytku chvost. Ľudia sa pred nimi chránia magickými rituálmi, pálením starých topánok alebo zavesením prasacej čeľuste na dvere domu.
Oplatí sa zažiť: Vianoce na Cypre môžu mať svoje čaro napríklad v niektorom z plážových thalasso centier, kde vás aj v zimnom období rozmaznajú rôznymi wellness procedúrami s morskou vodou.
Francúzsko: Ohňostroj pôžitkov
Len málokde na svete si vedia ľudia tak užívať život, ako vo Francúzsku. Na Vianoce sa táto ich schopnosť ešte znásobuje. To, čo sa jedáva na francúzskych štedrovečerných stoloch, je skutočnou oslavou zmyslov. Hlavným chodom je tradičná pečená morka s gaštanovou plnkou alebo kačacia pečienka, ale zároveň sa pripravuje aj množstvo iných dobrôt – žabie stehienka, údený losos, langusty, ustrice, slimáky...
Večeria sa aspoň štyri hodiny, čo je oproti bežným dvojhodinovým obedom a večerám naozaj dosť. Ako dezert sa jedáva čokoládová roláda, kým sa k nej dopracujete, máte už dávno strávený hlavný chod. V Provensálsku je to trochu inak, tam sa podáva v niektorých rodinách aj trinásť dezertov vrátane čerstvého a sušeného ovocia.
Darčeky pod stromček nosí Otec Vianoc – Pere Noël, fúzatý deduško, ktorý sa nápadne podobá na Santa Clausa. Vianočná výzdoba je témou sama osebe, Francúzi si na ňu potrpia v interiéroch aj exteriéroch. Mestá aj malé dedinky svietia počas celých sviatkov tisíckami svetielok a vianočné trhy trvajú na viacerých miestach dlhšie než do Štedrého večera.
Oplatí sa zažiť: Vianočné mestečko na parížskom Champs-Elysées so stánkami, kolotočmi a ľadovým svetom zabáva návštevníkov francúzskej metropoly až do 3. januára.