Úslovie „jedia mi len oči“ už v Nemecku celkom neplatí. Po Kolíne nad Rýnom, kde už nejaký čas funguje prvý „neviditeľný“ bar, otvorili podobnú reštauráciu aj v Berlíne. Jej hostia nevidia, čo jedia, pretože v podniku panuje nepreniknuteľná tma. Prečo? Aby mohli využiť lepšie chuť a čuch než zrak. Prví návštevníci vošli do reštaurácie tápavo, držiac sa jeden druhého. Viedol ich tridsaťtriročný čašník Roland Zimmermann, ktorý je od narodenia slepý. Z reštauračného personálu je však jediný, kto dokáže bez problémov uviesť hostí na miesto a navigovať ich, kde čo majú. „Dávam tanier priamo pred vás,“ hovorí Zimmermann. „Nemôžem si trafiť do úst,“ ozve sa z tmy hlas. „To by ma teda zaujímalo, čo je to za jedlo. Lasagna?“ pýta sa ďalší. V neviditeľnej reštaurácii si nemôžu labužníci vybrať jedlá podľa jedálneho lístka, môžu len povedať, že chcú rybu, mäso alebo vegetariánsku stravu. „Chceme ľuďom dopriať výnimočný zážitok pri ochutnávaní a ovoniavaní jedál,“ hovorí Manfred Scharbach, šéf organizácie slepých a slabozrakých, ktorá reštauráciu prevádzkuje. Z tridsaťčlenného personálu je dvadsaťdva slepých. Konzumácia jedla trvá hosťom priemerne tri hodiny a čašníci sú im vždy poruke, aby v prípade potreby s niečím pomohli. No a samozrejme, na záver hostiny vždy hosťom prezradia, na čom si pochutnávali.