Majitelia vlekov sa boja zdražovať, aby neprišli o ďalších lyžiarov.
Lyžovačka na Slovensku sa v porovnaní s minulou sezónou tento rok nijako viditeľne nezmení.
Priemerná cena celodenného lístka pre dospelého vyjde na 11 eur 60 centov. Najdrahší lyžiarsky lístok je v stredisku Jasná. Tam stojí celodenný skipas pre dospelého 33 eur.
Za staré ceny, staré služby Lyžiari sa potešia dvom novým lanovkám a jednému výťahu. V Jasnej, kde majitelia investovali najviac, sú vraj stále na hranici nákladovosti, čo znamená, že sú v porovnaní s alpskými rezortmi stále lacnejší.
V päťhviezdičkových strediskách si zalyžujete približne za 25 eur na deň.
Väčšina menej známych stredísk je však podstatne lacnejšia. Za celý deň na snehu zaplatíte okolo desať až trinásť eur.
Tieto menšie strediská majú obmedzený rozpočet na marketing a okrem miestnych ste o nich často vôbec nemuseli počuť. Je preto možné, že tomu bude zodpovedať aj počet ľudí na svahu.
Rodinná atmosféra Ich majitelia sa napriek nedostatku peňazí snažia svoje strediská zveľaďovať malými krokmi každým rokom.
Možno práve v tom vašom rezorte pribudnú toalety, miesto, kde sa dá skryť pred zimou, bufet, lyžiarska škôlka s malým vlekom a podobne.
Takýchto stredísk je na Slovensku viac ako sto. Neposkytujú maximálne pohodlie a desiatky kilometrov svahov, zato v majú domácku atmosféru.
FOTO - FOTOLIA
Oplatí sa zahraničie? Tvrdenie, že našincovi sa skôr oplatí lyžovačka za hranicami, sa v posledných rokoch stáva skôr mýtom. Hlavnou motiváciou zostať doma sú ceny lístkov.
V Rakúsku stoja skipasy aj 40 eur, vo Francúzsku sa vyšplhajú ešte vyššie, o Švajčiarsku nehovoriac. Samozrejme, cena vždy závisí od sezóny, regiónu či balíka cestovnej kancelárie.
No nie len skipasy znevýhodňujú lyžovačku mimo Slovenska. Zatiaľ čo v supermarketoch sú ceny porovnateľné, za turistické služby v zahraničí priplatíme.
Pomoc slovenským strediskám priniesli nové diaľnice. Rýchlostná cesta, šikovne sprejazdnená pred voľbami, otvorila najväčšie stredisko na Slovensku – Jasnú a ostatné strediská v okolí Brezna či Banskej Bystrice celému juhozápadnému Slovensku.
Do Banskej Bystrice prídete z Bratislavy za dve hodinky, odtiaľ si už môžete vybrať, ktoré stredisko navštívite. Pozdĺž cesty sa, samozrejme, môžete zastaviť v Banskej Štiavnici (Salamandra) či v Kremnici (Krahule, Skalka).
Zo severnej strany cez Liptovský Mikuláš prídete do Demänovskej doliny za 3,5 hodiny.
V porovnaní s najbližšími alpskými strediskami, ktoré sú minimálne štyri až päť hodín vzdialené od slovenských hraníc, sa väčšine Slovenska do zahraničia nakrátko ísť neoplatí.
Kde na Slovensku si najlepšie zalyžujete s deťmi? Zimná dovolenka s ujačanými deťmi je náročná na logistiku a peniaze, pomôže dobrý výber strediska.
Vybrali sme niekoľko slovenských stredísk, kde sa s deťmi nestratíte. Vhodnosť strediska závisí od veku detí, ich schopnosti znášať cestovanie a prítomnosti inštruktorov.
Nie všetky deti zvládnu, že sa im pri prvých krokoch v nemotorných lyžiarkach a lyžiach venujú otec či mama. Drahšou, no účinnejšou metódou je zveriť deti do rúk inštruktorov v lyžiarskych školách. Inštruktori museli povinne absolvovať kurzy a mali by vedieť, ako sa postarať o dieťa, naučiť ho užiť si prvé chvíle na snehu. Vy si od ratolestí zasa oddýchnete.
Kritériom výberu stredísk medzi vhodné pre deti a na výučbu lyžovania bola prítomnosť modrých zjazdoviek, detských vlekov, prípadne sedačky, na ktorej sa deti s rodičmi pohybujú oveľa ľahšie ako na pome. Snažili sme sa strediská vyberať z celého Slovenska.
Igor Plávka, Patrik Mikula
Zobraziť Lyžovačka s deťmi na väčšej mape
Strediská sú v kríze Za stabilné ceny lístkov vďačia lyžiari strachu manažérov stredísk zo zdražovania.
Viaceré lyžiarske strediská na Slovensku budú rady, ak na konci nasledujúcej zimy nebudú v bankrote. Zvlášť tie zadlžené.
Kríza a ich vlastná finančná situácia im veľmi nedovoľujú stavať a inovovať, takže za posledný rok pribudla jediná viditeľná investícia, a to prepojenie južnej strany Chopka so strediskom Jasná.
Viacerých prevádzkovateľov natoľko tlačí úverové bremeno, že musia počítať každé euro.
Mnohé sa obávajú zdražovať, pretože odchod či úbytok lyžiarov by mohol pre ne byť osudový. Všetci sa chcú vyhnúť osudu niektorých rakúskych stredísk, ktoré poslednú sezónu neprežili.
Aj také vychytené miesta ako St. Corona či Hochkar ledva našli peniaze na záchranu a pomáhať im musela samospráva.
Autor: www.snowmagazín.sk