ktoré v starších štvrtohorách vypĺňalo najhlbšiu časť Jordánskej priekopy (vtedy jeho hladina ležala iba 160 metrov pod úrovňou mora). Dnes je nielen turistickou atrakciou, ale aj zaujímavým prírodným úkazom.
Ako napísal nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung, projekt na záchranu vysychajúceho Mŕtveho mora predpokladá, že každý rok sa z Červeného do Mŕtveho mora odvedie 1,8 miliardy kubických metrov vody. Takto by mala hladina Mŕtveho mora dosiahnuť pôvodný stav. Plány na záchranu Mŕtveho mora existujú už dlhé roky, ich realizáciu umožnila až izraelsko-jordánska mierová dohoda z roku 1994.
Hladina Mŕtveho mora poklesla v priebehu posledných 20 rokov o 19 metrov, jeho plocha sa zmenšila o jednu tretinu na 400 kilometrov štvorcových. Do Mŕtveho mora síce vteká rieka Jordán, zvyšujúca sa spotreba pitnej vody v okolitých krajinách a odvedenie až 70 percent vôd z rieky však spôsobili, že Jordán už nestačí zabrániť vysychaniu tejto vodnej nádrže. Zlý stav má na svedomí aj intenzívne slnečné žiarenie, ktoré trvá v priemere 330 dní ročne. Ekológovia varujú, že more by sa mohlo do roku 2050 úplne stratiť z povrchu zemského.
Podľa projektu, ktorý predstavili v Johannesburgu zástupcovia Jordánska a Izraela, bude Mŕtve more zachraňovať kanál dlhý 200 kilometrov so spádom 400 metrov. Povedie z Akabského zálivu až k južnému brehu Mŕtveho mora, začína sa v Izraeli a jeho dve tretiny budú viesť jordánskym územím. Pozdĺž kanála budú vybudované odsoľovacie zariadenia na úpravu morskej vody. Dve tretiny upravenej vody budú smerovať do Jordánska, jednu tretinu bude mať k dispozícii budúci štát Palestína. Kanál by mal byť postavený nákladom 800 miliónov eur, projekt by mala podporiť aj Svetová banka. (ač, tasr)