FOTO - ARCHÍV
Vyprážaná lahôdka.
Skuonské pavúky najprv objavili hladujúci Kambodžania za čias teroru Červených Kmérov. Teraz sa tento hmyz stal vyhľadávanou lahôdkou. Čierne, chlpaté tvory so zubami napustenými smrteľným jedom, ktoré žijú v džungli okolo mestečka Skuon, na prvý pohľad skutočne nevyzerajú ako „kambodžský kaviár“. Pre mnohých obyvateľov Skuonu sú však tarantuly druhu Arachidna zdrojom slávy a bohatstva.
„Keď je dobrý deň, predám 100 až 200 kusov,“ hovorí Tum Neang. Tento 28-ročný muž živí celú rodinu predajom do chrumkava opečených, solených pavúkov s príchuťou cesnaku. Osemnohá lahôdka v prepočte asi za 30 korún poskytuje stály príjem v krajine, kde jedna tretina obyvateľov žije pod hranicou chudoby.
Počas vlády Červených Kmérov v rokoch 1975 - 1979 prišlo o život takmer 1,7 milióna ľudí. Krajnepravicoví maoistickí povstalci vyľudnili mestá, zničili obchod a univerzity v snahe nastoliť poľnohospodársku, roľnícku spoločnosť. Milióny ľudí, ktorých prinútili pracovať na poliach, udržal pri živote hmyz ako pavúky, svrčky, osy a vážky.
„Keď ľudia utiekli do džungle, našli tieto pavúky a museli ich jesť, pretože boli hladní,“ vysvetľuje Sim Yong, matka piatich detí. „Potom prišli na to, že sú chutné,“ hovorí a naháňa po tanieri dozlata opražené potvorky. „A mimochodom, naše pavúky sú najlepšie v Kambodži,“ dodáva.
Pre Roeuna Sarina cestujúceho do Phnompenhu sú skuonské pavúky jednoznačne otázkou chuti, nie histórie. „Nemôžem prejsť cez Skuon bez toho, aby som si nedal pár tarantúl. Mám ich veľmi rád,“ tvrdí a vkladá si do úst ďalšie sústo. „Chutia trochu ako svrčky, ale sú omnoho lepšie,“ dopĺňa znalecky.
Stanica v centre mesta je plná minibusov privážajúcich návštevníkov z hlavného mesta, ktorých okamžite obklopí dav predavačov pavúkov. Príchodzí z Phnompenhu, ktorý leží asi 60 kilometrov juhozápadne, často naraz kupujú tucty tarantúl, čerstvo nazbieraných v okolí Skuonu. Nechce sa im čakať, kým do mesta dovezú dodávku často menej kvalitného tovaru.
Konzervatívci a vegetariáni môžu kritizovať bezohľadné prenasledovanie pavúkov, miestni však veria, že populácia tarantúl sa udrží.
Podľa odborníka Tuma Neanga najlepší pavúk je taký, ktorého práve vytiahli z jeho úkrytu a opražili na oleji so štipkou cesnaku a soli. Praží sa až dovtedy, pokým sa jeho povrch nesfarbí do tmavočervena. Na povrchu je potom chrumkavý, vnútri šťavnatý.
Predavačka na trhu Chor Rin rovnako ako mnoho iných Kambodžanov verí, že pavúky majú aj liečivé účinky, predovšetkým keď sa zamiešajú do ryžového vína. „Nápoj je dobrý najmä na bolesti chrbta a pre deti s dýchacími problémami,“ tvrdí a ponára pohár do džbánu s hnedou tekutinou, na dne ktorého je hromada chlpatých nožičiek.
„Za vlády Červených Kmérov si ľudia nemohli dovoliť tradičné lieky. Tak pili toto a dodávalo im to silu. Je dôležité, aby pavúky, pridávané do vína, mali zuby, inak liek stratí účinok.“ Liter kvalitného pavúčieho vína môže stáť dva doláre, čo je na miestne pomery obrovská suma. Ceny vyprážaných pavúkov v Phnompenhe tiež stúpajú, pretože ponuka nestačí uspokojiť rastúci dopyt. (čtk)
