Slovensko už nie je krajina zlacnených zájazdov a opileckých rozlúčok so slobodou. Slovákom sa nepáči ani prehnaný dôraz na komunistickú minulosť ich krajiny. Dvadsať rokov po revolúcii je načase, aby sa turistický obraz Slovenska zmenil.
Aspoň to tvrdí najväčší svetový výrobca turistických príručiek Lonely Planet, ktorý trochu prekvapivo zaradil Slovensko na piate miesto v rebríčku najlákavejších krajín pre rok 2013. „Snažili sme sa do rebríčka zaradiť krajiny, kde nastal nejaký pokrok alebo kde sa niečo v budúcom roku chystá,“ hovorí hovorkyňa Lonely Planetu Laura Lindsey.
Lonely Planet
Kam radí cestovať v roku 2013
Srí Lanka,
Čierna Hora,
Južná Kórea,
Ekvádor,
Slovensko,
Šalamúnove ostrovy,
Island,
Turecko,
Dominikánska republika,
Madagaskar.
Realita je mierne skreslená. Štvorstránka o Slovensku sa opiera o jedinú aktualitu: Košice ako Európske hlavné mesto kultúry 2013.
Zvyšok opisuje známe miesta ako pamiatky v Bratislave, Vysoké Tatry či Spišský hrad. Tie propagovala Lonely Planet aj v minulosti.
V texte chýba prekvapivý tromf alebo ťahák, ktorý by prezentoval moderné Slovensko. Uspokojí sa s osvedčenou klasikou a odporúčaním bryndzových halušiek.
Most „Ufo“ v Bratislave, drevené kostolíky či festival vo Východnej – to všetko na Slovensku bolo aj pred dvadsiatimi rokmi. Pomerne skromný text tiež odporúča súkromnú galériu Danubiana, proti ktorej mala nedávno výhrady odborná výtvarná obec. Exminister Krajcer ju totiž chcel prebudovať na dlho očakávanú kunsthalle. Galéria v príručke dominuje na veľkej fotografii. Jediným ďalším obrázkom je zasnežené pohorie Malej Fatry.
Pre turistov, ktorí o Slovensku doteraz netušili, môže byť nový bedeker zaujímavý. Čo však naň hovoria majitelia alternatívnych cestoviek, ktorí sa snažia Slovensko prezentovať inak ako cez slivovicu, oštiepok či folklór?
Slovensko je často vnímané najmä cez tradičné stereotypy. FOTO: ILUSTRAČNÉ SME - JÁN KROŠLÁK
Rok 2013? Ako ostatné
„Príručky bývajú veľmi selektívne, hoci sa v poslednom čase začínajú zlepšovať,“ hovorí Braňo Chrenka, ktorý ponúka historické jazdy po Bratislave na starej škodovke. „Chýba mi komplexnejší pohľad na našu históriu. Najmä druhá polovica 20. storočia je pre turistov zo Západu fascinujúca. Návštevníci neprikrášlený a poctivý postoj k dejinám ocenia,“ tvrdí. Z novej publikácie Lonely Planet ho najviac teší zmienka o Poloninách: „Turistiku v Poloninách si nevyskúšala ani drvivá väčšina Slovákov.“
Či sa práve v roku 2013 dostalo Slovensko do rebríčka zaslúžene, Chrenka netuší. „Nepoznám kľúč, na základe ktorého v Lonely Planet takto rozhodli. Možno to nie je veľmi zaslúžené, ale môžeme sa tomu aspoň potešiť. Okrem Košíc tu budú dni v roku 2013 plynúť ako po iné roky.“
Podobný názor má šéf cestovky Jairo, ktorá na Slovensku ponúka najmä outdoorové aktivity. „Neviem, čo Slovensko v rebríčku robí. Teší ma jeho zviditeľnenie, ale navštívil som množstvo krajín turisticky vhodnejších,“ hovorí Jaro Kapšo. Z kultúrnych akcií pre rok 2013 mu v príručke chýba zmienka o najväčšom hudobnom festivale Pohoda, ktorý dlhodobo boduje aj vo svetových rebríčkoch. Väčší priestor by podľa neho mohli dostať aj novosprístupnené slovenské jaskyne.
„Príručka určite pomôže spropagovať Slovensko, problém je v nastavení očakávaní, ktoré turisti môžu mať,“ dodáva Kapšo. „Ľudia bežne nevedia po anglicky, je tu mizerný servis po všetkých smeroch,“ vyratúva hlavné nedostatky.
Lonely Planet si vlastný názor rozhodne môže dovoliť. Na trhu je jednoznačným lídrom. Na jeho publikácie odkazujú weby Google či Amazon, recenzie mu píšu aj veľké svetové médiá.
Presný systém pre vytváranie rebríčkov však nemajú ani ich tvorcovia. „Je možné, že niektoré krajiny nám boli prosto sympatické a chceli sme to zo strechy vykričať celému svetu,“ píšu na webe Lonely Planetu autori. Destinácie sa každoročne obmieňajú. „Vzhľadom na zvolené kritériá je nepravdepodobné, že by sa nejaká krajina vyskytla v rebríčku opakovane,“ pripúšťa hovorkyňa firmy Laura Lindsey.
Výročnicu vydáva Lonely Planet už po ôsmykrát. Okrem klasických rebríčkov najlepších miest a krajín obsahuje tiež kreatívnejšie rubriky ako Najlepšie miesta na svete, kde získať tetovanie alebo Najlepšie miesta, kde zblízka stretnete slona. Je však zábavné listovanie v bedekri skutočne užitočné?
Väčšine turistov stačí návšteva Bratislavy. FOTO: SME - VLADIMÍR ŠIMÍČEK
Z alternatívy masovka
Firma je tak trochu obeťou vlastného úspechu. Aj v tých najzastrčenejších dedinkách na svete dnes ľahko stretnete batôžkarov, zvierajúcich v ruke najnovšie vydanie Lonely Planet. Po uvedení do príručky sa z tichého miesta ľahko stane vyhľadávaná destinácia plná turistov bažiacich po dobrodružstve. Typickým príkladom je indický región Goa, kde hipisácku komunitu postupne vytláčajú stánky s občerstvením a suvenírami.
Dostať sa do najrozšírenejšej svetovej príručky je pre obchodníkov či hotelierov hotová zlatá baňa. Niektorí to skúšajú aj podvodmi. Stačí na ulici prepísať smerovú tabuľu či upraviť názov podniku tak, aby pripomínal atrakciu spomenutú v sprievodcovi.
Hoci o zaradení do príručky koluje mnoho konšpiračných historiek vrátane príbehov o podplácaní, turisti servis oceňujú. Problém si nevšimol ani šéf slovenskej cestovky Chrenka. „Tri roky o nás bedeker Lonely Planet neinformoval, teraz si nás všimol sám od seba. Bol u nás jeden z ich redaktorov, v ďalšej príručke by sme už mali figurovať. Pre reklamu sme neurobili nič špeciálne, doteraz nás propagovali najmä webové referencie od spokojných zákazníkov.“
Aj Lonely Planet vie, že vydať samostatnú publikáciu o Slovensku sa im veľmi neoplatí. Tú najnovšiu z roku 2010 spojili s Českom. Zostavila ju Lisa Dunfordová z Texasu. Informácie o Slovensku tvoria približne štvrtinu z celkového obsahu. Na prvých stránkach dostalo priestor päť slovenských miest: Bardejov, Tatry, bratislavské kaviarne, Čičmany a Slovenský raj. „Výhľad na Dóm sv. Martina s pohárom karpatského vína – čo môže byť lepšie?“ pýta sa autorka pod obrázkom Bratislavy.
Hoci texty v Lonely Planet bývajú veľmi podrobné, je zrejmé, že najväčší priestor opakovane dostávajú známe miesta. Turista, ktorý na Slovensku už bol, musí listovať najmä v zadných stránkach publikácie. Čo teda robiť, ak sa vám nepáči názor profesionálnych cestovateľov?
Bratislava, Tatry a späť
Okrem autorských príručiek obsahuje web Lonely Planet aj odkazy na blogy, ktoré by mali ponúknuť dostatok rozmanitých informácií o danej krajine. V ideálnom prípade by mali byť od čitateľov, ktorí využili ich príručku. Z väčšiny blogov o Slovensku je však zrejmé, že turisti ostávajú krátko a idú len povrchne po hlavných atrakciách.
„Bratislava je jedným z najviac podceňovaných miest v Európe,“ píše bloger s pseudonymom Den Den, ale vzápätí dodáva: „Je perfektná ako doplnok k Viedni či Budapešti alebo na víkendový pobyt.“
Slovenskú metropolu vnímajú blogeri Lonely Planet najmä cez turistické atrakcie, ako sú vianočné trhy či sochy Čumila a Paparazza. Mnohí z nich ďalej od hlavného mesta ani nejdú. Jeden z nich dokonca spomínané sochy označuje za „pouličné umenie“.
Azda najlepšie zhrnul dojmy z rýchlej návštevy Slovenska bloger Andy Jarosz, ktorý píše: „V Bratislave sme strávili veľmi obyčajných 24 hodín. Nič menej, nič viac. Rýchlo sme našli všetky hlavné atrakcie. Budovy boli pekné, ale väčšinou zatvorené. S odstupom si nemyslím, že sa sem budem unúvať ešte raz. Bratislava je pekné mesto, ale nie je tam nič, o čom by som mal nutkanie podeliť sa s ostatnými.“
Zvyšok Slovenska vnímajú blogeri z Lonely Planet väčšinou ako „množstvo pekných zrúcanín po ceste medzi Bratislavou a Tatrami“.
Čo v príručke nenájdete
Je vysoko pravdepodobné, že Lonely Planet v súčasnosti ponúka zrejme najprehľadnejšiu sieť informácií o cestovaní po celom svete. Ani najlepší sprievodca však nedokáže vyčariť zázraky. Potvrdzuje to Talian Matteo Barbiero, ktorý využíva službu „couchsurfing“, kde sa združujú ľudia ochotní zadarmo poskytnúť nocľah cudzincovi. „Nie je to o peniazoch, sú to práve informácie od miestnych obyvateľov, ktoré sú neoceniteľné,“ hovorí.
V auguste navštívil Trnavu: „Hostitelia boli úžasní. Vedeli poradiť skvelé miesta, o ktorých som sa nikde nedočítal a bola s nimi aj zábava. Mali excelentné vedomosti nielen o Trnave, ale aj o celom Slovensku. Za jediný deň som sa naučil veľa o vašej kultúre,“ vymenúva Barbiero.
Je už na turistoch, či sa za dobrodružstvom vydajú s príručkou v ruke, alebo sa viac spoľahnú na odporúčania miestnych ľudí.