Móric Beňovský by nebol tým, kým bol, keby nebol toľko klamal, že bol tým, kým nebol.
Kde ležia telesné pozostatky Mórica Beňovského, ako a kde ich hľadať? Cestovateľ Vladimír Dudlák cestoval na Madagaskar, kde legendárny gróf skonal, doteraz štyrikrát. V archíve na Mauríciu objavil 17 šanónov rukopisov, ktoré s ním súviseli.
Dudlák je totiž presvedčený, že pri kostre je aj kus nejakého kovu, na ktorý ich upozorní detektor. Nateraz pomocou neho našli v bujnej vegetácii na Cap Est neďaleko takmer zaniknutého Beňovského ostrova len niekoľko guliek, podkovičku z topánky či kovanie drevenej debny.
„Máme certifikát, že ide o kúsky z prelomu 18. a 19. storočia. Ide teda skutočne o veci z Beňovského obdobia. Nemusia byť osobne jeho, ale možno niekoho z jeho družiny,“ vysvetľuje Dudlák.
O jeho expedícii odvysielala RTVS nedávno dokument Móric Beňovský žije! - ten cituje aj prvú vetu z knihy Beňovského poľského životopisca Janusza Roszka Awanturnik nieśmiertelny: „“
Po stopách „Samotný fakt, že bol nejaký Slovák kráľom na Madagaskare v 18. storočí, znie na prvý pohľad až neuveriteľne. Keď sa začnete o Beňovského zaujímať, zistíte, že jeho osobnosť a životný príbeh má svetový rozmer. Ak máte cestovateľské a dokumentaristické ambície, táto téma je úžasným námetom,“ hovorí Dudlák.
V novembri by sa chcel na Madagaskar vrátiť a hľadať podrobnejšie, už aj za pomoci tamojších obyvateľov. „Ak sa nám ho podarí nájsť, bude to úžasné. Ak nie, hádam inšpirujeme nejakých ďalších bádateľov,“ dúfa Dudlák, ktorý je aj riaditeľom Združenia Mórica Beňovského.
„Je mojím poslaním oživovať jeho kult a trochu aj pokrývať biele miesta slovenskej histórie,“ dodáva. Beňovský nám podľa neho nechal odkaz nezlomnej vôle a sily prekonávať všetky prekážky.
Alter ego Pomníky a ulice po svete
Beňovský má od začiatku tohto roku svoj pamätník v meste Antalaha na severovýchode Madagaskaru. Stanislav Machovčák, podnikateľ zo Staškova na Kysuciach ho sám navrhol, realizoval aj zabezpečil jeho prepravu na Madagaskar. Na tomto ostrove sa dá nájsť aj symbolický náhrobný kameň, ktorý postavil maďarský nadšenec a beňovskológ Zsolt Cséke. Aj Slováci naň priklincovali svoju tabuľku, tú však Cséke pri jeho rekonštrukcii odstránil. Po čase na ňom zas pribudla tabuľka v poľštine. Beňovský má ulicu v Budapešti, v pätnástich mestách v Poľsku, v troch na Madagaskare.
Dudlák v minulosti absolvoval už viaceré výpravy do Patagónie, na Malé Antily, do Iránu, na Aljašku či na argentínsku Aconcaguu. „V cestovateľských kruhoch je pomerne známy,“ vysvetľuje režisérka Lenka Moravčíková, ktorá z neho vo filme urobila rozprávača, dokonca akési alter ego Beňovského. „Podobne ako Móric, aj on je vlastne nositeľom bádateľského vírusu,“ myslí si.
V podobných „chlapčenských“ dobrodružstvách vidí životodarnú energiu. „Stratégia Mórica Beňovského je zvlášť inšpirujúca dnes, keď sa všetko dá. Ľudia hľadajú nový zmysel života, lebo sú vyhorení na miestach, kde pôsobia. Niektorí idú za inšpiráciou až na kraj sveta,“ hovorí.
Nakrúcalo sa spontánne, v "biopodmienkach" z nadšenia.
Audiovizuálny fond síce podporil vývoj filmu, nie však už jeho produkciu. Režisérke je ľúto, že preto museli rezignovať na účasť zahraničných historikov a že nevznikol film s medzinárodným rozmerom.
„Keď ´píšu dejin´ nadšenci, neubránime sa určitej insitnosti. Pritom, ako tvorca mapujete seriózne zdroje, konfrontujete historikov. Je škoda, ak sa toto skúmanie potom nepretaví do filmu,“ dodáva.
Nezverejnené detaily Do filmu sa nezmestili ani niektoré „podložené chýry“ o tom, ako chcel Casanova cestovať s Beňovským na Madagaskar, ako sa mladé černošky krstili na vrbovskej fare či ako sa Beňovského vdova súdila s autormi početných hier, ktoré jeho život inšpiroval a ktoré zväčša uvádzajú Afanáziu ako Beňovského milenku. „Titulky, ktoré by znepokojovali bulvár, keby v 18. storočí existoval,“ smeje sa Moravčíková.
Dudlák nie je jediný, ktorého inšpiroval Beňovský. Téme sa mnoho rokov venuje aj spisovateľ a diplomat Miroslav Musil, ktorý sa zúčastnil aj niekoľkých expedícii s Dudlákom a je s Františko Kelem spoluautorom knihy Magaskarský denník.
Poľskí cestovatelia Jerzy Romejko a Marek Szczepanski sa vydali po Beňovského stopách až na Kamčatku, 80 dní sledovali trasu, ktorou išiel do vyhnanstva a priniesli jeho plaketu do Ochotska. Cestou tam prešli na landroveri 11 500 kilometrov, potom šli 300 kilometrov na koňoch a splavili rieku Ochotsk v dĺžke 500 kilometrov. Ich expedícia je opísaná na www.benyowsky.com.
Osudy tohto cestovateľa nadchli aj tvorcov muzikálu o Móricovi Beňovskom Milana Antola a Adriána Harvana. Naštudovanie sa má inscenovať v Košiciach na budúci rok.
„Väčšina ľudí v Maďarsku Benyovszkého pozná,“ hovorí aj nadšený propagátor jeho pamiatky Zsolt Cséke z Debrecína. Jeho meno sa síce na maďarských školách spomína len málo, ale je tam o ňom napísaných veľa kníh, ba inšpiroval aj muzikály.
„Je mu venovaná aj malá expozícia v rámci Maďarského geografického múzea a nachádza sa aj v encyklopédii maďarských cestovateľov,“ dodáva Zsolt Cséke. Sám vyprodukoval sériu dokumentov, ktoré viackrát vysielali aj v celoplošných televíziách.
Pamätník Beňovského vo Vrbovom od autorov Antona Gábrika a Igora Piačka, október 2012.
FOTO - TASR
Kým vlastne bol Kto pozeral seriál Vivat Beňovský ako dieťa, mohol si myslieť, že ide len o vymyslenú postavu z nejakého dobrodružného románu.
Človek menom Matúš Móric Michal František Serafín August Beňovský, ktorý navštívil štyri kontinenty, však na konci 18. storočia skutočne žil.
Bol to zdatný vojak, bojovník za samostatnosť Poľska, zvodca žien, kriminálnik, utečenec, námorný kapitán, spisovateľ, možno aj slobodomurár, politik, dobrodruh a cestovateľ. Hochštapler, ktorý veľmi túžil stať sa niekým.
Jeho plavba z Kamčatky do Číny bola ozaj na tú dobou unikátnou a Pamäti a cesty, ktoré po sebe zanechal, boli preložené do desiatich jazykov a doteraz vyšli vo viac ako päťdesiatich vydaniach.
Hoci ich nemôžeme vnímať ako celkom dôveryhodné zobrazenie skutočnosti, keďže mali byť aj jeho „marketingovou“ prezentáciou pre možných sponzorov jeho, žiaľ, už nezrealizovaných výprav, ide nesporne o výnimočné dielo aj z literárneho hľadiska.
V bývalom Československu Beňovského najviac spopularizoval 13-dielny seriál Vivat Beňovský s Jozefom Adamovičom v hlavnej úlohe, vytvorený na báze románu Joža Nižňanského.
V každom biografickom diele sa, prirodzene, vyskytujú celé domyslené dejové línie, v tomto prípade išlo predovšetkým o celé zápletky s úhlavným nepriateľom Tomášom Omachelom.
Ani záverečná scéna seriálu, v ktorej sa hrdina sám vystavil smrtiacim guľkám, nezodpovedá našim dnešným informáciám o tejto dráme. Podľa správ špeciálneho oddielu aj podľa výpovedí jeho druhov bojoval Beňovský do poslednej chvíle.
Keď zistil, že sa francúzske komando blíži a že sa všetci ostatní rozutekali, sám sa postavil za delá.
Hrdina či tyran? Dobrodružné peripetie si však v jeho prípade nemuseli tvorcovia až tak domýšľať. Pravdou určite je aj to, že „mal moc zapaľovať, posilňovať a zaujať mysle ostatných“, ako to vyjadril londýnsky vydavateľ Beňovského Pamätí William Nicholson.
Beňovského označil za muža nepremožiteľného ducha, nepoddávajúceho sa únave a zvyknutého so vznešenou hrdosťou čeliť extrémnemu nebezpečenstvu, úkladom a biede. K jeho výnimočným schopnostiam patrila vraj hlboká, takmer intuitívna znalosť ľudskej duše. Mal dar presviedčať, veliť a upútať pozornosť ľudí a osud mu dal dostatok príležitostí na to, aby mohol tieto schopnosti aj uplatniť.
Ani Nicholson však nemohol nespomenúť, že názory na jeho osobnosť neboli jednotné a že ho poniektorí vykresľovali aj ako necitlivého tyrana a bezcharakterného lotra. No tí, čo ho poznali, mu nezriedka slúžili obetavo a s obdivom. Značka MB teda vošla do dejín.
Slovák, Maďar i Poliak Máme však právo hlásiť sa k tomuto rodákovi z Vrbového? Maďarské zdroje uvádzajú že Maurice Benyovszky, rodený Benyovszky Móric Ágost, bol uhorským grófom s poľskými a slovenskými predkami. „Vážime si ho ako maďarského objaviteľa, máme dokumenty, listy a doklady, ktoré to potvrdzujú,“ tvrdí Cséke.
Poliaci píšu jeho meno tiež po svojom: Benyowsky či Beniowski. Jeho rodina však žila v slovenskom prostredí. „Máme zachované písomnosti po jeho matke barónke Révaiovej a príbuzných, ktoré sú napísané po slovensky,“ tvrdí Ľubomír Bosák z Mestského úradu vo Vrbovom, ktorý sa Beňovskému dlhodobo venuje. „Beňov je súčasť Bytče, matka pochádzala z Turca, z toho sa dá usudzovať, že nebol Maďar,“ hovorí aj Dudlák.
Sám Beňovský sa v katalógu študentov najprv hlásil k uhorskej národnosti, o rok nato však prešiel k slovenskej národnosti. V tom čase mu práve zomrela matka. Toto gesto teda mohlo vyvierať aj z úcty k nej. Na piaristickom lýceu v Jure vydržal Beňovský len dva roky. V šestnástich bol už úplnou sirotou a staršie dcéry z prvého manželstva jeho matky mladého Beňovského aj jeho ďalších mladších súrodencov vydedili.
Miroslav Musil našiel na Madagaskare Beňovského delá.
Mórica Beňovského príhody a skúsenosti
Kliknite - obrázok zväčšíte.
1.Zo Spiša do Poľska
Svojou prchkosťou si Beňovský veľmi rýchlo narobil nepriateľov a musel z monarchie, kde boli naňho uvalené žaloby, zutekať na Spiš, ktorý v tom čase v rámci „zálohu“ patril k Poľsku. Tam sa pridal na stranu barskej konfederácie, ktorá bojovala za slobodu Poľska proti prorusky orientovanému poľskému kráľovi.
Na poľských školách sa preto o ňom stále hovorí ako o hrdinovi, Júliusz Slowacki o ňom dokonca zložil báseň. Raneného Beňovského sa ujala rodina Hönschovcov. Začiatkom roku 1768 sa oženil s ich dcérou Zuzanou. Veľmi rýchlo sa však opäť zapojil do bojov, a keďže tentoraz predstieral náklonnosť ku kráľovi, ako špióna ho ešte v tom istom roku uväznili na hrade Stará Ľubovňa.
Pri návšteve tejto impozantnej pamiatky vám porozprávajú dramatický príbeh jeho „zázračného“ vyslobodenia z nedávno zrekonštruovanej hradnej veže. Podľa jednej z legiend mala jeho manželka opiť hradnú posádku a ukryť si ho pod šatami. Je však možné, že jednoducho len zložila kauciu.
2.Vyhnaný na Kamčatku
Po úteku sa Beňovský opäť zapojil do bojov, pre protiruské aktivity bol však tentoraz vyhnaný na Kamčatku. Púť tam mu trvala úctyhodný rok, no preslávila ho až cesta naspäť.
3.Plavba severným Pacifikom
Beňovský dokázal zjednotiť väzňov k vzbure, ukradnúť loď Sv. Peter a Pavol a ešte sa na nej preplaviť až do čínskeho Macaa. Počas cesty vzbúrenci od hladu jedli doslova ešte aj svoje topánky či bobrie kožušiny. Nečudo, že jeho zápisky z tejto dobrodružnej cesty neskôr vzrušovali čitateľov po celej vtedajšej Európe. Ako prvý Európan sa plavil v severnom Pacifiku a preskúmal západné pobrežie Aljašky. Niektorí pochybovali, či mohol Beňovský skutočne prejsť celú ním opisovanú trasu. Nepriamo to však dosvedčil jeden člen posádky, ktorého pre neposlušnosť po ceste vysadili a ktorého o sedem rokov neskôr našiel moreplavec James Cook.
4.Návrat do Francúzska
S povesťou odvážneho moreplavca sa Beňovský triumfálne vracia do Francúzka, kde dostáva poverenie od Ľudovíta XV. na cestu na Madagaskar.
5.Kráľ Madagaskaru
Tu si ho miestni králi zvolili za "veľkokráľa" čiže im nadradeného. Beňovský medzi tamojšími ľuďmi zanechal spomienku ako významný človek, ktorý staval cesty, prístav a podporoval obchod.
6.S Franklinom v Paríži
Po návrate do Európy chcel napríklad zorganizovať légiu, ktorá by sa pridala k boju amerických kolónií za nezávislosť. V liste adresovanom Georgeovi Washingtonovi píše, že by sa rád stal americkým občanom a tejto krajine dal svoju krv, vedomosti a odvahu. Vo Francúzsku sa totiž dostal takmer do rodinného kontaktu s Benjaminom Franklinom, ktorý bol vyslancom Spojených štátov v Paríži. Neoficiálne sa hovorí, že sa cez neho dostal aj do slobodomurárskych kruhov. „Vyplýva to z logiky jeho kontaktom, ale nenašiel som o tom dôkaz,“ vysvetľuje autor literatúry faktu a diplomat Miroslav Musil. Franklin napísal Beňovskému pre Washingtona aj srdečný odporúčací list.
7.Americká revolúcia
Beňovský istý čas bojoval v americkej revolúcii. Stále sa však túžil vrátiť na Madagaskar, skúšal získať vyslanie tak z Ameriky, ako aj z Francúzska či z Rakúska.
Nakoniec sa mu podarilo vyraziť z Baltimoru ako spoločníkovi anglických a amerických obchodníkov, táto výprava sa mu však stala osudnou.
8. Posledný boj
Po návrate na Madagaskar Beňovský už ako veľkokráľ zakázal obchod s otrokmi na ostrove, čím si pohneval francúzskych otrokárov, ktorí nahuckali guvernéra, aby dal Beňovského zlikvidovať.
V dejepise ho nenájdete Na pamiatku po Beňovskom narazíte na Slovensku iba kde-tu. Malá ulička v bratislavskej Dúbravke nie je pomenovaná po ňom, ale po jezuitovi Pavlovi Beňovskom.
Beňovský sa nedostal do stredoškolských učebníc dejepisu, nespomína ho ani Lexikón slovenských dejín vydaný v roku 1997 Slovenským pedagogickým nakladateľstvom. Dejiny Slovenska a Slovákov Milana S. Ďuricu mu venujú jeden odstavec. „Nedá sa všetko učiť, v učebniciach stále dominujú politické dejiny,“ vysvetľuje riaditeľ Štátneho pedagogického ústavu Viliam Kratochvíl. Dodáva, že je to na voľbe učiteľa, či ho spomenie v rámci kapitoly o objaviteľoch a cestovateľoch, prípadne pri literárnom útvare cestopisy.
Najvrúcnejší vzťah majú k svojmu rodákovi Vrbovčania. Historická expozícia zriadená v jeho rodnej kúrii je z väčšej časti venovaná práve jemu. V tomto mestečku pri Piešťanoch odhalili začiatkom októbra dokonca aj pamätník. Ide o betónovú zemeguľu, po obvode ktorej sú zobrazené dôležité udalosti z Beňovského života. Je tam jeho erb, baobab s černoškou a dieťaťom, medailón s Máriou Teréziou a Jozefom II., rastlinný motív džungle, George Washington i Benjamin Franklin. Nechýba ani loď, delo či krásna žena.
Vrbovčania Ľubomír Bosák a Patrik Kýška iniciovali aj prvé kompletné vydania Beňovského Pamätí a ciest v roku 2006 či vydanie dvoch vrbovských dukátov s portrétom Beňovského. Po Beňovskom je tam pomenovaná ulica, škola, ba aj ceny mesta. Tamojší ochotníci dokonca uviedli divadelnú hru o Beňovskom, k nedávnemu odhaleniu pamätníka vznikla aj knižka Vrbové a Beňovský.