Možno to je ich vrodený obchodnícky duch, alebo na rozdiel od nás vlastná šikovnosť, ale Tatry po poľskej strane skutočne žijú. Množstvo turistov tu nájdeme ako v sezóne, tak aj mimo ňu a to i v predpovedanom horšom počasí. Neodškriepiteľným faktom takejto vysokej navštevovanosti je aj to, že Slovensko má skoro sedem krát menej obyvateľov ako jej severný sused. Stačí si teda predstaviť, že každý tisíci Poliak sa vyberie raz za čas do Tatier a už je tam plno (vyhnite sa ale radšej návštevy poľských Tatier počas ich štátnych sviatkov, ako napr. 3. Mája, je tam skutočne plno!).
Na rozdiel od našich Tatier, ktoré vzhľadom k vysokým cenám a nášmu postoju „my si naše hory predávať nebudeme“, zívajú prázdnotou. Poliaci si hory nepredávajú, ale vedia z nich žiť a obchodovať s logikou. Tam kde je treba, rozložia si stánok s občerstvením – pečenou klobásou, bielym borščom so smotanou a s neodmysliteľným kôprom, výnimočne chutným teplým pivom s malinovým sirupom, alebo fantastickým ovocným nápojom Frugo – a ľudia kupujú. Turisti sa nemusia báť, že zostanú smädní, pretože miestny bufet so špinavým linoleom a rozbitými oknami je už roky postrachom okolia. Nemusia si z domu brať chleby so salámou a čaj v termoske. Bez problémov si jedlo (a takisto pršiplášte) kúpia pred začatím turistického šľaku. Alebo počas neho. Alebo až vylezú na vrch. A čo teda neobísť ak už budete v poľským Tatrách?
Určite si choďte pozrieť Morskie Oko, Kasprowy Wierch (1985 m), Giewont (1909 m), Dolinu Koscieliska a mestečko Zakopane. Na rozohriatie svalov doporučujem začať Morským Okom. Z parkingu v Palenici Bialczanskej môžete podniknúť príjemnú túru peši, alebo na konskom záprahu. Morské Oko je najväčšie (dĺžka 860 m, šírka 560 m) a štvrté najhlbšie (50,8 m) tatranské jazero. Je obklopené skalnatými štítmi a v jej ľavom rohu je možné vidieť najvyšší štít poľských Vysokých Tatier – Rysy (2499 m). Názov tohto jazera je opradený legendou, ktorá hovorí o tajnom podzemnom spojení jazera s morom. Na ľavej strane jazera vedie znovu turistická cestička upravená v tvare schodov ďalej až k záhadnému jazierku Czarny Staw. Na pravej strane od Morského Oka sa Vám naskytne možnosť poriadnej túry smerom do Doliny Pieciu Stawow Polskich, kde sa nachádza najhlbšie tatranské jazero Wielki Staw (79 m). Potok, ktorý vychádza z tohto jazera vytvára najväčší vodopád Vysokých Tatier – Siklawa. Ak ste prípadne po prvej túre dostali svalovú horúčku, skúste sa vyviesť lanovkou na Kasprovy vrch (1985 m). Samotné vyvezenie trvá len okolo 20 minút, avšak rada na lanovku sa Vám bude môže zdať večná. Je to spôsobené aj faktom, že niektorí miestni ľudia si totiž vymysleli ďalší spôsob obživy – vystávanie miesta v rade druhým. Samozrejme za úplatu. A tak ak Vám to svedomie a peňaženka dovolia, namiesto pár hodín si odstojíte len pár minút a predbehnete pár desiatok nedočkavých turistov a šup do lanovky. Tá sa pohybuje priemernou rýchlosťou 5 m/s, takže si budete môcť spokojne vychutnať čudný pocit „visenia“ vo vzduchu vo výške 200 m nad priepasťou. Z Kasproveho sa môžete však dostať ešte vyššie. Na vrch Swinica (2300 m), alebo ak Vás priláka skalnatý vrch vo forme spiaceho rytiera Giewont (1909 m – tento vrch je symbolom Zakopaného), budete môcť obdivovať popri železnom kríži (počas búrky vzdialiť sa čo najďalej) prekrásnu okolitú krajinu. Na túto túru sa nemusíte vybaviť výnimočnou kondíciou, ale dostatkom času. Vaše svaly, ktoré si v lanovke už odpočinuli, sa budú môcť znovu mierne rozohriať. Nuž a ak Vám svaly úplne vypovedali službu, prejdite sa v prekrásnej Doline Koscieliska. Určite neobanujete čas venovaný takejto príjemnej prechádzke. Na úseku 8 km sa Vám naskytne neopísateľný pohľad na nevšednú krásu tatranskej prírody. Ak padáte únavou z chodenia, vydržte to ešte.
Nesmiete totiž obísť najvyššie položené mesto v Poľsku – Zakopané (838 m centrálny punkt mesta). Toto milé mestečko, o ktorom sa našli prvé dokumenty v 17.storočí, poskytuje strechu 28 tisícom obyvateľov a až 2 miliónom turistom ročne. Zakopane - dedina je povestné svojou typickou „góralskou“ architektúrou. Chalupy, zväčša drevené s kamennými základmi, sú zoštíhlené špicatými dlhými strechami. Centrum mesta znovu vyžaruje veľmi príjemnú oddychovú atmosféru. Množstvo reštaurácii, cukrární, jednoduchých stánkov s oštiepkami a inými horskými syrmi v tvare oválneho vajíčka sa tešia vysokej navštevovanosti. Po ulici rozvoniava pečená klobása a dobrú náladu Vám určite zaručia veselé melódie z harmoniky. V reštaurácii určite ochutnajte „tatrzański kociołek“ – hovädzí guláš so smotanou a kôprom naservírovaný v maličkom rozprávkovom kotlíku (vynikajúce po náročnej túre). Na úplnom konci tejto „avenue“ sa nachádza lanovka na vrch Gubałówką (1123 m), neďaleko ktorej nájdete rozsiahly trh. Kožené papuče, hrubé ovčie kožušiny, vyšívané obrusy, horské syry, vystrúhané varešky, kožušinové papuče…… proste všetko čo ponúka ľudová tvorivosť. Čo možno ešte vidieť v Zakopanom? Za zmienku určite stojí starý drevený kostolík, kde bezpodmienečne pri vstupe musíte skloniť hlavu. Nielen z úcty k Božiemu chrámu, ale aj z praktického hľadiska. Výška dverí totiž svedčí o tom, že dávnejšie ľudia neboli asi takí vysokí (a možno ani hrubí) ako my teraz. Voľný čas môžete využiť v Zakopanom na 100%. Ráno turistika, alebo paragliding, či plávanie, alebo horský bicykel (avšak len na vybraných miestach, vzhľadom na chránenú oblasť Tatranského národného parku), popoludní návšteva múzea, jaskyne či jazda na koni, a na zakončenie dňa návšteva divadla či kina (ak náhodou prší a vy sledujete napínavý film v centrálnom kine niekde od piateho radu vyššie, kľudne môžete ísť spať v ten večer bez sprchy, v kine totiž hojne kvapká cez deravú strechu). Zakopané sa môže taktiež pochváliť aj medzinárodným festivalom, ktorý sa koná rok čo rok v auguste, kde sa stretávajú národy žijúce v rôznych častiach hôr na celom svete. Ak už budete v Zakopanom, zaveste sa ešte 100 km vyššie, smerom na sever. Poľské cesty sa žiaľ nemôžu pochváliť dobrou zjazdnosťou, ani ohľaduplnými šoférmi, takže predpokladaný čas na 100 km vašim vozidlom môže trvať o niečo dlhšie.
Zo Zakopaného sa môžete ale zviesť vlakom (Zakopané je posledná stanica, vlaky nepokračujú v ceste, pretože koľajnice už ďalej nevedú), či autobusom, priamo do bývalého hlavného mesta dávnejšieho Poľska a terajšieho hlavného kultúrneho mesta - Krakova. Toto štvrté najväčšie poľské mesto, ktoré sa nachádza na zozname miest chránených UNESCOm a ktoré v r.1992 bolo vybrané „európskym mestom kultúry“, šíri obzvlášť príjemnú atmosféru spestrenú študentmi najstaršej poľskej univerzity – Jagelovskej. Od železničnej či autobusovej stanice sa dostanete úzkou uličkou priamo na centrálne námestie – Rynek Glówny, ktorý je považovaný za jeden z najstarších stredovekých námestí. Na Rynku sa nachádza prekrásna budova zo 16.storočia – Sukienice, ktoré dávnejšie slúžili ako trh k obchodovaniu (dnes sa tam nachádza množstvo maličkých stánkov so suvenírami). Množstvo kaviarničiek, barov a reštaurácii rozostavaných dookola námestia oživuje pokojnú atmosféru, ktorú toto mesto vyžaruje. Toto námestie sa môže tiež pochváliť výnimočne krásnym a vzácnym oltárom z 15.storočia, ktorý sa nachádza v Mariánskom kostole. Pri návšteve Krakova nezabudnite taktiež vystúpiť na zámok Wawel, prekrásny komplex s mohutnou katedrálou, odkiaľ môžete pozorovať najväčšiu poľskú rieku – Vislu (pohľad na rieku však nepatrí do prekrásnych nezabudnuteľných spomienok). Nuž a ak môžem ešte niečo doporučiť pri návšteve tejto časti Poľska, tak by to bola Wieliczka - soľná jaskyňa, ktorá sa nachádza 10 km od Krakova (každých 10 minút je k dispozícii minibus priamo z autobusovej stanice). Jedná sa však skôr o soľnú baňu s nespočetnými soľnými sálami (ktoré je možno prenajať) a chodbičkami, kde od zeme po strop sa nachádza soľ. Ak neveríte, choďte sa sami na vlastné oči presvedčiť. Obliznúť môžete kdekoľvek akúkoľvek stenu. Bude určite slaná.
Alexandra Szeliga