Svoju púť po Jordánsku môžete začať na severe krajiny v meste Jerash, ktoré je dôkazom, kam až kedysi siahalo Rímske impérium. V historickej časti mesta sa pred vami otvorí svet plný antiky – vysoké stĺpy, dláždené ulice, chrámy, nádvoria, oblúky, kúpele či amfiteáter.
Práve ten patrí medzi najzachovanejšie kúsky a je v ňom výborná akustika – ak sa postavíte hore, budete počuť, o čom sa rozprávajú dolu pod vami. Areál je pomerne rozľahlý, ale ak sa nerozhodnete preskúmať ho podrobne s lupou v ruke, môžete ho prejsť za tri hodiny.
Chrám Artemis v Jerashi
Mozaikové kráľovstvo
Ďalšiu zastávku si môžete spraviť v hlavnom meste Ammán, ktoré sa rozprestiera na viacerých kopcoch. Ide o staré mesto, ktoré sa spomína aj v Starom zákone. V centre potešia váš zrak mešity, farebné trhoviská, rímske divadlo, ale aj viaceré múzeá.
Ak sa vyštveráte na kopec Jabal al-Qal'a, môžete obdivovať nielen zvyšky Herkulovho chrámu, ale aj Herkulovu ruku. Zaujímavé je, že sa napriek svojmu pomenovaniu ponáša skôr na ženskú...
Asi tridsať kilometrov na juh od Ammánu sa ocitnete v Madabe, meste mozaík. Viaceré kostoly a dlážky tam totiž zdobí nespočetné množstvo malých kamienkov. Z takých je poskladaná napríklad najstaršia zachovaná mapa Svätej zeme zo šiesteho storočia nášho letopočtu, ale aj mozaika Stromu života, ktorá je síce zaprášená, ale hneď, ako k nej prídete, vám ju pretrú handričkou a strom ožije.
Z Madaby to potom máte už len na skok k Mŕtvemu moru – najnižšie položenému jazeru na svete. Ak aj niekto nevie plávať, nič to, voda vám okamžite vytlačí nohy smerom nahor a prakticky nie je možné sa potopiť. Hoci si v tejto vode veľmi nezaplávate, je to veľký zážitok – môžete sa len voľne vznášať na hladine a trebárs si prečítať noviny.
Pokladnica v Petre
Petra a Wadi Rum
Pri návšteve Jordánska by bolo hriechom vynechať mesto vytesané do skál. Nie nadarmo bola Petra zaradená medzi sedem novodobých divov sveta. Napriek tomu, že je sprístupnená len približne pätina pôvodného mesta, máte o program postarané pokojne aj na tri dni, ale, samozrejme, prehliadka sa dá zvládnuť aj za päť hodín.
Ak sa vám nechce chodiť, môžete si prenajať oslíka, koňa alebo ťavu. Petra ponúka skalnaté unikáty, ako sú pokladnica, kláštor z prvého storočia pred naším letopočtom, divadlo pre osemtisíc návštevníkov, rôzne hrobky a množstvo malebných skalnatých domčekov.
Unikátne je aj sfarbenie skál, ktoré miestami pripomína krvácajúcu ranu. Hádam na každom kroku nájdete rozličné klobúky a suveníry s Indiana Jonesom, pretože práve v týchto miestach sa nakrúcal rovnomenný film.
Mashroom stone vo Wadi Rume
Poslednou našou zastávkou je púšť Wadi Rum, ktorá vyniká farebnosťou piesku. Ten má miestami zlatistý nádych, inde je sfarbený do červena alebo pripomína mejkap. Wadi Rum je pôsobivá púštna krajina, v ktorej sa striedajú hory s úzkymi kaňonmi a pieskovými údoliami.
Okrem toho môžete v beduínskej dedine ochutnať ich tradičný čaj a ak prahnete po romantike v púšti, ubytujte sa v niektorom z kempov. Nocovať môžete v stane alebo v menšom domčeku s kamennými posteľami.
Tip z prvej ruky: Jordánci sú pohostinní
Marek Lichtner, SAP BI konzultant v Saudskej Arábii
V Jordánsku som bol viackrát, pretože to mám relatívne blízko – už vyše dvoch rokov pracujem na jednom projekte v Rijáde a ako hobby cestujem po svete. Na Jordánsku sa mi okrem histórie páči, že sú tam veľmi milí a pohostinní ľudia. Aj keď mnohí nevedia hovoriť dokonalou angličtinou, vždy radi pomôžu a poradia.
Najlepšie je požičať si auto a precestovať túto krajinu krížom-krážom. Pri jednom dlhšom výlete nám predavač lístkov odporučil, aby sme neťahali so sebou batohy, ale zložili si ich pri turnikete so slovami: toto je Jordánsko, tu vám nikto nič neukradne.
Skutočne, čo kde položíte, tam aj nájdete. Odporúčam však mať pri sebe väčšiu hotovosť, pretože s platobnou kartou je na mnohých miestach problém. Aj my sme na to doplatili, keď sme išli s kolegom na výlet do Wadi Rum – po platbe v kempe nám zostalo posledných desať eur. Preto sme sa vyzbrojení mapou a autom rozhodli vydať do púšte sami.
Zrazu sa však pri nás pristavil domáci s ponukou, že nám bude robiť sprievodcu aj zadarmo. Hoci sme o jeho služby najprv nestáli, napokon sme boli radi, že šiel s nami, pretože sami by sme sa v púšti zrejme stratili. Za peknú prehliadku sme mu teda poďakovali našimi poslednými peniazmi.
K najbližšej benzínovej pumpe sme sa však dostali takmer s prázdnou nádržou a zúfalí sme zistili, že sa nedá platiť kartou. Na naše prekvapenie nám predavač dal zo svojho desať dinárov, čo je v prepočte asi desať eur, aby sme si mohli natankovať. Vďaka tomu sme mohli ísť do najbližšieho mesta, kde sme si vybrali peniaze a doplnili nádrž.