Keď sa po noci strávenej v dusnom autobuse približujete do centra Amsterdamu, prvá vlna nadšenia vás chytí už na jeho okrajoch. Typické holandské domy, ktoré ste možno už videli na pohľadniciach s tulipánmi a bochníkmi tvrdého syra, sú teraz pred vami a naživo. Tento počiatočný entuziazmus prechádzajúci postupom času v skoro ošiaľ z toľkých domov, vám vydrží až do neskorej noci.
Návštevu Amsterdamu nie je zlé začať od železničnej stanice. Nielen kvôli samotnému obrovskému komplexu z červenej tehly, ktorý stojí za váš obdiv, ale aj z prozaickejšieho dôvodu. V jeho vnútri sa nachádza totiž turistické informačné centrum (označené ako VVV), kde si môžete zaobstarať dobrú mapu mesta. Tá sa Vám v labyrinte kanálov, spletitých uličiek a mostov určite zíde. A to nielen kvôli vašej lepšej orientácii, ale aj pre lepší prehľad, kde sa ktorá pamiatka nachádza a čo ešte eventuálne vyzerá zaujímavo a je hodné vašej pozornosti. Ak ste teda vybavení mapkou, pohodlnými topánkami (lepšie sú obyčajné obnosené tenisky, ako krásne holandské maľované dreváky), fotoaparátom s dostatočnou rezervou nových filmov a prípadným pršiplášťom (často mrholí a vlhkosť rada prechádza až do kostí a človeka potom nič nebaví), urobte prvé kroky smerom k bazilike, nachádzajúcej sa hneď oproti stanici. Netýči sa pyšne na nejakom čestnom vyvýšenom mieste. Stojí pri zjazdovej ceste a z oboch strán sa na ňu tlačia domy. Hneď o uličku ďalej máte možnosť uvidieť architektúru Amsterdamu z 15.storočia. Pred veľkým požiarom sa uchránili totiž len dva domy. Drevo, z ktorého boli zbudované, za viac ako pol tisícročia, sčernelo na uhoľ.
Sami sa možno budete diviť, ako v takých úzkych domoch, ktorých štíty sa vypínajú vysoko do neba, môžu ľudia rozložiť skriňu a stôl a ešte k tomu aj stoličky. Všetky domy sú elegantné a farebne sú si dosť podobné – decentná hnedá, čierna, okrová, červená (žiadna krikľavá farba bijúca do očí) s bielymi okenicami a zábradlím rôzne obloženým bicyklami (v Amsterdame ich je okolo 400 000, pre turistov existuje tiež možnosť prenájmu). To čo je na týchto domoch také výnimočné sú práve okenice a rámy okien. Okná sú totiž zasklené v biele široké rámy ako obrazy. Oživujú starodávne kamenné budovy a miestami menia ich celkový vzhľad tým, že sa na noc zahalia do farebných – sýtočervených, čiernych či bielych okeníc. Domy, miestami doslova nalepené jeden na druhý, sú niekedy tak šikmo naklonené, že človek má až strach o ľudí, ktorí tam bývajú. V jednom z takýchto starodávnych domoch býval aj Rembrand van Rijn (strávil v Amsterdame okolo 20 rokov). V inom znovu sa ukrývala rodina dnes už svetoznámej - Anny Frank - židovského dievčatka, ktoré v rokoch 1942-44, skrývajúc sa pred gestapom, opisovalo v svojom malom zošite dennodenný život v strachu. Kruté týranie nacistov prežil len jej otec Oto, ktorý sa po vojne postaral o to, aby aj iní mohli nazrieť do záznamov jeho dcéry. Slová plné obáv z nacistov sú dnes už známe ľuďom po celom svete (dodnes bol denník publikovaný v 13 miliónoch exemplárov a preložený do 54 jazykoch). Avšak život ide ďalej.
Paradoxne a úplne ľahostajne k tejto tragickej dobe ľudskej histórii, nájdete v presklennom prízemí starodávnych domoch, sedieť znudené pani v bielizni. Možno vám hneď nedôjde zmysel takéhoto verejného ukazovania sa niekoho, kto vyzerá skôr na to, že by mal v úplnej počestnosti štrikovať doma vnukom svetríky a nevystavovať svoje vekom schátralé a špekovité telo. Nuž ale v Amsterdame je možné všetko. Absolútna tolerancia voči absolútne všetkému. Voči kvitnúcej prostitúcii, halucinogénnym hubám či hašišu, marihuane, heroínu, ponúkaných v povestných „coffeeshops“. Samozrejme, že tam ponúkajú aj úplne obyčajnú kávu. Keď nie v „coffeshop“, môžete si ju pokojne vypiť v jednej z početných kaviarničiek (sami obyvatelia tohto mesta hovoria, že v Ríme prší síce menej, ale že Amsterdam má za to viac kaviarní). Alebo zažeňte smäd Holanďanmi tak obľúbeným pivom Heineken (pivo Vám určite pri takejto túre po Amsterdame neuškodí, veď tento v neprehnanom množstve zdravý nápoj chutil už aj starým Egypťanom a to tisíc rokov pred Kristom). Nuž a ak Vás okrem smädu prepadne aj hlad, v Amsterdame to nie je žiaden problém. Ak chcete kultúrne postolovať, k dispozícii máte okrem typickej holandskej kuchyne aj 700 reštaurácii s lahôdkami z celého sveta. Samozrejme, že pre turistu je najlákavejšie skúsiť miestnu kuchyňu. Najobľúbenejšie jedlo Holanďanov, okrem rôznych divných morských plodov, je slaný haring (najlepšiu chuť má vraj v máji a nájdete ho pod názvom groene, alebo nieuve haring). Holanďania radi jedia aj kapustnicu so slaninou, hustú hrachovú polievku či zemiaky. Ak váš hlad ale nie je príliš veľký a zaženie ho aj kúsok syra, zastavte sa v jednom z početných obchodíkov s okrúhlymi bochníkmi vynikajúceho tvrdého syra. Najznámejší holandský syr – Gouda a Edam, vyrobený z kravského mlieka, je konzumovaný vo veľkom množstve miestnymi obyvateľmi a s chuťou ho hryzkajú už aj malé deti. Zaujímavú chuť má Gouda čistá, alebo tiež s celým čiernym korením či prekvapivo so zrniečkami kmínu. Čo sa týka jedenia, nezabúdajme aj na porekadlo „čo kraj to obyčaj“. Ak vás náhodou totiž Holanďan pozve k sebe domov o 18,00 hod., môžete rátať s tým, že vám ponúkne aj večeru. Avšak ak vás pozve o 19,00 hod., váš hostiteľ je už pravdepodobne po večeri a chce si s vami len podebatovať pri šálke kávy.
Ak by ste rozmýšľali na tým, ako sa v Amsterdame dorozumieť, vôbec si s tým nerobte starosti. Holanďania majú totiž výnimočný talent na jazyky. Prakticky každý hovorí anglicky, francúzsky a nemecky. Ich jazyk, trochu chrchľavý pre naše ucho, je akousi zmesou týchto troch jazykov (určite ich však poteší, ak sa budete snažiť im povedať pár slov v ich rodnom jazyku - yah – áno, nay –nie, b´dunked – ďakujem). Po krátkom príjemnom posilnení žalúdka, vydajte sa znovu do ulíc a spleti kanálov na stojacej zelenej rieke Amstel, ktorej mesto vďačí za názov. Začiatkom 13. storočia bolo toto mesto len rybárskou dedinkou, postavenou na močiarovitej zemi na mieste, kde sa Amstel vlieva do Severného mora. Pretože dedine však hrozilo zaplavenie, jej obyvatelia si postavili hrádzu (dam po holandsky). Nuž a to bol len krôčik od dnešného názvu tejto turistickej metropoly. Množstvo kanálov, ktorých počet dosahuje číslo 165 (!), dodávajú mestu špecifický šarm. Kanále totiž brázdia celé centrum mesta, ktoré si však pre lepšiu komunikáciu vybudovalo 1281 poväčšinou hrbatých mostov. Keď je už reč o preprave, všimnite si, že automobilová doprava je v meste obmedzená - nuž a už vôbec sa nepokúšajte pohybovať v centre autom, ste dopredu odsúdený na večnú jazdu za volantom bez zastavenia, zaparkovať je tu totiž úplne nemožné. Existuje tu príjemnejší, bezpečnejší a zdravší spôsob dopravy. Bicyklom. Jemné cenganie jeho zvončeka a nie hlasné trúbenie klaxónu ponáhľajúceho sa auta s vystresovaným nepríjemným vodičom dodáva centru uvoľnenejšiu atmosféru. Takisto tu však často počuť motory výletných lodí a lodičiek, z ktorých pohodlným spôsobom môžete spoznať nielen zaujímavosti samotného centra mesta, ale aj tie trochu vzdialenejšie od hluku turistov, ako napríklad novodobú zelenú budovu v tvare lode - Múzeum technológie a vedy NEMO (z lat. "nikto“, priliehavý názov pre niečo čo je medzi realitou a fantáziou), alebo dobovú drevenú loď so stožiarmi s napätými plachtami a hrajúcim sprievodom ľudí v dobových kostýmov, alebo ešte trochu ďalej, typický holandský mlyn s točiacimi sa ramenami. Po príjemnom oddychu na lodi (prehliadka trvá okolo jednej hodiny), navštívte aj jedno zo 42 múzeí, ktoré vám Amsterdam ponúka. Prekrásnym a zároveň najväčším múzeom v Holandsku je Rijksmuzeum s viac ako 20 obrazmi Rembrandta (medzi inými je tam možno uvidieť slávnu Nočnú hliadku).
Po potešení oka a duše v klimatizovanom múzeu, zahrejte sa príjemnou prechádzkou a nasmerujte ju ku Kráľovskému palácu (v ktorom dnes kráľovná Béatrix síce už nesídli, ale ešte občas prijíma významných hostí). Pri paláci je totiž priestranný park s množstvom kvetín, kde od polovičky apríla, počas jedného mesiaca, môžete obdivovať typický tulipán, ktorý si Holanďania zaobstarali zo strednej Ázie (tulipán po turecky znamená „turban“) a starali sa oň tak dobre, že dnes ich jeho export vynikajúco živí. Možno ste už počuli, že toto nezvyčajné mesto sa môže pochváliť aj veľmi kvalitným obrusovaním diamantov (je možné navštíviť miesto, kde sa tento vzácny a drahý kameň spracúva). Nuž a ako to už býva, na výnimočnom mieste sa rodia aj nezvyčajné nápady. Jeden z takýchto je aj možnosť „turistiky cez mobil“. V turistických centrách si totiž môžete zakúpiť tzv. Rringo kartu s vyznačeným Rringo číslom a vaším osobným kódom. Za cenu lokálnej tarify si budete môcť v priebehu 48 hodín cez váš mobil vypočuť jednu z ôsmich ponúkaných tém, týkajúcej sa historických čias či súčasného života Amsterdamu. Jedná sa o akýsi druh osobného turistického sprievodcu bez mäsa a kostí. A tak keď vás náhodou prepadne chrípka či lenivosť, bez námahy a otlakov na nohách budete môcť poznať toto výnimočné mesto. Ale bola by to veľká škoda nemať otlaky a boľavé nohy z kilometrov prechodených na vlastných nohách po Amsterdame. Je predsa len lepšie vidieť všetko na vlastné oči, urobiť si svoje amatérske fotografie a mať farebné spomienky vo vlastnej hlave, na ktoré človek nezabudne tak rýchlo ako na historické dátumy, čísla a architektonické štýly z polhodinovej prednášky neznámeho hlasu z telefónu.
Alexandra Szeliga