Povodňové ohrozenie ovplyvnilo chod niektorých pracovísk. Viacerí ľudia pre povodeň či záplavy, respektíve ich hrozbu neboli v práci alebo naopak, boli v práci nad bežný rámec svojich povinností. Na žiadosť zamestnávateľa sa podieľali na zabezpečovacích alebo záchranných prácach. So žiadosťou o pomoc sa na našu redakciu obrátil aj jeden z obyvateľov Devína, ktorý píše:
„Zamestnávateľ mi dal na podpis papier s vypísaným počtom tri dni neplateného voľna na čas, keď som bol doma z dôvodu povodne, resp. odrezania Devína od sveta. To som zatiaľ neurobil. Som ešte v skúšobnej lehote, a teda nemám nárok na dovolenku, ktorú by som si vzal, keby som ju mal. Šéf mi povedal, že môžem ísť domov s tým, že to vyriešime po mojom návrate. Jeho riešenie sa mi nepáči. Veď som mal doma stav ohrozenia a každý normálny človek v takom prípade zostane doma. Mňa sa zvýšenie vody fyzicky netýkalo, ale človek nikdy nevie (vypnutá elektrina na tri, štyri dni a pod.). Existuje nejaký právny predpis, ktorý by nariadil firme uhradiť mi toto ,voľno‘ alebo nejaké percento zo mzdy? Alebo ako sa mám dohodnúť so zamestnávateľom?“
Na čo majú zamestnanci nárok, sme sa spýtali Mgr. LADISLAVA ŠEMELÁKA, vedúceho organizačno-právneho odboru Inšpektorátu práce Bratislava.
Na čo majú podľa Zákonníka práce nárok zamestnanci, ktorí pre povodeň alebo zápavy, respektíve ich hrozbu neprišli do práce?
„Občania, ktorí nemohli dosiahnuť miesto pracoviska pre nepredvídané prerušenie premávky alebo z iných poveternostných dôvodov, respektíve chránili svoj majetok pred povodňou, alebo sa nemohli prísť do práce z iných vážnych súkromných dôvodov, ide o dôležitú osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca. Podľa ustanovenia § 141, ods. 2, písm. g) Zákonníka práce v takýchto prípadoch poskytne zamestnávateľ zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ však nemá právnu povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno. Prekážku v práci a jej trvanie musí zamestnanec zamestnávateľovi preukázať. V prípade prekážok v práci z dôvodu povodne možno konštatovať, že ide o nárok na pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnávateľ je povinný umožniť nadpracovanie zameškaného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.“
Neexistuje predpis, na základe ktorého by ľudia dostali zaplatené aspoň percento z ušlej mzdy?
„V kolektívnej zmluve alebo v inom vnútornom predpise možno upraviť otázku poskytovania pracovného voľna a náhrady mzdy aj nad rámec Zákonníka práce. Tam, kde existuje kolektívna zmluva, je zamestnávateľ povinný dodržiavať jej ustanovenia. Ak je v kolektívnej zmluve alebo v inom právnom predpise pri prekážkach v práci ustanovený rozsah poskytovania pracovného voľna s náhradou mzdy v práci, musí sa zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno podľa toho predpisu alebo kolektívnej zmluvy.“
A ak zamestnancovi ešte nevznikol nárok na dovolenku?
„Vo vzťahu poskytovania voľna pri dôležitých prekážkach v práci je právne irelevantné, či zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku. Zamestnávateľ musí ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci a umožniť mu nadpracovanie zmeškaného pracovného času, ak tomu nebránia vážne prevádzkové potreby.“
Na čo majú nárok tí zamestnanci, ktorí pracovali z dôvodu zabezpečovacích alebo záchranných prác nad rámec stanoveného pracovného času, respektíve aj nad rámec svojich bežných pracovných povinností?
„Pre posúdenie oprávnených nárokov zamestnancov je rozhodujúce, či na zabepečovacích alebo záchranných prácach pracovali zamestnanci u svojho zamestnávateľa, respektíve či zamestnávateľ vyslal na takéto práce svojich zamestnancov k inému zamestnávateľovi. Ak zamestnanci pracovali pre zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom pre iného zamestnávateľa, ich oprávnené mzdové nároky sú ustanovené v § 118 a nasl. Zákonníka práce (mzda, priemerný zárobok, náhrada mzdy a náhrada výdavkov).
Ak zamestnanci pracovali na zabezpečovacích alebo záchranných prácach v rámci obce alebo na inom mieste a zamestnávateľ poskytol týmto zamestnancom pracovné voľno bez náhrady mzdy, potom treba skúmať, s čím súhlasom alebo na základe akého nariadenia tieto práce vykonávali. Nároky zamestnancov, ktorí vykonávali uvedené práce, upravuje osobitný predpis, napríklad Zákon o obecnom zriadení.“
JANA MARTINKOVÁ