V Šanghaji priezviská veľmi neletia. Ako sa voláš? Automatická odpoveď pre cudzinca znie: „Moje anglické meno je Susanne.“ Väčšina Číňanov, a v tomto meste je ich vyše 19 miliónov, hovorí po anglicky, a aby ste si ľahšie zapamätali mená, vymyslia si anglické.
Je to mesto plné paradoxov. Na jednej strane dokážu obyvatelia narobiť okolo seba neporiadok pri večernom hodovaní, na druhej však utierajú prach z pouličných odpadkových košov a z listov na stromoch.
Nájdete tam ženy, ktoré si neoblečú nič, čo nemá punc svetoznámej módnej značky. Deti sa na ihrisku hrajú v šatôčkach, ktoré by slovenské mamičky obliekli svojim ratolestiam iba do kostola alebo do divadla. Napriek tomu ľuďom neprekáža ísť na nákup v pyžame.
Vysvetlenie je vcelku jednoduché a pre staršiu generáciu zvyknutú na skrytú infláciu hádam aj pochopiteľné. V minulosti bolo pyžamo podpultový tovar a mohol si ho dovoliť iba naozaj majetný človek. Ak chcel ukázať, že na to má, vybral sa v pyžame aj na verejnosť. Stal sa z toho zvyk pretrvávajúci dodnes.
Pozrite si unikátne šanghajské nábrežie Bund s klenotmi svetovej architektúry.
Čítajte viac >>
Fičia na technike
Dopravné predpisy Šanghajčanom veľa nehovoria, červená na semafore je len na okrasu. Deti sa vozia na motorke spolu s rodičmi, samozrejme, bez prilby. Autosedačky sú tiež tabu.
Napriek tomu alebo možno práve preto dávajú na účastníkov premávky oveľa väčší pozor. Samozrejme, človek si rýchlo privykne na ich štýl a červenú ignoruje. Keby nie, nikdy by sa na druhú stranu cesty nedostal.
Číňania sú bezprostrední, ale aj veľmi hluční ľudia. V metre sa dokážu prekrikovať, hoci sedia vedľa seba. Ale to iba v prípade, ak sa nehrajú alebo nepracujú na tabletoch alebo smartfónoch. A to robí každý druhý a často aj každý.
FAKTY
Veci, ktoré musíte v Šanghaji vidieť
Nočná tour po rieke Huangpu
Bund – nábrežie rieky Huangpu
Yuyuan Garden
Perla Orientu – televízna veža
Šanghajské svetové obchodné centrum
Šanghajské múzeum
Šanghajské oceanárium
Kostol Jade Buddha
Pagoda Longhua
Šanghajské múzeum vedy a techniky
Byry na Hengshan Road
Ak sa chcete v Šanghaji niekam dostať, určite použite metro. Nestratíte sa. Metro v Šanghaji je veľmi dobre značené a jednotlivé linky sú dobre poprepájané. Je ich jedenásť a ich počet sa stále rozširuje. Zastávky hlásia v čínštine aj v angličtine.
Metro v Šanghaji nepraje samovrahom. Čakajúci na vlak nemajú prístup ku koľajam. Tie sú za sklenou stenou s dverami, ktoré sa otvoria až po príchode vlaku. Pri každom vstupe do metra sedia strážnici so skenermi a kontrolujú cestujúcich aj ich náklad. Ale treba priznať, že tu až takí dôslední nie sú. Cudzinca skontrolujú skoro vždy. S malým dieťaťom máte väčšiu šancu, že vás nechajú na pokoji. Aj mnohí Číňania prechádzali popri nich bez zastavenia.
Môžete si prenajať bicykel
Môžete si požičať aj bicykel, alebo si ho za pár juanov kúpiť. V takom prípade počítajte s tým, že nejde o vysokokvalitný model, ktorý si doveziete na Slovensko.
Ďalšou možnosťou sú, samozrejme, taxíky. Dajte taxikárovi do rúk vizitku v znakoch s názvom hotela, reštaurácie alebo turistickej atrakcie a môžete sa spoľahnúť, nechajte sa viesť. Čínski taxikári sú veľmi zhovorčiví, medzi nimi však veľa po anglicky hovoriacich nenájdete.
Orientačne sa dá povedať, že za trištvrtehodinovú jazdu v meste zaplatíte okolo 40 až 50 juanov, teda šesť, sedem eur. Jedno euro stojí okolo sedem a pol juanu, závisí od kurzu. Cesta z letiska môže stáť sto až dvesto juanov.
Trhové myslenie Číňanov je badateľné na každom kroku. V taxíku, ktorým je zvyčajne starý volkswagen, si okrem mesta môžete pozrieť reklamný blok na monitore nainštalovanom na opierke predného sedadla.
Reklama v taxíku. FOTO - Katarína Ragačová
Jednou z atrakcií je aj rýchlovlak Maglev, ktorým sa môžete doviesť z letiska do bizniscentra Šanghaja za sedem minút. Za tento čas zvládne Maglev 30 kilometrov.
Nech už sa rozhodnete pre akúkoľvek možnosť prepravy po meste, nestratíte sa. Ulice sú kolmo na seba značené anglickými názvami aj svetovými stranami. Ak teda chcete ísť napríklad na Century Avenue, treba si všímať aj to, či nemá v zátvorke N, S, E, W a M teda nord, south, east, west a middle.
V Šanghaji vás vďaka dobrému značeniu nikdy neprepadne pocit, že ak sa stratíte, môžete si nanajvýš sadnúť na chodník a plakať. Tak ako napríklad v Tokiu, Osake, Pekingu či na čínskom vidieku. Ak nie prvý, tak určite piaty-šiesty Číňan vám poradí, či idete správnou cestou.
Kilometre a kilometre parkov
Šanghaj, tak ako aj iné ázijské metropoly, má niekoľko nádherných parkov. Ale nenechajte sa ich krásou (o pokoji sa až tak hovoriť nedá, keďže je tam na jeden štvorcový meter dvadsať ľudí a hluk z ulice počuť skoro všade) uniesť natoľko, aby ste si nezapamätali číslo vchodu, ktorým ste prišli. Inak sa vám môže stať, že vyjdete na úplne opačnom konci a budete obchádzať celý - niekoľko kilometrov dlhý park, aby ste sa dostali na východiskovú ulicu.
Ak už zablúdite, nezúfajte, je to aspoň príležitosť spoznať mesto z inej strany, napríklad pozorovať zvyky Číňanov pri sušení bielizne. Nerobia si ťažkú hlavu s balkónmi a s čo najnenápadnejšími sušičmi. Aj spodnú bielizeň bez problémov a bez akejkoľvek bázne a hanby sušia na stromoch, bránkach, kandelábroch.
Parky patria k atrakciám Šanghaja, spolu s historickým mestom, ale aj novovybudovanou finančno-úradníckou „štvrťou“.
Dych histórie je však v druhom najvýznamnejšom meste Číny trochu studený. Mnohé budovy, ktorými turistov ohurujú, sú v 20. storočí postavené napodobeniny starobylých budhistických a taoistických kostolov či najznámejšej a najvyhľadávanejšej záhrady Yuyuan Garden.
Záhrada, ktorú prezentujú aj pred vysokopostavenými návštevami zahraničných prezidentov, bola pôvodne vybudovaná v 16. storočí, niekoľkokrát však bola zničená, naposledy v čase druhej svetovej vojny a obnovená až v roku 1961. Podobne je to napríklad aj s kostolom Jade Buddha, kde nájdete 190 centimetrov vysokého sediaceho Budhu. Kostol bol zničený a znovu postavený v roku 1928.
V meste. FOTO - Katarína Ragačová
(Ne)pravá história
Pravú históriu uvidíte, až keď vyjdete z metropoly. Šanghaj sa totiž tak ako iné svetové veľkomestá zmenil na betónovú džungľu, kde každý deň vyrastajú mrakodrapy. Staršie, najmä nízke budovy búrajú, aby na ich mieste mohli vystaviť ešte vyšší, ešte modernejší mrakodrap.
Oblohu pretína Šanghajské svetové obchodné centrum, burza, ale aj televízna veža „Perla Orientu“, ktorú postavili v roku 1994 a je treťou najvyššou televíznou vežou na svete.
Pri prezeraní „pamätihodností“ však buďte pripravení aj na všadeprítomných obchodníkov. Číňania majú maloobchod zvládnutý na vyššej úrovni ako my. Predstavte si trhovisko na Miletičovej ulici v Bratislave, ale niekoľkostonásobne väčšie a agresívnejšie.
Ak naozaj nechcete niečo kúpiť, v žiadnom prípade neprejavte ani len zrnko záujmu. Inak vás už čínsky obchodník nepustí a vy odídete aj s niečím, o čom netušíte, čo s tým budete robiť. A veľakrát za vysokú cenu. „Madam, nekúpite?“ pýta sa mladík pri Yuyuan Garden a ukazuje obuv s kolieskami na pätách.
„Jedny za sto juanov,“ hovorí. „Nie,“ odpoviete a idete ďalej. „Tak koľko dáš?“ pýta sa. Po dlhšom vyjednávaní súhlasí s cenou štyridsať juanov. V tom sa za vami objaví jeho „kolega“ a hovorí: „Nekúpiš? Dám ti za 20,“ hovorí.
Na najväčší trh s feikami či tradičnými čínskymi suvenírmi, medzi ktoré patria aj perlové náušnice a náhrdelníky, sa v pohode dá odviezť metrom číslo dva a nájdete ho priamo v podchode metra na zastávke Shanghai Science and Technology Museum. Mimochodom, toto múzeum určite nevynechajte. Fyzika, chémia či biológia atraktívnou formou pokusov. Pre deti dažďový prales, ale aj originálne kostry dinosaurov.
Určite sa aspoň raz choďte popromenádovať popri rieke Huangpu na takzvaný Bund. Huangpu je tiež administratívou hranicou delenia Šanghaja. Na západ od brehu je historická časť Puxi, na východ ultramoderný Pudong. Okrem bežnej cesty metrom sa môžete na druhú stranu nechať previezť podvodným vyhliadkovým tunelom Bund Sightseeing Tunnel. Ide o svetelnú atrakciu, no malé deti niekedy rozplače a dospelých až tak nezaujme.
Za niekoľko eur sa môžete na Bunde nechať odfotiť v tradičnom čínskom odeve a v rikši.
Predavači ponúkajú nie celkom tradičné suveníry. FOTO - Katarína Ragačová
Ovocinári
Po celodennom behaní po pamiatkach sa nechajte zlákať čínskou kuchyňou. Pre menej odvážnych sú tu tradičné čínske reštaurácie a pekinská kačica. Vy ostatní vyjdite večer von, zatúlajte sa aj do typicky čínskych štvrtí a nebojte sa kúpiť miestny fastfood - chobotničky a „seafood from river“, teda morské potvory z rieky, ako ich nazvala jedna Číňanka.
Pre ženy môžeme skonštatovať jednu veľmi pozitívnu vec. Určite z toho nepriberiete, ani keď si takýto fastfood dáte neskoro v noci. A nebudete cítiť ani ťažký žalúdok. Možno je to stravou, možno vzduchom.
Čo určite nezabudnite ochutnať, je mango. Naozaj výborné, sladké, voňavé. Pouličnému obchodníkovi s ovocím môžete vždy veriť, že vám vyberie zaručene čerstvé a chutné kusy. Ananásy očistia a ak je niektorý zlý, zahodia ho a dajú vám iný. Nevrátia ho na miesto s úfaním, že ho predajú inému nepozornejšiemu zákazníkovi.
Malí Číňania nenosia plienky. FOTO - Katarína Ragačová
Pôrodnice po čínsky
V Šanghaji som pristála v noci. Nečakalo ma klasické trojtýždňové turistické dobrodružstvo, ale sestra, ktorej som mala pomôcť s deťmi počas jej pobytu v pôrodnici.
Prítomnosť príbuzných nie je v čínskej pôrodnici žiadna rarita. Zato novorodené Európanča má úspech v pôrodnici zaručený. Modré oči a blond vlasy chytia každého okoloidúceho Číňana. Európske bábätká dokážu obdivovať nesmierne okato a veľakrát až nepríjemne. A keďže na malých Číňankov sú v pôrodnici zvyknutí, európske bábätko sa bez akejkoľvek protekcie dostane na vyšetrenia ako prvé.
Číňanky, ak si to len trochu môžu dovoliť, si priplácajú za VIP pôrody. Inostranci volia rovnakú cestu. Taký pôrod stojí približne štyritisíc eur. V cene máte predpôrodnú starostlivosť, pôrod a popôrodnú starostlivosť o ženu a bábätko. Ale nie takú, na akú sme zvyknutí u nás. Sestričky sa v podstate o bábätko nepostarajú, samozrejme, chodia ho pozerať a kontrolovať. Ak je však matke zle, má smolu, sestričky jej ho nezoberú, aby si oddýchla. Na to sú tam príbuzní alebo aji, teda zvlášť platené ošetrovateľky. Ani novorodenecká žltačka u nich nevyvoláva žiaden strach. Na tretí deň po pôrode sú predsa žlté všetky na svete, nielen tie čínske. O opaku ich nepresvedčíte. Musíte dúfať, že bude svietiť dosť slnka. Na vyšetrenie či každoranné kúpanie ide s bábätkom tiež niekto z rodiny alebo aji.
Jedlo podávajú, samozrejme, čínske. A kým u nás sa na ryžu v prvých dňoch nemôžete ani pozrieť, aby vás a teda aj bábätko nedajbože nezapieklo, v Číne je, samozrejme, ryža prítomná pri každom chode. Ryžová polievka je základ popôrodnej stravy.
Čínske VIP izby sú VIP len na prvý pohľad. Krásna tapeta, ale odlepuje sa. V kúpeľni dokonca masážna vaňa. Ale po zapnutí tak vrčí, že ju radšej vypnete, aby ste nezburcovali pol nemocnice. Odísť z pôrodnice treba načas, inak si musíte za dni navyše priplatiť. Zbaliť sa treba ešte večer a ráno do ôsmej „česť práci“.
Katarína Ragačová
Autor: Katarína Ragačová
