BRATISLAVA - Z dovolenky v zahraničí si väčšinou každý donesie niekoľko mincí a bankoviek. Ak si ich nechce nechať na pamiatku, stačí zájsť do zmenárne a kúpiť za ne znova koruny. Či sa však výmena oplatí, a teda či je výhodné dnes valuty predať a o rok znova kúpiť, závisí od toho, o akú menu a sumu ide.
Euro bude počas budúceho leta lacnejšie ako teraz, zhodujú sa analytici. Stále totiž rastie šanca, že vládu, ktorá vzíde z týchto volieb, bude akceptovať zahraničie a Slovensko bude prijaté do NATO aj do Európskej únie. To sa na devízovom trhu prejaví vyšším záujmom o slovenskú korunu. Jej kurz bude stúpať.
„Pokiaľ bude po voľbách vláda zložená zo strán, ktoré nebudú prekážkou na vstup krajiny do NATO a Európskej únie, a zároveň nová vláda bude pokračovať v ekonomických reformách, bude sa koruna oproti euru posilňovať,“ myslí si Pavol Ondriska, analytik zo Slávie Capital.
Kým zhodnocovanie koruny oproti euru sa zdá byť analytikom takmer isté, názory na budúci kurz dolára jednotné nie sú. „Kurz dolára ovplyvňuje najmä vývoj na eurodolárovom trhu. A ten je vzhľadom na napätie okolo Iraku, či nejednoznačné signály ohľadom stavu ekonomiky v USA či Európskej únii, veľmi ťažko predpovedať,“ tvrdí Ondriska.
Podľa Róberta Pregu z Tatra banky však zlacnie aj dolár. Malo by k tomu dôjsť práve vďaka posilneniu koruny oproti euru. Predovšetkým pri rozhodovaní o predaji dolárov by tak zrejme mali prevážiť momentálne finančné potreby.
Špekulovať sa zrejme neoplatí ani s českými korunami. „Je možné očakávať aj mierne posilnenie oproti českej korune, hoci kurz jedna k jednej tu určite tak skoro nebude,“ hovorí Ondriska. Prega sa na rozdiel od neho domnieva, že česká mena sa bude posilňovať oproti euru rýchlejšie ako slovenská, a teda aj ich vzájomný kurz bude rásť v neprospech slovenskej.
Hoci by sa mohlo z odhadov pohybu kurzov do najbližšieho leta zdať, že eurá sa zameniť oplatí, nemusí to tak byť. Rozdiely medzi jeho nákupom a predajom sa totiž pohybujú okolo dvoch korún a záležať to tak bude na konkrétnej zmene kurzu. „Takže ak niekomu zostalo z dovolenky skutočne len pár drobných, je dobré zvážiť, či to za stratu času vôbec stojí,“ myslí si Ondriska.
Navštíviť zmenáreň môže byť výhodné pri vyšších objemoch. „Konverziu väčších súm by som odporúčal, pravdepodobne ešte pred voľbami. Navyše, hoci je úročenie korunových účtov nízke, je stále niekoľkokrát vyššie, ako pri devízach. Inflácia je pritom v krátkodobom horizonte porovnateľná,“ dodal Ondriska.
Pri výmene valút treba zohľadniť aj zmenárenské poplatky. Slovenská sporiteľňa si účtuje jedno percento zo sumy, najmenej však tridsať korún. VÚB si nechá tiež percento, minimálne to klienta vyjde na 25 korún. Ak si však koruny z banky neodnesie v hotovosti, ale vloží na účet, je konverzia zadarmo. Niektoré ďalšie banky, napríklad Tatra banka, má zmenárenské služby zadarmo. Pri niektorých menách však stanovuje menej výhodné kurzy. JANA BRONDOŠOVÁ
Čo s mincami?
Kto sa už rozhodne, že si mince nenechá ani na ďalšiu dovolenku, ani na pamiatku, môže absolvovať pri ich zamieňaní dlhšiu prechádzku. Nie všetky banky totiž zahraničné kovové peniaze prijímajú a situácia sa líši z pobočky na pobočku.
Mince s hodnotami od jednej českej koruny, desať centov v prípade eura a päťdesiat centov v prípade dolára kúpi Tatra banka. S českými mincami môžu nastať problémy. „Prijímame ich niekedy v obmedzenom množstve,“ povedal hovorca Tatra banky Roman Začka. Ústretovosť pobočky bude závisieť od toho, koľko českých mincí momentálne v pokladni má. „Ak je ich počet dostatočne vysoký, môže sa stať, že pobočka ich neodkúpi. Stáva sa to však veľmi zriedka,“ dodal Začka.
V ďalších z trojky najväčších bánk Slovenskej sporiteľni a VÚB jednotný postup nemajú. Preberanie dolárových, českých a euromincí je v kompetencii každej pobočky. „Nie je pravidlom, aby zmenáreň tieto mince preberala,“ priznáva hovorca sporiteľne Peter Švec.
Vo VÚB držia toľko mincí, koľko si myslia, že v najbližšom čase zasa predajú. Hovorca banky Marián Horváth to zdôvodňuje nákladmi, ktoré sú s prebratím mincí spojené. „Pri ďalšom odpredaji mincí z VÚB do zahraničných bánk si sprostredkovatelia zrážajú okolo päť až desať percent z ich hodnoty. Banka by tak za ne dostala menej, ako vyplatila klientovi.“ (bro)