Obeťou kašmírskeho konfliktu sú aj hinduisti vyhnaní zo svojich domovov.
FOTO - REUTERS
Šaktí Bhán Chánová nikdy nezabudne na noc, keď pred 12 rokmi utiekla z Kašmíru. „Uprostred noci mi stál pred dverami kričiaci dav. Podarilo sa mi vybehnúť zadným vchodom, nastúpiť do auta a odviezť sa rovno do Dillí, ale všetok majetok som nechala tam, v Šrínagáre,“ spomína. Chánová je jednou z tisícok kašmírskych Panditov, čiže hinduistov, ktorí utiekli z prevažne moslimského indického štátu Džammú a Kašmír po krvavej revolte proti indickej nadvláde koncom roku 1989.
Hinduisti sa chystajú bojkotovať voľby v tomto himalájskom štáte, pripravované na koniec mesiaca. „Prečo by sme sa mali zúčastňovať na voľbách stále dokola, keď tie predošlé nijako nezmenili náš osud?“ pýta sa Bušan Lal, bývalý obchodník zo Šrinagáru, ktorý teraz žije v chudobe v Džammú. „Ak teraz žijeme v exile, ako môžeme hlasovať za niekoho v kašmírskom údolí, kto nám nepomôže?“ rozmýšľa Chánová, členka skupiny Náš Kašmír, ktorá rozbehla kampaň za samostatné územie pre kašmírskych hinduistov.
Tisícky ľudí ako Šaktí snívajú o návrate domov a majú zlosť na indickú vládu, ktorá vraj len málo pomohla kašmírskej hinduistickej komunite. Kým sa vláda utápa v problémoch s kašmírskymi separatistami a neraz i vojensky rieši spor o Kašmír so susedným Pakistanom, nespokojní sú moslimovia aj hinduisti v tomto himalájskom regióne.
Kašmír dal Indii dvoch premiérov - Džavaharlála Nehrúa a jeho dcéru Indiru Gándhíovú. Indická vláda dúfa, že kašmírske voľby posilnia jej legitimitu v tomto jedinom prevažne moslimnskom štáte Indie a ďalej spochybnia snahy separatistov. Pakistan tvrdí, že Kašmír má o svojom štatúte rozhodnúť sám a India tvrdí, že Islamabad aj cvičí a financuje separatistov.
Kašmírski hinduisti sa cítia ako medzi dvoma mlynskými kameňmi. Podľa Národnej komisie pre ľudské práva bolo asi 300 000 Panditov nútených odísť z Kašmíru. Exodus sa začal na počiatku roku 1990 po sérii vrážd hinduistov a útokov na panditské domy. Asi 200 000 Panditov, čo opustili domovy, stále živorí v Džammú, zimnom hlavnom meste štátu. Tvrdia, že rozhodnutie volebnej komisie zariadiť, aby kašmírski hinduisti mohli voliť za hranicami, len inštitucionalizuje ich štatút prisťahovalcov. „Krok, ktorý umožní hinduistom voliť v utečeneckých táboroch, len upevní postoj, že nemajú žiadnu nádej vrátiť sa domov, už nikdy,“ povedal Sunil Šakdír, organizácie, ktorá bojuje za práva vysídlených hinduistov.
Napriek dlhoročnej nedôvere cestovali teraz vodcovia kamšírskych separatistov po prvý raz do Naí Dillí, aby verejne diskutovali so skupinou, čo má vládnu podporu. Ich šéf Šabír Šách je teraz ochotný kandidovať vo voľbách, ak Naí Dillí začne nové rozhovory budúcnosti spornej oblasti. Voľby budú druhé od hlasovania v roku 1987, ktoré do dvoch rokov zmenilo tlejúci odpor na otvorené povstanie. Hinduisti dnes majú jediný sen: vrátiť sa: „V tejto obrovskej krajine nás odsunuli na samý okraj spoločnosti. Nesmieme sa ani stať súčasťou dejín našej éry, lebo popreli ešte aj našu existenciu. Sme v pravom zmysle slova neviditeľní,“ píše anonymný Pandit v indickom denníku.
(reuters)