Iránsky Isfahán zatieni polovicu sveta

Perzské príslovie tvrdí, že mesto Isfahán svojou krásou prekoná polovicu sveta.

Isfahán je ako drahokam, ktorý kedysi dávno osadili do Perzie. Nepremenil sa však na múzeum, ale dodnes žije svojím životom, kde je človek na každom kroku obklopený krásou.

Spýtajte sa, ktoréhokoľvek Iránca na najkrajšie miesto v jeho krajine a najčastejšia odpoveď bude Isfahán. Mesto vždy fascinovalo domácich aj pútnikov.

Jedno známe perzské príslovie hovorí, že Isfahán je „nesf-e džahán“, polovica sveta, pretože vyrástol do takej krásy, že dokonale zatieni zvyšnú polovicu.

Emámové námestie je večer obrovským miestom pre piknik. FOTO: TOMÁŠ KUBUŠ

Večerný sen na námestí

Na obrovskom Emámovom námestí sa každý večer rozžiaria svetlá. Vzápätí sa naplní ľuďmi, ktorí si prišli s rodinou, deťmi či priateľmi užiť posledné okamihy prežitého dňa.

Námestie patrí k najväčším na svete a jeho veľkoleposti sa máločo vyrovná.

Z jednej strany ho uzatvára monumentálny vstup do bazárového sveta tmavých voňavých uličiek, naproti vyrástla veľká Emámova mešita.

Po bokoch nájdeme mešitu šejka Loftolláha vyzdobenú vari miliónom obkladačiek a hneď oproti stojí palác Ali Kapu, odkiaľ perzský šach sledoval so svojimi návštevami konské pólo odohrávajúce sa priamo na námestí.

Námestie po zotmení pôsobí trochu ako sen. Nádherne zdobené budovy a monumenty vyzerajú krehko ako púštna fatamorgána. Iránci sedia na trávniku a lavičkách, kde si niektorí rozložili kanvice s čiernym čajom. Pri fontáne pod hviezdnou oblohou večerajú čerstvý chlieb, olivy, zeleninu a syr.

V zmrzlinárni na rohu predávajú typickú isfahánsku citrónovú zmrzlinu ochutenú slížmi. Zaľúbené páry na prechádzke sa letmo dotýkajú prstami. Sem-tam sa dokonca odvážia držať za ruky.

Obrovské námestie je stvorené k oddychu. FOTO: TOMÁŠ KUBUŠ

Život medzi bazármi a pamiatkami

Nech je nočný, vysvietený Isfahán akokoľvek lákavý, s jeho pokladmi sa najlepšie zoznámite počas dňa. V meste sa stále niečo deje, rušné uličky hýria aktivitou.

Krytý priestor v okolí námestia sa zmenil na bazár a z malých obchodíkov od rána počuť pravidelné búchanie. To obchodníci opravujú alebo vyrábajú ručne tepané kanvice a zdobené taniere. Ich tichší kolegovia zručne maľujú výjavy z perzskej Šáhnámy či jemnými ťahmi štetca dekorujú ťaviu kosť.

„Obrázky na ťavej kosti alebo tieto modré tanieriky,“ znie odpoveď na otázku, čo je najtradičnejší isfahánsky suvenír. Predávajú ich takmer všade.

Toto je remeselnícky bazár, ale ten lákavejší, menej turistický, sa ukrýva za staručkým portálom zo safavidského obdobia. Maľby na ňom už vybledli, ale o to farebnejší je samotný bazár vnútri. Uličky sa tu stretávajú v križovatkách, ktoré vedú k obchodíkom alebo na miesta zvané karavanseráje. Sem prichádzali obchodníci s tovarom zo všetkých končín Hodvábnej cesty.

Obrovské priestory Emámovej mešity. FOTO: TOMÁŠ KUBUŠ

„Pamiatky sú krásne, ale aj bez nich by bol Isfahán najkrajším miestom sveta,“ hovorí mladá študentka, ktorá hrá s kamarátkami volejbal v mestskom parku. Vietor im sem-tam uvoľní pramene vlasov spod šatiek, ale vzápätí si ich upravia a hrajú ďalej. Bez šatiek a kabátikov siahajúcich pod zadok by sa nelíšili od dievčat v Európe či kdekoľvek inde.

„Neznášam ju a keď môžem, tak ju odhodím,“ vyzná sa Arnika, keď príde reč na šatky. „Mne sa to páči a nosila by som ju, aj keby som nemusela,“ kontruje jej priateľka Fatma a obe dievčatá sa ocitnú v malej hádke, ktorá sa končí o minútu nad pohárom horúceho čierneho čaju.

Kto povedal, že iránska žena musí byť v čiernom? FOTO: TOMÁŠ KUBUŠ

Tajomstvo štyridsiatich stĺpov

Čehel Sotún alebo Palác štyridsiatich stĺpov patrí k najnavštevovanejším miestam v Isfaháne. Možno ani nie tak pre samotný palác ako skôr prostredie, do ktorého palác zasadili. Všade sa rozprestiera park s vysokými stromami, ktoré počas letných horúčav poskytujú taký potrebný tieň.

„Vieš, prečo je to Palác štyridsiatich stĺpov, hoci ich má vpredu len dvadsať?“ skúša ma miestna sprievodkyňa. „Dvadsať ich je v paláci a ďalších dvadsať sa odráža na vodnej hladine“ vysvetľuje.

Naozaj, priamo na hladine podlhovastého vodného bazéna sa zrkadlia ďalšie dve desiatky stĺpov. Rodičia s deťmi sedia na okolitých lavičkách a ochotne tolerujú, keď si niektorí turisti zoberú deti na ruky, aby si s nimi spravili fotografiu.

„Ideš na čaj?“ osloví ma mladý chlapík mojím chrbtom. Táto otázka zaznie ešte skôr ako tá, odkiaľ som. „Ak máš chuť, príď o ôsmej večer k mostu, budeme tam s priateľmi,“ dodáva a lúči sa, lebo má naponáhlo. Zažiť takéto pozvanie tu nie je ničím nezvyčajným.

Isfahánske mosty sú typickými miestami stretnutí. Najmä ten najslávnejší Si-o-Seh Pol (Most tridsiatich troch oblúkov) je ikonou mesta. Večer sa nádherne rozžiari a v parku okolo neho to poriadne žije. Na druhom brehu rieky Zayandeh sa rozprestiera zaujímavá arménska štvrť s maličkými kostolíkmi a veľkou katedrálou Vank.

Most Si-o-Seh Pol v noci. FOTO: WIKIPEDIA

Novinka v UNESCO

Najnovším iránskym prírastkom na zozname UNESCO je obrovská Piatková mešita ležiaca pár stoviek metrov od centra. Zbiehajú sa k nej bazárové uličky, v ktorých ponúkajú ovocie, prezreté mangá, pomaranče, banány, oriešky či pistácie. Priamo pred vstupom do mešity sa dajú zohnať šatky a čierne čádory všetkých veľkostí.

Keďže Piatková mešita dodnes slúži najmä veriacim, počas modlitby býva pre turistov zatvorená. Hovorí sa o nej ako o múzeu islamskej kultúry, pretože v jej múroch zanechal odkaz každý národ, ktorý sa prehnal Perziou.

„Tieto stĺpy pochádzajú od Seldžukovcov, mongolské národy tu zanechali mihráb a o výzdobu sa postarali Safavidovci,“ znie nápis z informačnej tabule. Atmosféra miesta očarí nielen fanúšikov histórie, ale i úplných laikov. Uprostred rozľahlého nádvoria stojí kocka pripomínajúca Kaabu z posvätnej Mekky. Podobnosť nie je náhodná. Tu pútnici spoločne trénovali všetky rituály, aby do Mekky prišli ako poloprofesionáli.

Zdobený iwán dekorujú tisíce obkladačiek, nad ktorými trónia dva vysoké minarety.

Vnútrajšok poskytuje príjemný tieň, kde niekoľko ľudí spokojne oddychuje na mäkkom koberci. Čítajú z hrubého Koránu, kladú si čelo na posvätný kamienok mohr, ktorý šiiti používajú pri modlitbách, alebo len tak ležia na chrbte a pospávajú.

Mešity v Isfaháne neslúžia len na modlenie, ale aj ako miesto stretnutí či oddychu. Takú harmóniu a pohodu zažijete v Iráne na viacerých miestach, ale ako hovorí perzské príslovie, Isfahán je naozaj jedinečný.

Autor je sprievodca Victory Travel, publikuje aj na svojom blogu.