m koncertom na námestí a džezovým koncertom v kaviarni Domenico na Námestí Ľudovíta Štúra.
Na Kuchajde sa s letom lúčili celú sobotu. Deti dostali od mestskej časti päť lístkov zadarmo na kolotoče – na autíčka, centrifúgu, „húsenkovú“ dráhu. Našli sa aj kšeftári, ktorí sa snažili lístky lacnejšie predať, ale nepochodili.
Okolo druhej popoludní hrala dychová hudba Šarfianka. Tú počúvali najmä skôr narodení. Atmosféra bola pohodová, ľudia v plavkách sa miešali so sviatočne i športovo vychystanými, pochutnávali si na niektorom z viacerých druhov piva, na cigánskej, gyrose. Po piatej sa nedočkavci postavili do radu na guláš, rozdali okolo tritisíc porcií. Ušlo sa aj bezdomovcom.
„Som na Kuchajde po rokoch prvý raz a nemôžem sa vynačudovať,“ zverila sa nám pani Alena. „Všetko je tu krásne upravené, trávnik strihaný, udržiavaný a čistučký! Je tu občerstvenie, čisté toalety aj sprchy, ležadlá, detské ihrisko, vybudované chodníky, lavičky. Dá sa tu stráviť krásny deň.“ K večeru sa areál Kuchajdy stále viac napĺňal mladými. Pri vysokých plameňoch vatry hral country Tuky band. Mohli ste si vybrať – trochu viac horúčavy tu, ale bez komárov, či rýchlejšie pohyby na ich odháňanie do rytmu s kapelkou Skan pri hlavnom pódiu.
Ohňostroj začali po deviatej večer odpaľovať majstri. Vykúzlili na oblohe doslova impresionistické divadlo farieb a tvarov, ktoré sa navyše odrážalo na jazernej hladine. Strely vypočítali tak, že kytice iskier napokon vybuchovali nad hlavami divákov, takže híkali a „uhýbali sa“ nielen deti. Salvy odlietali aj z hladiny jazera – odpaľovalo sa z lodiek, a na kopci vysvietili slovenský znak. Najväčší aplauz si na záver vyslúžil povestný zlatý dážď, ktorý sa už miešal s prvými kvapkami ozajstného.
V Novom Meste sa dohodli nielen s dopravným podnikom – električky premávali do polnoci, ale aj s počasím. Búrka sa spustila až keď už bolo „po všetkom“. (mi)