V New Yorku môžete počuť osemsto jazykov, ochutnať ľubovoľnú svetovú kuchyňu a navštíviť štvrte, z ktorých si etniká vybudovali uzavreté svety.
Na mape ich delí mnoho tisíc kilometrov, ťažko môžu susediť. Čínu vedľa Talianska objavíte jedine v meste, kde na všetko platí trochu iná mierka.
Imigranti prichádzali na Manhattan a enklávy si zakladali v takom tesnom susedstve, že dokonca plynule prechádzajú jedna do druhej.
Je to zvláštna prechádzka. Štartujete na rušnej a chaotickej Mullberry Street. Severný koniec ulice stále nazývajú Little Italy – Malé Taliansko. Najprv sa prebíjate pešou zónou, za sebou nechávate originál talianske reštaurácie a gýče pre turistov. Južným smerom taliančiny ubúda, o to viac je čínštiny.
O chvíľu na juhu tej istej ulice stojíte s pocitom, že ste sa ocitli v Hongkongu.
Pasca na turistov
Manhattanský Chinatown má vyše stotisíc obyvateľov. Najväčšia enkláva Číňanov na západnej pologuli sa pritom stále rozpína a pohlcuje susedov. Dávno je zrejmé, že Little Italy neprežije - rozplynie sa v čínskej štvrti.
Najmenej to prekáža turistom. Hoci z bývalej enklávy zostalo pár blokov a väčšina Italoameričanov dávno býva inde, Little Italy zostáva jednou z najobľúbenejších atrakcií New Yorku po mrakodrapoch a Soche slobody. Dnes už má podobu ukážkovej pasce na turistov, no jej fasáda je presvedčivá.
Stále tu nájdete reštaurácie s autentickou talianskou kuchyňou, obchody, kde obsluhuje piata generácia Italoameričanov, či predajňu syrov fungujúcu na tom istom rohu neuveriteľných stotridsať rokov. Davy sa znásobia vždy na jeseň. Tradičná slávnosť San Gennaro na lacný alkohol a klobásy priláka rovný milión ľudí, po ktorých vždy na ulici zostáva obrovské množstvo odpadu.
Prví prisťahovalci
V New Yorku to nebolo najväčšie italoamerické geto. Bolo však najchudobnejšie a najviac si uchovalo tradície. Pritom v USA Taliani medzi imigrantmi pôvodne netvorili výraznú väčšinu.
Masovo začali prichádzať v sedemdesiatych rokoch devätnásteho storočia, potom ako zhoršili životné podmienky v Taliansku. Bol to vlastne paradox – Taliani dožívali vyššieho veku, znížila sa úmrtnosť detí. Nepripravenej krajine však populačná explózia priniesla ešte viac nezamestnanosti a chudoby.
Zaostalý juh tradične sužovali problémy s pôdou a chýbajúcim priemyslom. Začiatkom 20. storočia emigráciu ešte urýchlila séria prírodných katastrof v južnej oblasť Talianska. Taliani čoskoro predbehli ostatné národy a do USA ich prichádzalo najviac zo všetkých imigrantov.
Štyristotisíc ich žilo v New Yorku roku 1920, z toho desať tisíc v Little Italy.
Slávne filmy
Typickým imigrantom prvej vlny bol muž v produktívnom veku, ktorý nechcel farmárčiť. Usadil sa v meste, pracoval na stavbách, ako holič, obchodník. Len málokto chcel za morom zostať natrvalo.
Bežným plánom bolo zarobiť a vrátiť sa k rodine, napokon však rodiny prichádzali do zámoria za nimi. A aj tu pri usádzaní Taliani kopíroval rodné regióny. Kým okolie Elisabeth Street obsadili Sicílčania zo západu, Bleecker Street patrila imigrantom zo severu.
Práve tu sa potomkom sicílskych imigrantov narodil jeden z najväčších súčasných amerických filmárov. Martin Scorsese rád spomína na taliansku štvrť, kde vychodil katolícku školu a miništroval v Katedrále svätého Patricka.
Ulice stále plné kriku a hudby sa premietli do jeho raných filmov (Who´s That Knocking at My Door a Mean Streets / Špinavé ulice). Napokon, prvé filmové nápady sa v hlave budúceho filmára rodili na Elisabeth Street - v tesnej izbe rodičovského bytu s výhľadom na ulicu, ktorý tienil požiarny rebrík za oknom.
Mafiána Joeyho Galla zastrelili v reštaurácii v Little Italy. Tá dodnes funguje.
Vražda v Little Italy
Dôsledkom toho, že prví imigranti nemali v pláne splynúť s americkou spoločnosťou a mnohí neovládali angličtinu, bol špecifický hodnotový rebríček. Na prvom mieste nebola úcta k zákonu, ale súdržnosť rodiny a puto ku komunite. Práve v tom má korene neslávne známa italoamerická mafia.
Keď v roku 1972 prišiel do kín Coppolov film Krstný otec, mnohí vraveli, že mafia stráca vplyv na spoločnosť a zostane námetom pre filmárov. No v tom istom roku udalosti v talianskej štvrti zatienili akúkoľvek gangsterku.
7. apríla o pol piatej poobede hlava mafiánskej rodiny Profaci Joe Gallo prezývaný Bláznivý Joe, v sprievode manželky, dcéry, sestry a bodyguarda vchádza do reštaurácie Umberto´s Clam House v Little Italy. Dnes je deň, keď oslavuje štyridsaťtri rokov. On ani rodina, ktorú čašník usádza k stolu, však nezaregistrujú muža z konkurenčnej rodiny Colombovcov, ktorý čaká pri bare.
Muž z podniku odchádza a obďaleč sa spojí s komplicmi. Naspäť idú piati. Jeden čaká vonku v aute, štyria vbehnú zadným vchodom do jedálne a začnú páliť z revolverov. Gallo nemá šancu, v tele má dvadsať zásahov, no v smrteľnom kŕči sa ešte vypotáca von, kde sa zvalí štýlovo uprostred ulice.
Udalosť, pred akou blednú aj filmové scenáre, šokovala verejnosť a v roku 1976 ju skladbou Joey na albume Desire zvečnil pesničkár Bob Dylan.
V Little Italy dožívajú zvyky a tradície katolíckych Italoameričanov. Oferujte bankovky svätému Františkovi a podporíte turistický priemysel. Foto - autor
Poslední Taliani
To je dnes už minulosťou. V súčasnej Little Italy nezažijete mafiánsku prestrelku, ani ak si priplatíte. Kriminalita v štvrti dlhodobo klesá a miestni chvália lokalitu, kde jediné, čo nájdu mŕtve v uliciach, sú mačky.
Prílev imigrantov slabne od šesťdesiatych rokov a väčšina Italoameričanov už dávno žije inde. Napokon, Martin Scorsese priznáva, že tunajšie reštaurácie boli vždy trochu šou pre turistov.
„Talianska família večeria vždy doma,“ vraví filmár v reportáži New York Times. „Jesť namiesto toho v reštaurácii znamenalo smrteľne uraziť matku rodiny."
Chinatown jednou z najbezpečnejších štvrtí New Yorku. Aj preto sa nájmy stále zvyšujú. Foto - autor
Preplnený Chinatown
Taliani a Číňania vedľa seba dlho nažívali v rovnováhe. To sa začalo meniť v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. No kým prví enklávu začali opúšťať, Chinatown si prešiel populačnou explóziou, ktorá trvá dodnes.
Pôvodných sedem blokov rozrástlo na obrovskú štvrť v tieni mrakodrapov finančného obvodu. Ak teda máte nutkanie robiť vtipy na adresu zadlženej Wall Street a jej čínskych veriteľov, máte dobrú príležitosť.
Stojíme na preľudnenej Canal Street, v blízkosti chrámu mahajánového budhizmu a konfuciánskej svätyne prerobenej z luteránskeho kostola. Pútače s čínskymi znakmi visia úplne všade.
Jedinou zelenou plochou v okolí je Columbus Park. Stojí na mieste kedysi obávanej lokality Five Point (zločinecký slum zo Scorseseho filmu Gangy v New Yorku), dnes tu miestni športujú a relaxujú.
Ak vás zaujímajú napodobeniny značkových hodiniek, kabeliek a parfumov alebo sa iba chcete lacno dobre najesť, ste tu správne. Len pozor, nie každá z dvesto ázijských reštaurácií v okolí má menu v angličtine.
Prvý Číňan
Ako sa traduje, prvý čínsky usadlík prišiel v roku 1858. Volal sa Ah Ken, pochádzal z Kantonu a na Mott Street si založil úspešnú predajňu cigár. Čoskoro sa z neho stala populárna manhattanská postavička. A možno práve on bol pri zrode Chinatownu, ktorého jadro začalo vznikať, keď Ken skupoval tehlové domy v okolí a potom ich prenajímal ďalším čínskym imigrantom.
Koncom devätnásteho storočia sa počet čínskych obyvateľov štvrte vyšplhal na niekoľko tisíc, bol to mikrosvet s vlastnými divadlami a čínskou operou.
Okrem chudoby Číňanov v novej vlasti trápil rasizmus, diskriminácia a nedostatok partneriek, keďže pomer mužov k ženám v enkláve sa blížil dvesto ku jednej. Kým druhý problém riešili najmä tým, že si za manželky brali Írky, boj proti rasovému útlaku prevzali organizácie nazývané togy a fongy.
Čínska obdoba mafie kontrolovala enklávu rozdelenú na časti a súčasne sa snažila pomáhať novým prisťahovalcom. Ešte koncom minulého storočia na mieste operoval gang s názvom Flying Dragon.
Foto - autor
Keď padali dvojičky
11. september 2001 zasadil ranu aj čínskej štvrti pri dvojičkách. Len stovky metrov odtiaľ sa zrútili veže Svetového obchodného centra a políciou uzavretá spojnica Chinatownu s finančným obvodom, sa podpísala na poklese miestneho turizmu a obchodu.
Chinatown sa spamätáva dodnes. Stúpajúce nájmy navyše štvrť predražujú a Číňanov vyháňajú do Brooklynu. Iné čínske štvrte konkurujú historickej enkláve a pomaly preberajú status centra čínskeho biznisu v New Yorku.
Poslední potomkovia Talianov majú iné problémy. Pár blokov odtiaľ sa bezmocne prizerajú, ako sa čínska štvrť rozpína okolo ich Little Italy. Podnik Umberto´s Clam House, kde mafián Joe Gallo neprežil poslednú večeru, ešte stále funguje. No majiteľ je znepokojený. „Čo ak na Mulberry otvoria podnik Číňania?“ pýta sa Robert Ianniello Jr. v článku New York Times. „Samozrejme, bude nám to prekážať. Ale viac by nám prekážal reťazec Starbucks.“