Nábytok, ktorým je zariadená najväčšia miestnosť na chalupe, nie je pôvodný, ale dobový z iných usadlostí.
Chalupári bývajú často aj zberateľmi predmetov, kedysi potrebných ku každodennému životu.
Hospodársku časť s drevom na kúrenie oddeľuje veľký trs kvetov.
Akoby sa chalupári dohodli a pozemky si oplocujú ako za starých čias – polguľatými tyčkami.
Bývalý špejchar (sýpka) sa vsadením okna stal ďalšou obytnou časťou.
Pôvodné trámy, posteľ s vysokými čelami aj spôsob uchytenia záclon vyznievajú ako z dávnych čias.
Centrálnu časť záhrady zaberá trávnik s pozostatkom pieskovcových múrov, v ktorých sa darí najmä skalničkám, ale aj malým jašteričkám.
Pôvodná pec sa nezachovala, ale novopostavená čerpala inšpiráciu z miestnych zdrojov, akoby tu stála veky.
Po rokoch práce si nájde pani Darina čoraz viac času na odpočinok v pokojnom prostredí záhradky.
Jednota prírodného prostredia a ľudského úsilia je ďalším klenotom Českého raja. Pôvodné chalupy bývali odeté v zelenobielom šate.
h z niekoľkých hospodárskych usadlostí v súčasnosti žije len málo starousadlíkov. Vyprázdňujúce sa chalupy pred štyrmi desaťročiami začali osídlovať ľudia z miest. O záchranu pôvodnej zrubovej architektúry sa spočiatku zaslúžili najmä pražskí výtvarníci, umelci a intelektuáli.
Osady medzi zalesnenými roklinami s unikátnymi pieskovcovými skalnými útvarmi sú obklopené lúkami a pastvinami, na ktoré sa opäť menia nedávno jednotné poľné kultúry. Cykloturisti aj peší často stretnú pasúce sa menšie stádo kráv, jalovíc, býčkov, nie je výnimočné zazrieť aj skupinu oviec, občas kozy.
Na lúkach pred chalupami dominujú sady jabloní, orechov, sliviek, čo vytvára s brezami, ale aj smrekovcami, borovicami a smrekmi na jeseň pestrú paletu. Na túto prírodnú scenériu voľne nadväzujú záhradky a dvory chalúp symbolicky oddelené plôtikmi z polguľatej drevenej tyčoviny.
Popri plotoch a pri bránkach dominujú trvalky a letničky. Ak niekto kedysi vymyslel celej oblasti názov Český raj pre pieskovcové útesy vytvorené prírodou, súčasní obyvatelia tento prírodný raj dotvárajú svojím citlivým pestovateľským zásahom.
Hľadanie pokoja na vidieku
Pani Darina Ružovičová je Pražanka so slovenskými koreňmi. Po vybudovaní domácnosti sa mladá rodina lekárov rozhodla vytvoriť si víkendové zázemie mimo veľkého mesta, kde by sa duševne vyčerpaný organizmus rýchlejšie zotavil pri aktivitách iného druhu.
Prijali odporúčania priateľov a vybrali sa pozrieť už vtedy niekoľko rokov neobývanú drevenicu. Jej majiteľ, inak sused v maličkej osade s niekoľkými domami, ju používal na uskladnenie úrody z poľa a záhrady, občas ju prenajal miestnemu družstvu na rovnaké účely.
Dva roky trvalo rozhodovanie gazdu, či sa skladiska zbaví, alebo získa niekoľko desiatok tisíc. Každý napokon dostal svoje.
Objavenie remeselných zručností
Chalupa z masívnych drevených trámov je klasická stavba v tejto oblasti Čiech pod Jizerskými horami a v blízkosti Krkonôš. Pôvodné stavby mali medzery medzi trámami vyplnené mazaninou a prekryté doskami. Samotné trámy boli natreté vápnom na bielo, krycie dosky zelenou farbou.
Drevenica sa dala na obývanie upraviť len provizórne. Perspektívne zámery určili zásadnú údržbu od základov. Prvými úlohami bolo odizolovanie spodných trámov, výmena dlážky a z bezpečnostných dôvodov vybudovanie nového komína, namiesto nevyhovujúceho pôvodného. Našťastie, drevo nebolo neprimerane napadnuté škodcom, nebolo treba meniť niektoré časti stavby. Odpadu však bolo niekoľko fúr.
Poškodené krytie špár manželia – lekári postŕhali a vyplnili vápennocementovou zmesou. Po impregnovaní trámov a nátere tónovacím lakom urobili v izbách nové drevené podlahy, vo vstupnom pitvore použili netypickú keramickú dlažbu tmavohnedej farby, ktorá opticky neruší tradičnú jednotu materiálov. Postupne sa z nových majiteľov stali majstri mnohých remesiel.
Zmenené nároky využitia
Náročné bolo vysporiadanie sa s pôvodným členením chalupy pozostávajúcej okrem vstupnej miestnosti z malej izby a veľkej kuchyne. Z nej sa podľa nových zámerov stala spoločenská miestnosť s veľkým stolom, lavicou a miestom pre stolovanie až ôsmich osôb.
Dve váľandy na pohotovostné spanie alebo na odpočinok, zreštaurovaný kredenc, polička vedľa pece a množstvo doplnkov v ľudovom štýle dotvárajú atmosféru.
V pôvodných dreveniciach na tomto mieste stávala hlinená pec, na ktorej sa varilo, piekol chlieb a dalo sa na nej aj spať. Takú majú v okolí už iba jednu.
Domáci si dali postaviť keramickú pec podľa tradičného vzoru. Vykúri aj celú miestnosť, skoro 30 štvorcových metrov a aj v zime je v nej ráno príjemne.
Murovanou vonkajšou prístavbou v strednej časti drevenice pod predĺžený previs strechy získali z veľkej izby prístupný kuchynský kút s plynovým sporákom a drezom, zo vstupnej chodby sa vchádza do kúpeľne so sprchovacím kútom a WC. Praktická je murovaná pivnica s klenbou z pieskovcových kvádrov, ktorá je dostupná z chodby po nadvihnutí sklápacích dverí. V nej vydrží ovocie dlho čerstvé a pivo je v lete akurát správne chladené.
Tretiu izbu získali majitelia prestavbou poslednej hospodárskej časti. Za ňou je kôlňa s náradím. Vedľa drevenice stál na dvore špejchar (sýpka), tiež zrubová stavba štvorcového pôdorysu asi štyri metre dlhého. Kedysi sa v ňom uskladňovalo obilie a sušené ovocie.
Pán doktor so synom vyrezal do trámov z východnej strany otvor, do ktorého vsadili rám a okno. Po potrebných úpravách umiestnili dnu veľké funkčné liatinové kachle, ktoré pamätajú, kedy sa dnešní majitelia narodili. Takto získali priestor na prenocovanie ďalších štyroch osôb. Návštevníkov z radov rodiny a priateľov býva na chalupe dosť.
Nájdenie vlastnej identity
Pieskovcový kameň je v osadách a obciach prítomný všade. Ľudia ho oddávna opracovávali a používali vo svojich obydliach. Platňami z neho dláždili priečelia chalúp, kamenné hranoly s drážkami slúžili ako stĺpy v ohradách, opory závor, z kvádrov stavali hospodárske objekty.
Takúto nefunkčnú hospodársku budovu mali aj ako súčasť záhrady pri chalupe naši Pražania. Pri jej rozoberaní však zakročila pani Darina a trvala na tom, aby torzo stavby ostalo. „Zrazu som si uvedomila, že ten kameň je krásny a tým, že je z pieskovca, je vlastne neoddeliteľnou súčasťou tunajšej prírody. Tak som si zaumienila, že dva rady kvádrov horizontálne odčlenia inak rovinatý dvor poslúžia ako základ budúcej skalky. Niečo vyše metra vysoký múrik ponechaný v smere od príjazdovej cesty k našej aj ďalším chalupám zabezpečí zasa dostatok intimity pri odpočinku v záhrade.
Dnes vidno, že sa rozhodla dobre. Skalničky sa medzi kvádrami výborne uchytili, v medzerách sa uhniezdili malé jašteričky, ktoré sa občas vyhrievajú na teplom pieskovci. Táto terasa je dnes prirodzeným centrom dvora. „Iba občas si chodievame sadnúť do zadnej časti záhrady, keď sa chceme skryť pred horúcim slnkom do tieňa jabloní, hrušiek a orechov.“
Detská lekárka, pani Darina, našla v starostlivosti o okrasnú záhradku svoju životnú záľubu. „Keby som sa mala ešte raz rozhodovať o štúdiu a nebolo by mi umožnené vybrať si medicínu, určite by som sa vybrala na školu záhradnej architektúry. Každé ráno sa prejsť pomedzi kvetinky, ošetriť, pretrhať, upraviť ich, je najlepším začiatkom dňa. Dokonca sa takmer hádame s manželom, ako chceme obaja kosiť trávnik. Ale už máme aj druhú kosačku, iskrenie nehrozí.“
Trsy a skupiny kvetov rozličných výšok, tvarov listov, farieb kvetov sú vysadené popri plote, v popredí najnižšie druhy, dominantné nad nimi. Vyššie rastúce kvety nevtieravo oddeľujú jednotlivé zóny záhrady, odpočinkové od hospodárskych. Takto prekrývajú časť na prípravu palivového dreva, zakrývajú kompost.
„ Dôležité je použiť miestne osvedčené druhy rastlín. Najdôležitejšie však je, oboznámiť sa s podmienkami pestovania druhov z iných končín a pripraviť im aspoň približne zodpovedajúce podmienky. Samozrejme, aj pravidelná starostlivosť o ne znásobí radosť z dosiahnutých výsledkov. Najkrajšou odmenou je, keď sa okoloidúci pristavia a obzerajú si kvetinovú záhradku, prípadne, keď sa chcú dozvedieť moje skúsenosti,“ pochválila sa lekárka-záhradníčka. Celkový dojem vhodne dopĺňa pestovaný trávnik, vysadené ovocné stromy a malá zeleninová záhradka, ktorým sa venuje pán doktor.
Takto postupne po rokoch úsilia našli obyvatelia európskeho veľkomesta svoju novú identitu, v prostredí, kde v noci počuť ticho našli svoj pozemský raj. Trpezlivo ho udržiavajú a zveľaďujú. Dosiahli krásny údel chalupárov.
ĽUBOMÍR ŠIMNA
FOTO – AUTOR A ONDREJ RUŽOVIČ