V uliciach New Yorku môžete počuť osemsto rôznych jazykov. Môžete ochutnať ľubovoľnú svetovú kuchyňu a navštíviť štvrte, z ktorých si etniká vybudovali svoje vlastné uzavreté svety.
Pôvodne to mal byť príslovečný taviaci kotol národov a národností. Vysnívané miesto v novom svete, kde všetci imigranti pochovajú pôvod, zvyky, minulosť, aby spolu s ostatnými splynuli v modernom americkom národe.
No stalo sa iné a namiesto jednoliatej metropoly vyrástlo mesto, kde prežíva vedľa seba osemsto rozličných jazykov. Aj preto je americký New York - aspoň etnicky - najpestrejším mestom na svete.
Little India, Italy, Korea, ale aj Little Haiti či Albania... New York je akýmsi zmenšeným svetom v meste, kde takmer každá krajina nájde svojho dvojníka. Imigrácia túto mapu nestále prepisuje, nikto nevie koľko „Littles“ ukrývajú newyorské ulice. No najväčšie a najznámejšie enklávy zatiaľ miesto nemenia.
Skôr ako tu sa po anglicky dohovoríte v skutočnej ukrajinskej Odese. Foto - autor
Brighton Beach
V bufete má predavačka kvetinovú zásteru a na hlave melír. Z okienka namiesto hotdogov a hamburgerov po rusky vychvaľuje koláče a pirohy. Ulicu lemujú pútače v azbuke. Tak trochu to vyzerá, akoby studená vojna doteraz trvala a Sovietsky zväz nikdy nepadol.
Toto však nie je Rusko, ale južný Brooklyn, trištvrte hodiny od centra Manhattanu. Nasadnete na metro smerom na Coney Island, na konečnej obídete lunapark a to už vás nábrežie dovedie na Brighton Beach.
V tehlových domoch pri pláži žije najväčšia rusky hovoriaca komunita mimo bývalého ZSSR. Dohromady tridsať tisíc ľudí.
Davy na ulici míňajú bar Gambrinus, reštauráciu Tatjana a nočné podniky s názvami Rasputin a Primorski. Na rohu lahôdky ponúkajú ukrajinské pelmene, prílohou je agresívny dancefloor z reproduktorov. Kto mu príde na chuť, vedľa v stánku môže dostať emétrojky vypálené na cédečku.
Lavičky pri pláži obsadili dôchodcovia, rozložili šachovnice, popíjajú vodku. To tiež nie je úplne bežný obraz v New Yorku, kde je alkohol na ulici tabu, a to aj v prípade, ak si fľašu schovávate v papierovom vrecku.
Lahôdky a bufety kopírujú pestrú kuchyňu bývalého Sovietskeho zväzu. Foto - autor
Odesa pri Atlantiku
Brighton Beach si stále drží atmosféru autentickej enklávy. Občas sem za nákupmi mieria aj Newyorčania s hmlistou znalosťou azbuky, ktorých láka postsovietska kuchyňa, koncerty umelcov z bývalého ZSSR, suveníry.
Hipsteri s ironickým zmyslom pre módu zase docenia špecialitu, ktorou sú miestne butiky. Najprv máte dojem, že sovietsky šatník musí byť importom dôchodcov, no potom si všimnete rovnaké tesilové kreácie vo výkladoch po celej ulici – a to sú seriózne butiky, nielen second handy.
Prečo Malá Odesa? Možno pre polohu pri mori a pôdorys, ktorý pripomína pravouhlé križovatky čiernomorskej Odesy. Enklávu však zďaleka netvoria len Rusi a Ukrajinci. Zrkadlí pestrosť celého sovietskeho impéria a jeho národností kedysi pospájaných červenou hviezdou a dnes iba ruštinou.
Prvá vlna, druhá vlna
Imigranti prichádzali vo vlnách. Najprv po vojne Židia z Európy, v sedemdesiatych rokoch nasledovala druhá vlna, potom, čo Izrael prejavil ochotu prijímať z územia vtedajšieho Sovietskeho zväzu ďalšie komunity Židov. Mnohí z nich vzápätí odlietali za more, kde im pridelili cenný status utečenca, takže sa mohli legálne usádzať a pracovať.
Upadajúci plážový rezort Brighton Beach bol pre nich dobrou voľbou. Ležal blízko letiska, nájmy neboli vysoké a celkovo sa tu dýchalo slobodnejšie ako v komunitách ortodoxných Židov severnejšie v Brooklyne.
V deväťdesiatych rokoch však prišla tretia vlna emigrantov a zmazala židovský charakter enklávy. Prichádzali po páde ZSSR najmä z centrálnej Ázie, z ekonomických dôvodov a nie vždy tu zostávali legálne.
Starousadlíci prišelcami pohŕdajú, volajú ich „klobásoví emigranti“. Ale vodku pijú všetci a obchody ponúkajú každú známu značku číreho ruského alkoholu.
Dobre zásobená predajňa ruskej literatúry. Mnohí imigranti prežijú v Brighton Beach celý život bez angličtiny. Foto - autor
Ešte v deväťdesiatych rokoch nebola povesť štvrte bohvieaká, napokon, Little Oddesa je názvom filmu z prostredia brooklynskej mafie. Odvtedy je situácia lepšia, no ani dnes Brighton Beach nie je bez kriminality.
Pri stánku kupujem pol kila syra a neverím cene, ktorá je na newyorské pomery zanedbateľná. Vedľa v kníhkupectve Sankt Petersburg´s Bookstore ponúka klasiku aj novinky v ruštine, nechýbajú matriošky.
Brighton Beach je skutočne miestom v inom čase aj priestore, enklávou plnou paradoxov. Jeden z nich je špeciálne vypuklý teraz, pred voľbami prezidenta. Kým New York ako celok tradične volí demokratov, v ruskej štvrti majú aj teraz navrch republikáni.
Miestnym je socializmus dobrý hlavne ako spomienka, no inak ich desí. „Za všetko, čo mám, vďačím kapitalizmu,“ vraví čašník reštaurácie Tatjana pre Los Angeles Times. „A tí viac kapitalistickí sú republikáni.“
Tvoria jednu z najuzavretejších náboženských skupín New Yorku. V brooklynskom Borough Parku žije asi stotisíc ultraortodoxných židov. Foto - autor
Židovský Borough Park
Zatiaľ čo Brighton Beach dávno stratil židovský charakter, na severe v Brooklyne našla domov jedna najstriktnejších náboženských tradícii na svete.
Jej srdcom je Borough Park, so stotisíc obyvateľmi najväčšie centrum ultra ortodoxných Židov na svete - mimo Izraela. Desiatky ulíc a osem „avenues“ rozčleňujú asi dvesto blokov domov, kde len zriedka vidia turistov.
Vývesné štíty obchodov a ich starobylá grafika by sa ideálne uplatnili v historickom veľkofilme z prostredia židovského ghetta. A až na školské autobusy s hebrejskými nápismi a mobilné telefóny mužov v čiernych kaftanoch to v uliciach vyzerá, akoby miestny život plynul v pokojnom tempe 18. storočia.
Lek´are´n, L´ek´a rna. Vývesný štít napísali v desiatkách rozličných jazykov, nechýba slovenčina ani čeština, iba diakritiku podľa vzoru hebrejčiny nahradili apostrofmi. Na ulici pod piliermi rachotiacej nadzemky ženy v čiernych sukniach a šatkách kolektívne kočíkujú potomstvo.
Obchody s hračkami, kočíkmi a plienkami nie je možné prehliadnuť. Borough - pre miestnych Boro Park – niekedy nazývajú „boby boomom Brooklynu“.
V nijakej americkej nemocnici sa nerodí viac detí ako tu, kde má rodina priemerne šesť potomkov. A fakt, že populácia štvrte sa každých dvadsať rokov zdvojnásobí, kladie špeciálne nároky na obytné priestory.
„Kde žilo štyridsať rodín, tam ich teraz musí bývať stoštyridsať,“ vysvetľoval novinárom miestny rabín Shimidman. Na novostavby nezostali pozemky a tak si miestni k bytom pristavujú prístavby. V štvrti, kde sú nájmy porovnateľné so superdrahým Manhattanom, na to majú výnimku zo stavebného zákona.
Židovská komunita v Brooklyne prevádzkuje školy - ješivy aj vlastnú strážnu službu. Stáva sa, že samospráva rabínov prichádza do konfliktov so svetským právom. Foto - autor
Kóšer utópia
Zvonku to pôsobí ako jednoliata komunita zviazaná pravidlami jediného náboženstva - judaizmu. No v skutočnosti je brooklynský Borough Park omnoho pestrejšou zmesou rozličných prúdov, smerov a siekt.
Napokon, okrem dvoch stoviek synagóg tu nájdete niekoľko katolíckych kostolov. A čo je tiež zaujímavé, v navonok rovnakej zástavbe vedľa seba nažívajú extrémy, bohatstvo aj chudoba.
Štvrť, ktorú dnes nazývajú „kóšer utópiou“ pritom nebola vždy ortodoxná. Pôvodne to bolo centrum liberálnych Židov, ktorí sa sem sťahovali, len čo sa vymanili z chudinského prostredia Lower East Side.
Potom ich však vytláčali komunity chasidov a chareidov. Práve tí tvoria najkonzervatívnejšiu vetvu judaizmu, ktorá sa vyznačuje tým, že jej tvrdé jadro celkom bočí od modernej doby.
„Mnohé rodiny nevlastnia televízor a nikdy neboli v kine,“ opisujú New York Times. „Židovskí chlapci nenavštevuju verejné školy ale ješivy. Dospievajúce dievčatá sa neopovážia vyjsť z domu bez toho, aby im dospelí skontrolovali šatku, ktorí im zakrýva ramená a krk. A aj na svadbách i pohreboch sedia ženy oddelene od mužov, ako žiada náboženské právo.
V klimatizovanom supermarkete vyrevujú zborové chasidské piesne. Zákazníkov poháňa predavač s pajesmi. Je tu síce draho, ale aspoň na sto percent kóšer. Na druhý deň noviny varujú, Borough Park je na nohách. V štvrti sa na múroch objavilo graffiti a problém bol v symboloch - boli to svastiky.