Londýn 22. augusta (TASR) - Prostredníctvom optických káblov v dĺžke takmer dvetisíc kilometrov sa internet dostane až na južný pól. Pôjde o jednu z najdramatickejších a najnáročnejších technických úloh, ktoré kedy uskutočnili v Antarktíde. Vytvorenie projektu a jeho realizácia potrvá roky, po ukončení však spôsobí prevrat v komunikácií s južným pólom.
Južný pól je jediným trvalo obývaným miestom na Zemi, ktoré nedosiahnu geosynchrónne komunikačné družice, čo veľmi obmedzuje spojenie s tamojšou základňou. Americká národná vedecká nadácia však nedávno oznámila, že prijíma ponuky na vybudovanie transantarktického optického spojenia s plánovaným začiatkom používania v roku 2009.
Súčasná satelitná komunikácia so základňou je nedostatočná. Využívajú sa pri nej starnúce satelity, ktoré sa odchýlili zo svojich geostacionárnych dráh a dostali sa na dráhy, kde ich - aspoň počas časti dňa - môžu "vidieť" aj z južného pólu. Používajú sa tiež viaceré družice na predĺžených dráhach vedúcich nad pól, no s tými sa podľa vedcov ťažko pracuje.
Trvalý optický kábel s vysokou kapacitou by vyriešil všetky tieto problémy. Dátová linka by pre stanicu na póle zabezpečila rýchly a spoľahlivý prístup na internet. Vedci by ním mohli prenášať údaje a výskumníci v ďalších častiach sveta by zasa mohli na diaľku kontrolovať pokusy v Antarktíde. Svet by tiež dostal priame telefonické spojenie s južným pólom, ako aj oveľa lepšie zdravotné údaje o sledovaných osobách na stanici.
Náklady na položenie optického kábla sa odhadujú na približne 250 miliónov dolárov. Spojil by Južný pól s francúzskou stanicou Concordia so stálym personálom, ktorá sa nachádza na 75. rovnobežke a je v priamom "dohľade" geostacionárnych satelitov. Dĺžka kábla by predstavovala asi 1670 kilometrov.
Optický kábel položia priamo na povrch polárnej plošiny. Práce budú musieť prebiehať počas letných antarktických mesiacov a zatiaľ nie je jasné, koľko sezón potrvajú. Polárna plošina je jedným z najnehostinnejších miest na zemi. Jej priemerná nadmorská výška je 3000 metrov. Ľadovec má poväčšine hrúbku štyroch kilometrov a posúva sa o niekoľko metrov ročne. Problém môžu predstavovať pukliny v niektorých častiach plošiny.
Na miestach, kde sa očakáva nepretržité vystavenie spojenia teplotám mínus 50 stupňov Celzia, by mal kábel pokrývať ľad. Vážnym technickým problémom bude vyriešenie zvýšeného namáhania kábla spôsobeného pohybujúcim sa ľadom, ktorý bude deformovať jeho priamu dráhu.
"Bude to závažný problém," uviedol pre internetové vydanie BBC News profesor Gordon Hamilton z katedry pre štúdium zeme a životného prostredia Univerzity v Maine. Kábel sa totiž bude musieť naťahovať a je dôležité nájsť spôsob, akým to umožniť bez toho, aby sa niekde zachytil a pretrhol.
Už len doprava kábla po celej trase bude náročnou úlohou. Práce si možno vyžiadajú vytvorenie nových snežných traktorov. Viacerí odborníci si totiž myslia, že tie súčasné - schopné odtiahnuť 60.000 libier - nie sú dostatočne silné.