Odkiaľ ste? Slovensko? Československo? Páči sa vám u nás? Vitajte v Iráne! Takýto a podobný začiatok konverzácie zažívame denne niekoľkokrát. Sme v Teheráne - hlavnom meste Iránskej islamskej republiky. Neústupný Ahmadínežád, jadrové zbrane, fanatickí klerikovia. Tieto pojmy boli začiatkom roku 2012 skloňované možno až príliš často.
Titulky novín krajine už niekoľkokrát predpovedali vojnu, ale na tú neveria ani domáci. Je tu pokoj, pohoda, príjemná a priateľská atmosféra. Každý deň stretávame miestnych ľudí, ktorí sa tešia z toho, že kráčame ich ulicami, pozdravíme sa v ich jazyku, ochutnávame ich jedlo.
Muži podajú ruku, ženy sa opýtajú, kde sme už boli a kam ešte naše putovanie smeruje. „Ďakujeme, že ste prišli,“ počúvame na každom kroku.
Teherán prekvapí príjemnou atmosférou.
Luxus u šáha
Že sa návšteva Teheránu naozaj oplatí, zisťujeme hneď po prvej prechádzke fantastickými miestnosťami paláca Golestán, kde panovala kadžarská dynastia. Nádherné kachličky, maľby, nábytok a zrkadlové siene nemajú vo svete páru. Aj tento luxus preslávil úspešnú dynastiu. Panovala v Perzii až do roku 1921, keď na trón nastúpil Reza Chán a založil poslednú iránsku dynastiu s názvom Pahlaví. Národné archeologické múzeum ukrýva krásne nádoby a reliéfy z Perzepolisu, ktorý si neskôr chceme pozrieť aj naživo.
Obdivujeme aj paláce posledného iránskeho šacha Mohameda Rezu Pahlavího. Žil tu až do veľkej iránskej revolúcie, ktorá v roku 1979 zmenila iránsky svet. Kráčame Bielym palácom cez prijímacie sály. Miestnosti zdobia poľovnícke trofeje, drahý nábytok, ale aj lustre privezené z Československa. Šach si potrpel na luxus a ten tu zostal aj dodnes.
Biely palác.
Po prechádzke v parku sa zastavujeme v Zelenom paláci na vŕšku. Tam si šach vodil vzácne návštevy. Iránci si nás fotia, alebo žiadajú o fotku s nami. Aj my chceme fotky s nimi a všetci si užívame prítomnosť tých druhých.
Nakoniec sa zatúlame do miestneho bazáru, strácame sa v hradbe tiel, aby sme sa napokon stratili aj doslova. Ale ako to už býva v bazároch dobrým zvykom, našli sme sa pri ochutnávaní tajomstiev perzskej kuchyne. Kuracie kebaby, mäkké jahňacie mäso s ryžou a šafranom, baklažány plnené mäsom a podobné lahôdky tu na vás útočia z každého rohu.
Stratení v bazáre.
Príjemné posedenie pri "Veľkom Satanovi"
Večer sedíme v záhrade a popíjame čaj medzi študentmi. So šálkou v ruke debatujeme len pár metrov od americkej ambasády. Na jej múroch svietia maľby „Veľkého Satana“ a objavili sme aj Sochu slobody prerobenú na smrtku.
Ráno ideme preskúmať severnú časť veľkomesta, ktoré sa s južnou nedá ani porovnať. Kým južný Teherán je známy pre svoje bazáry, rušné uličky a námestia, severný je synonymom luxusu, bohatstva, výškových budov a modernej architektúry.
Do vzdialených častí mesta sa rýchlo presúvame metrom. Vedeli ste, že ho Teherán má? Také metro, čisté, nepoškodené a nerozpadnuté, by mu závidela nejedna európska metropola. Nastúpili sme do vagónov a hlasy hneď utíchli. Všetci sledujú kto sme, čo sme a vždy niekto začne priateľský rozhovor. Koľko sme ich už dnes absolvovali?
Nad mestom tróni vrch Točal, ktorý patrí k pohoriu Elborz. Lanovkou sa dá vyviezť až do výšky 3000 metrov nad morom. Tu si môžete pošantiť v snehu či odfotiť iránskych lyžiarov. Stretli sme vôbec niekedy príjemnejší národ? Nehľadiac na politiku, je škoda, že práve o Iráne a jeho obyvateľoch majú Európania množstvo predsudkov.
Pohľad na mesto a pohorie Elborz.
Palác Golestán, kde žili panovníci kadžarskej dynastie.
Autor je sprievodca Victory Travel, publikuje aj na svojom blogu.