Maliari, sochári, hudobníci a galeristi – to sú obyvatelia malého mestečka na Istrii.
Istrijské mestečko Grožnjan dnes poznáme ako jednu obrovskú galériu a celé leto tu znie hudba.
Po druhej svetovej vojne však bolo úplne mŕtve. Väčšina talianskeho obyvateľstva odišla a malebné mestečko na kopci začalo chátrať.
Domy obsadili umelci
V šesťdesiatych rokoch ho objavili maliari aj sochári a doslova ho zachránili. Opustené domy postupne opravili, urobili si v nich dielne a malé galérie a obchodíky, kde dodnes ponúkajú svoje obrazy.
Postupne sa za nimi prisťahovali aj hudobníci a okrem toho, že tu tvorili, otvorili si tu aj hudobné školy.
Prevažuje výučba džezu a etnohudby. V lete sa tu koná hudobná škola, kam chodia talentované deti z celej krajiny.
Počas sezóny sa uličkami premelú tisícky turistov, ktorí sa rýchlo zžívajú s umeleckou atmosférou, ale miestami je v uzučkých uličkách so stenami obrastenými brečtanom plno. Na jar, naopak, ani noha. Mestečko máte pre seba.
Množstvo otvorených obchodíkov s keramikou a inými dielkami lákajú sa len pokochať kreativitou tých, ktorí majú talent. Bohémsku atmosféru dotvárajú aj lenivé mačky, ktoré sa najmä doobeda vyvaľujú na stoličkách pred obchodíkmi a nepustia si sadnúť ani majiteľa.
Na jar má však mestečko pokojnejší chod, ale cítiť v ňom s rastúcimi teplotami a počtom slnečných dní očakávanie – zmätku a ruchu horúcej sezóny.
Napriek mierne teatrálnemu povzdychu domácich, aby už bolo po sezóne, nech je pokoj. Ale pritom freneticky natierajú drevené okenice novým náterom, uvažujú, čo vystavia vnútri a čo vonku. A ktorá galéria bude mať viac návštevníkov.
Prehliadka
Mestečko ponúka aj viacero historických stavieb.
Kaštieľ zo začiatku 12. storočia stojí viac za prehliadku ako kostol v akomsi modernom duchu bez fresiek.
Kostolík sv. Kuzmu a Damiána z polovice 16. storočia má zvláštnu stiesňujúcu atmosféru, hoci obrazy hýria farebnosťou a nechýba ani nahá žena.
Cestu hradilo Chorvátske turistické združenie
