Azda každý, kto ho navštívil, chváli jeho malebnosť. Slovácko, národopisná oblasť na juhovýchodnej Morave, je najslnečnejší región v Českej republike. Ideálny spôsob, ako ho spoznať, je skombinovať niekoľkodňovú plavbu loďou po Baťovom kanáli s cyklistickými výletmi.
Ak ste si vybrali vodu, práve túto sobotu sa otvorila plavebná sezóna v Skalici, na ostatných miestach sa kanál symbolicky odomyká 1. mája.
Baťov kanál nadchne malých i veľkých, pretože plavba po ňom evokuje pocit prázdnin. Na plavbu nepotrebujete žiadne oprávnenie – aj začiatočníkov zaškolí kvalifikovaná obsluha v požičovniach lodí. Skupinové plavby dopĺňajú poznávacie výlety a ochutnávky, súkromnú plavbu si môžete zrežírovať podľa vlastných predstáv.
Plavba v pokojných vodách kalnála.
Prenajmite si hausbót alebo iné plavidlo (môžete si priniesť aj vlastný čln) a vyrazte, najlepšie na niekoľko dní. Po celej dĺžke Baťovho kanála nájdete mnoho prístavov, kde môžete loď zakotviť.
Ak by sa vám však Baťov kanál zdal príliš oddychový, skúste niektoré prístavisko využiť ako štartovací bod pre splav unikátneho pôvodného koryta rieky Moravy. Keď sa čln šinie tichými meandrami či zvyškami starých slepých ramien, chránených vysokými piesočnými svahmi, pocítite úžas nad krásou tejto lokality.
Uvidíte lúky a každoročne zaplavované lužné lesy s jaseňmi, dubmi a jelšami a ak budete mať šťastie, bociany, volavky či brehule riečne. Žijú tu ondatry i bobry, dobre sa tu rybárči. Splavovať Moravu môžete napríklad z mestečka Vnorovy do Rohatca.
Ak vám bude priať počasie, určite neodoláte a urobíte si prestávku na niektorej z belostných piesočných pláží, aby ste sa okúpali. Informácia pre tých, ktorých živlom nie je voda – prírodným parkom Strážnické Pomoravie vedie aj cyklistický chodník.
Rozhľadňa pri salaši Travičná.
Miesta, kde sa oplatí vystúpiť z loďky
Petrov
Neďaleko Petrova nájdete viacero pamiatkovo chránených vínnych pivníc, nazývaných plže.
Sú to zrejme najfotogenickejšie vínne pivnice v celom Slovácku, stavané od 16. storočia v jednotnom štýle a bielo-modrom vyhotovení.
Areál tvorí niekoľko uličiek a už neraz poslúžil ako atraktívna kulisa filmárom – napríklad vo filme Slovácko sa nesúdi, Jak básníkům chutná život alebo v seriáli Četnické humoresky. Samozrejme, bol by hriech neochutnať tunajšie víno.
Tvarožná Lhota
Ospalá vinárska dedinka Tvarožná Lhota sa najprv predstaví neodolateľnou vôňou. Priamo uprostred obce sa pečú okrúhle nadýchané maslové koláčiky plnené tvarohom a s posýpkou. Bežne sa podávajú na svadbách alebo oslavách.
V Tvarožnej Lhote je aj miniatúrne Múzeum oskoruše – ovocného stromu, ktorý je pre región Slovácka charakteristický. Tento druh jarabiny s plodmi v tvare hrušky s jemnou, sladkou dužinou a korenistou príchuťou je neobyčajne odolný a nepotrebuje veľa vlahy. Okrem iného sa používa na výrobu pálenky, čaju, lekváru či liečivej tinktúry na ochorenia žíl.
Dedina má svoje jarné a jesenné oskorušové slávnosti, Oskorušový náučný chodník a správca múzea je pre oskorušu taký zapálený, že vás určite presvedčí, aby ste si kúpili aspoň sadenicu.
Lučina
Rekreačná oblasť Lučina má viac ako 450 chát i kemp. Vodná nádrž Lučina je krásne čistá, nie je problém objaviť v nej i pijavice.
Salaš Travičná
Deti vezmite do vtipného skanzenu kopaničiarskych stavieb Salaš Travičná s arborétom pôvodných drevín a záhradou s bylinami Bielych Karpát a na neďalekú rozhľadňu s vyhliadkou vo výške 35 metrov.
Mikulčice
Celkom inou atmosférou dýcha slovanské hradisko v Mikulčiciach, jedno z najvýznamnejších stredísk Veľkej Moravy v 8. a 9. storočí. Mikulčické sídlisko objavil miestny učiteľ a od roku 1954 ho skúmajú archeológovia. Podľa nálezov boli Mikulčice významným centrom politickej moci panovníckeho rodu Mojmírovcov, cirkevnej správy i obchodu.
Našli sa tu základy dvanástich kamenných kostolov, zvyšky cintorínov s viac ako 2500 hrobmi i fragmenty vojenskej pevnosti, postavenej minimálne na dvoch ostrovoch rieky Moravy. Najpôsobivejšia je expozícia v krytom pavilóne, kde vďaka modernej vizualizácii získate realistickú predstavu o vtedajších stavbách.
V Mikulčiciach sa deti učia hlaholiku, konajú sa tu i pravidelné bulharské púte. „Bulhari vedia, prečo sem tak radi chodia,“ žartuje etnograf František Synek, vedúci múzea v Mikulčiciach. „Veria, že práve tu je pochovaný Metod. A keby sa to potvrdilo... “
Autor: Barbora Škovierová, foto: autroka
