Leptis Magna 19. augusta (TASR) - Keď rímsky cisár Septimius Severus (193-211), neľútostný Afričan, premenil monumentálne mesto Leptis Magna v súčasnej Líbyii na svoju stredozemnú mocenskú základňu, stalo sa domovom pre 80.000 ľudí a konkurovalo cisárskemu Rímu.
Takmer o 2000 rokov neskôr ďalší líbyjský mocnár dúfa, že prinavráti Leptis Magnu na mapu a z jej zabudnutých ruín vytvorí opäť rušné miesto - tentoraz s davmi turistov.
Muammar Kaddáfí, usilujúc sa o ukončenie dlhej kapitoly nepriateľstva medzi Líbyou a Západom, sa pokúša prilákať návštevníkov do krajiny, ktorej starovekým pokladom, nablýskaným plážam a výnimočným starým púštnym osídleniam sa vonkajší svet dlho vyhýbal.
V Leptis Magne, prístavnom meste 120 kilometrov východne od Tripolisu, sa Líbya chváli jedným z najväčších a najlepšie zachovalých rímskych miest v Stredozemí - málo známa atrakcia, ktorá by sa mohla stať stredom pozornosti nového turistického priemyslu.
Avšak tri roky po zrušení sankcií OSN uvalených na túto krajinu v súvislosti s bombovým útokom na americké lietadlo, ktoré sa v roku 1988 zrútilo na mestečko Lockerbie, urobila Líbya iba malý pokrok, aby sa zbavila svojho zlovestného imidžu na Západe a priviedla prázdninových návštevníkov na jej severoafrické pobrežia.
Zatiaľ čo letecká doprava do a z Líbye opäť odštartovala, turistický priemysel sa iba ťažko odlepil od zeme. V horúcich ránach začiatkom tohto mesiaca boli rozľahlé ruiny Leptis Magny opustené. V amfiteátri postavenom pre 7000 ľudí bolo jediným zvukom búšenie neďalekých vĺn na breh. Mramorové bazény, kolonádami lemované ulice a extravagantne vyzdobená bazilika boli všetky prázdne.
"Máme asi desať návštevníkov denne," hovorí turistický sprievodca Salah Kreima. "Tento rok bol veľmi slabý - na celom svete je to isté," dodáva a fakt, že turisti zostávajú doma, pripisuje útokom na Spojené štáty minulý rok v septembri.
Podľa líbyjského najvyššieho úradu pre turistiku a starožitnosti počet návštevníkov krajiny iba mierne stúpol od zrušenia sankcií OSN uvalených za útok na americké lietadlo, ktorý si vyžiadal 270 mŕtvych. Sankcie sa zrušili, keď Kaddáfí odovzdal dvoch podozrivých Líbyjčanov na súdny proces v roku 1999.
Iba niečo nad 960.000 ľudí navštívilo Líbyu v roku 2000, posledný rok, pre ktorý sú k dispozícii údaje. To sa porovnáva s údajom 846.000 turistov z roku 1998, posledný celý rok, počas ktorého boli sankcie v platnosti.
Sotva štyri percentá návštevníkov - čísla podrobne neuvádzajú, koľkí prišli na prázdniny alebo pracovať - boli z iných regiónov ako Blízkeho východu a severnej Afriky.
Aj keď jedna bolesť hlavy pre turistov, oficiálny výmenný kurz, ktorý ponúkal iba jednu pätinu toho, čo čierny trh, bol účinne vyriešený plynulou devalváciou líbyjského dináru, ďalšie prekážky zostávajú.
Krajina má iba 124 hotelov a ubytovní, väčšina z nich sa usiluje, aby pritiahla turistov zo Západu. Prístup k mnohým púštnym a archeologickým miestam je problematický. Získanie víz zostáva namáhavým procesom. A alkoholické nápoje sú nelegálne.
"Víno a drogy sú zbraňami úplného zničenia" cituje Kaddáfího anglický nápis na medzinárodnom letisku v Tripolise. "Vždy pamätaj, že zákon neochraňuje najhlúpejších," píše sa v ňom ďalej. Táto dôsledná strohosť nemusí urobiť z Líbye lákadlo pre veľké počty hľadačov pôžitku. Ale plánovači rozvoja krajiny sú vzdorovito ambiciózni.
Päťročný turistický projekt, ktorý vláda spustila v roku 1998, sa snaží prilákať investície vo výške 27-28 miliárd dolárov do turistického priemyslu. Ciele sú dva - pomôcť zlepšiť medzinárodný obraz Líbye a stimulovať investície do regiónov.
Avšak diplomati tvrdia, že Kaddáfího niekdajšie znárodnenie zahraničných spoločností, keď sa chopil moci a prekážky, ktorým stále čelí súkromný sektor v Líbyi, znamená, že väčšina mnohonárodných spoločností zostáva obozretná v investovaní. "Líbyjčania dostávajú ponuky technickej pomoci, ale nie veľa v oblasti investícií," tvrdí jeden diplomat.
Pozorovatelia pozorne sledujú plánované budúcomesačné otvorenie reprezentatívneho hotelu v tripoliskom obchodnom centre, 300-izbový, 28-poschodový dvojvežový päťhviezdičkový hotel postavený líbyjsko-maltským spoločným podnikom. Skupina ma predbežné plány na oddychový komplex pri meste Misrata, domovu jednej z najväčších pobrežných pieskových dún na svete.
Talianska spoločnosť, ktorá prevádzkuje prázdninové dediny v Tunisku, Maroku a Egypte, taktiež podpísala dohodu o výstavbe 600-lôžkového letoviska blízko Tripolisu. Ale zahraniční obyvatelia v Líbyi tvrdia, že táto krajina musí ešte uraziť istú cestu predtým, ako sa tu turisti budú cítiť pohodlne.
Jeden západný turista s nadšením pre potápanie si spomína na neľahké stretnutie s miestnymi predstaviteľmi, keď sa potápal v rímskom prístave Apollonia, ktoré zmizlo v mori po silnom zemetrasení v roku 365 n.l. "Boli tam stráže so zbraňami," hovorí. "Skutočne ste mali pocit, ako by vás mohli zastreliť."