Rozľahlý kláštor dnes síce slúži benediktínom, ale vo vyhradených sálach sa konajú výstavy a koncerty.
Ak ste čítali slávny román Umberta Eca Meno ruže, určite si spomeniete na postavu Adsona z Melku, rozprávača príbehu.
Ako starý mních spomína v kláštornej cele na tajuplné udalosti zo svojej mladosti. Nečudo, že Eca inšpirovalo práve opátstvo v Melku: je to jeden z najkrajších kláštorov v Rakúsku a zároveň najväčší benediktínsky kláštor v Európe. Už od 11. storočia bol kultúrnym a duchovným centrom Dolného Rakúska, najskôr ako hrad Babenbergovcov, neskôr ako benediktínsky kláštor.
Do Melku sa dostanete jednoducho: autom po diaľnici A1. Nemôžete ho minúť – rozľahlú stavbu v pastelových farbách na vysokej skale uvidíte už z diaľky.
Honosná architektúra
Dnešná podoba kláštora, ktorý sa staval takmer štyridsať rokov, vznikla v prvej polovici 18. storočia podľa plánov Jakoba Prandtauera.
Architektovou ambíciou bolo vytvoriť výnimočné dielo – a nepochybne sa mu to podarilo.
V čase, keď katolíckou Európou otriasala cirkevná reformácia, mala honosná, bohato zdobená baroková architektúra ohromiť veriacich prepychom a prísľubom podobného blahobytu vo večnosti. Západné priečelie palácovej stavby, ktoré pripomínalo obrovský kamenný organ, situoval Prandtauer k Dunaju.
Dominantou objektu sa stali dve nádherné barokové veže. Rozsiahly kláštorný areál má niekoľko vnútorných nádvorí.
Nachádza sa v ňom asi 500 izieb a celý jeden trakt bol pôvodne vyhradený pre prípadné návštevy cisára, čo znamenalo, že sa v histórii cisárstva použil asi len trikrát.
Gymnázium aj výstavy
Dnes využívajú benediktíni celé opátstvo. V jednej časti zriadili prestížne cirkevné gymnázium, v iných sálach sa pravidelne konajú výstavy, koncerty a ďalšie kultúrne podujatia. Nájdete tu i reštauráciu, v ktorej servírujú vína z kláštorných vinohradov.
Mramorová sála
Klenotmi opátstva sú mramorová sála určená na prijímanie oficiálnych návštev a knižnica s viac ako 100-tisíc zväzkami a krásnymi stropnými freskami Paula Trogera.
V úžase zastanete nad výzdobou kláštornej baziliky s mnohými dômyselne prepracovanými prvkami, balustrádami a postrannými kaplnkami, ako aj obrovskými zlatými girlandami na hlavnom oltári a sarkofágom s ostatkami svätého Kolomana. Dojem umocňuje denné svetlo dopadajúce dovnútra cez kupolu. Heslo svätého Benedikta bolo „modli sa a pracuj“. Meditatívny rozmer benediktínskej filozofie potvrdzuje šesťhektárová záhrada opátstva upravená v štýle anglického parku.
V korunách stromov sú umiestené reproduktory, z ktorých znejú chorály. Ak sa prejdete v tieni vyše dvestoročných líp po chodníku svätého Benedikta, môžete rozjímať nad radami mníchov a zakladateľov rádu. Zo záhrady je krásny výhľad na údolie Dunaja a za ním zvlnenú vinohradnícku oblasť Wachau.
Autor: Barbora Škovierová