Horské jazerá v Mostvierteli klamú. Romantické zákutia síce lákajú na kúpanie, to však najlepšie zvládajú deti. Dospelí musia nabrať odvahu, aby skočili do chladnej vody.
Región Mostviertel v juhozápadnej časti Dolného Rakúska má dve odlišné tváre: Dunajom ohraničený, mierne zvlnený sever, ktorý je najkrajší na jar, keď rozkvitnú nekonečné rady hrušiek. Domáci z nich lisujú hruškový mušt s nízkym obsahom alkoholu.
Druhú tvár dostáva krajina na juhu – alpský ráz so strmými zelenými údoliami a nádhernými horskými jazerami.
Dominantou južného Mostviertelu, uprostred prírodnej rezervácie Ötscher-Tormäuer, je vrchol Ötscher s výškou 1893 metrov. Slovo Ötscher má vraj slovanský pôvod a znamená otecko.
Na úpätí tejto masívnej hory si môžete vychutnať panorámu všetkými smermi sa ťahajúcich roklín, ktoré ponúkajú fotogenické turistické trasy.
V prírodnom parku Ötscher-Tormäuer nájdete mnoho podnetov na aktívne letné vyžitie: kvapľové jaskyne s vodopádmi, ideálne podmienky na pešiu turistiku, horskú cyklistiku a rafting. Môžete sa tu celé hodiny túlať po lesných cestách, obdivovať výhľady, vychutnávať si ticho a spev vtákov.
Ak v horách stretnete Rakúšanov, môžete si byť istí, že vám s úsmevom pozrú do očí a veselo pozdravia: „Grüss Gott.“ Cesty sú dobre značené a ľudia ochotní poradiť.
Vrchol Ötscher.
FOTO - IGOR HRNČÍŘ
Gaming a kláštor
Našou podhorskou základňou sa stalo niekdajšie trhové mestečko Gaming, ktoré leží v údolí na križovatke historických ciest do Štajerska a Álp.
Gaming sa dostal do dejín najmä vďaka nedávno kompletne zrekonštruovanému kartuziánskemu kláštoru (patrí medzi najstaršie v strednej Európe). Založil ho vojvoda Albrecht II. v 14. storočí.
V období svojho najväčšieho rozkvetu patril medzi najbohatšie kláštory v Rakúsku a bol duchovným centrom celého kraja. Najdôležitejšími pamiatkami v areáli sú kostol, baroková knižnica s freskami českého maliara Václava Vavřinca Reinera a prelátska sála s pôsobivým štukovým stropom.
Dnes kláštor slúži svetským i duchovným pôžitkom – časť objektu zaberá luxusný štvorhviezdičkový hotel s reštauráciou, časť je pobočkou ohijskej Františkánskej univerzity.
Kraj krištáľových jazier
V Gamingu si doprajte trochu romantiky – nasadnite na historický vláčik s parnou lokomotívou, takzvaný Ötscherlandský expres, a krajinou so všetkými odtieňmi zelenej sa prepravte do neďalekého Lunz am See, mestečka troch krištáľových jazier. To prvé, Lunzerské, sa považuje za perlu oblasti, v ktorej sa kedysi ťažila železná ruda. Je jediným prírodným jazerom v Dolnom Rakúsku.
Pri jazere Mitter tečie prekrásny Ľudovítov vodopád. Jazero Obersee je síce menšie, ale na jeho temnozelenej hladine leží ostrovček s voňavými smrekmi.
Domáci nám veľmi odporúčali kúpanie v Lunzerskom jazere. Je tu pláž i zázemie pre všetkých, ktorí sa chcú kúpať, opaľovať, leňošiť so zmrzlinou a knihou v ruke či plaviť sa na lodičkách. Voda je tu taká čistá, že je klasifikovaná ako pitná. Čistá, ale studená.
Stála som na kamenných schodíkoch do jazera s jednou nohou váhavo namočenou v ľadovej vode, cítila na sebe pohľady tých, čo spokojne ležali na brehu a premýšľala, či vôbec má dvadsať stupňov.
Deťom to neprekážalo, vytrvalo skákali do jazera z mostíka. Plávajúcich ľudí by ste však v ten horúci letný deň spočítali na prstoch.
Ale byť pri jazere a neokúpať sa. Raz, dva, tri – a bola som tam, dúfajúc, že sa z hĺbky, ktorá miestami dosahuje až 34 metrov, nevystrčí nejaká rakúska obdoba lochnesskej príšery.
Lunzerské jazero.
FOTO - IGOR HRNČÍŘ
Tam, kde hučí Trefflingfall
Turistický okruh pri vodopáde Trefflingfall je pomerne nenáročný a zvládnu ho aj starší ľudia a malí školáci. Odmenou im bude krásna, rozmanitá príroda.
Auto necháte na parkovisku pri „zážitkovej dedinke“ Sulzbichl. Je to vlastne iba osada pre školské skupiny alebo výletníkov, ktorí chcú vyskúšať niečo nové – ale nepochybne zaujme na prvý pohľad.
Sedem úhľadných drevených chalúpok na „stračích nôžkach“ ešte dýcha novotou. V osade nechýba ani sprcha, záchod, chladnička a ohnisko na večery pri táboráku.
Dospelí tu za noc zaplatia 10 eur, deti sedem – a sú pol hodiny príjemnou prechádzkou od vodopádu Trefflingfall.
Cesta k nemu vedie tiesňavou popri potoku, ktorý kaskádovito padá až do hĺbky 120 metrov a vlieva sa do rieky Erlauf. Jeho dĺžka je úctyhodných 280 metrov.
Turistický okruh ponúka aj ďalšie atrakcie. Napríklad sto metrov dlhú roklinu Toreck, najužšie miesto toku Erlaufu nazývané Tormäuern, rozprávkový les, ktorý rastie pri rieke Erlauf, rôzne mostné konštrukcie či Diablov kostol – kužeľovitý a zospodu vyhĺbený kamenný vrchol, na ktorý sa viaže niekoľko povestí, a napokon múzeum drevorubačstva v Trübenbachu.
K vodopádom.
FOTO - IGOR HRNČÍŘ
Mariánsky kult v Mariazelli
Z južného Mostviertelu je to len kúsok do známeho pútneho mesta Mariazell (z Gamingu necelých 40 kilometrov), ktoré však už leží v Štajersku.
Legenda o vzniku mesta hovorí, že opát z benediktínskeho kláštora St. Lambrechta vyslal mnícha menom Magnus do regiónu, ktorý vtedy patril kláštoru. Mních mal poskytnúť miestnym obyvateľom duchovnú podporu. Opát dovolil mníchovi, aby si so sebou zobral sošku Panny Márie z lipového dreva. Večer 21. decembra 1157 na cestu spadla skala a prehradila mu ďalší priechod.
Mních sa s modlitbou obrátil na Pannu Máriu a žiadal ju o pomoc. Na príhovor Božej matky sa skala rozostúpila a mních mohol pokračovať. Po príchode na miesto určenia duchovný položil sochu na peň a začal budovať kaplnku či celu (po nemecky Zelle).
„Mária v cele“ dala názov miestu a stala sa vyhľadávaným cieľom pútnikov. Okolo roku 1500 mal už Mariazell medzinárodnú povesť. Veľký rozkvet zaznamenal v období baroka. Keďže pôvodný gotický chrám nestačil množstvu prichádzajúcich pútnikov, cirkevné autority rozhodli o jeho prestavbe v barokovom štýle.
Socha Matky Božej je v Rakúsku dodnes uctievaná nielen ako Magna Mater Austriae (Veľká matka Rakúska), ale i Mater Gentium Slavorum a Mater Hungarorum a je národnou svätosťou Rakúska, Maďarska a slovanských národov. Je umiestnená v kaplnke uprostred mariazellskej baziliky.
Bazilika v Mariazelli.
FOTO - IGOR HRNČÍŘ
Autor: Barbora Škovierová