Majú ruský prízvuk, blyštiace sa mobily a radosť zo splneného sna. Nútia egyptského sprievodcu (nenechá sa dvakrát prosiť), aby ich vyfotil pri neveľkej kamennej sfinge.
Tú postupne v čudných pózach objímajú, aby ich napokon pri mýtickej šelme vystriedal netrpezlivý čínsky pár.
Vyzerá to tu skrátka ako vždy: stojím pred bránou Egyptského múzea v Káhire, kde čakám na jeho riaditeľa. Teraz je ním Mahmúd Halvagi.
Turisti sa boja
Lenže to tu nie je ako vždy. „Pred začiatkom minuloročnej revolúcie k nám chodilo asi dvanásťtisíc zahraničných návštevníkov denne. Potom prišli demonštrácie proti režimu Husního Mubaraka. Zavreli sme sotva na mesiac. Prvý deň, čo sme otvorili, prišla iba stovka zahraničných turistov,“ hovorí archeológ Halvagi.
„Teraz k nám nájdu cestu dve, možno tri tisícky turistov,“ dodáva riaditeľ prestížnej inštitúcie.
Starosti nemá sám. Arabská jar - revolučná vlna, ktorá zvrhla zatiaľ štyroch autokratov, spôsobila pokles turizmu v oblasti. Riaditeľ Halvagi dúfa, že sa to zmení.
„Až pominú všetky turbulencie a prebehnú prezidentské voľby, iste sa vrátime k predrevolučným číslam. Dúfam, že nás navštívi štrnásť, pätnásťtisíc cudzincov denne,“ predpovedá.
Mimoriadne exponáty
Egyptské múzeum je výnimočná inštitúcia. Jeho riaditeľ má pravdu, keď hovorí, že ich bohatstvo patrí nielen Egypťanom, ale vlastne všetkým pozemšťanom.
Inštitúcia, ktorú založili v 19. storočí, skrýva zhruba 130-tisíc exponátov, z nich niektoré sú takmer päťtisíc rokov staré. Stojí v srdci modernej Káhiry, na okraji námestia Tahrír, kde prebehla - a vlastne dosiaľ kypí vlani začatá revolúcia.
Islamskí extrémisti, čo nie sú umiernení Moslimskí bratia, navrhujú staroegyptské pamiatky zakonzervovať, teda neukazovať. Málokto však v Egypte vie, že archeológia je na Níle sestrou turizmu. Šéf Egyptského múzea si myslí, že archeológia prežije i ďalších vládcov.
Ba čo viac, nová éra jej môže v niektorých ohľadoch i pomôcť.
Autor: Pavel Novotný / MF Dnes