Drogové gangy ruinujú bohaté mestá.
Z Mexika od nášho spolupracovníka Štefana Hudeca
MEXIKO. Milióny Mexičanov radi trávia veľkonočné prázdniny pri mori. Posledné roky však musia byť mimoriadne opatrní – najmä ak cestujú do Acapulca. Naraziť na pláži na odťatú hlavu či zažiť pouličnú prestrelku nie je nič výnimočné.
„Dávame si pozor a radšej zostávame v bezpečí hotelového komplexu,“ hovorí Priscila Mateosová, ktorá v Acapulcu trávi sviatky aj s dvoma malými deťmi. Jej manžel Carlos dodáva, že v uliciach je mnoho vojakov a nad mestom krúžia helikoptéry, vďaka čomu sa cítia bezpečnejšie.
Sinatra aj Bardotová
Acapulco, kedysi najelegantnejšie stredisko na brehu Tichého oceána, sa v posledných rokoch zmenilo na jedno z najnebezpečnejších miest v Mexiku. Vlani tu pri vyčíňaní drogových gangov bojujúcich o teritórium zomrelo 900 ľudí. Ide totiž o dôležitý uzol pre pašovanie drog z Južnej Ameriky do Spojených štátov.
Úpadok mesta je o to smutnejší, že v druhej polovici 20. storočia patrilo medzi najluxusnejšie dovolenkové destinácie.
Oddychovala tu hollywoodska smotánka a americkí milionári, medzi inými aj Frank Sinatra, Elizabeth Taylorová a Brigitte Bardotová. Na svadobnej ceste tu boli aj neskoršie prezidentské páry Kennedyovci a Clintonovci.
Vlani na jeseň musela do mesta napochodovať armáda, aby upokojila situáciu a ochránila aspoň hotelovú časť mesta. Imidž mesta a jeho ekonomika však trpia, zahraniční turisti a výletné lode brázdiace Karibik sa mu začali vyhýbať. Bezpečnejší je Cancún a ďalšie strediská na polostrove Yucatán.
V hlavnom meste je pokoj
Osud Acapulca sa opakuje aj v iných častiach Mexika. Bohaté a kedysi bezpečné mestá ako Monterrey, Guadalajara a Veracruz začína ničiť organizovaný zločin.
Podľa federácie zamestnávateľov Coparmex len vlani prestalo v dôsledku zhoršujúcej sa bezpečnosti podnikať 160-tisíc firiem a klesol aj počet zahraničných investícií.
Pokojná situácia je zatiaľ v hlavnom meste Mexico City. Cynici tvrdia, že najmä preto, že rodiny drogových bosov žijú práve tam a platí pakt o neútočení.
Napriek tomu sa aj tu z času na čas objavia mŕtve telá - cez Vianoce napríklad dve hlavy na parkovisku v luxusnom nákupnom stredisku vo štvrti Santa Fé.
Mexické kartely
Kontrolujú prepravu drog z Južnej Ameriky do USA.
Ich vplyv narástol potom, ako sa Kolumbii s pomocou americkej CIA podarilo rozbiť kartely Mendelín a Cali.
Obchodu dominujú tri zoskupenia - Los Zetas, Golfo a Sinaloa. Podľa odhadov zarobia ročne asi 13 miliárd dolárov.
Na svoju stranu okrem mnohých politikov, policajtov či štátnych úradníkov získali aj pár farností. Napríklad v meste Pachucha v štáte Hidalgo stojí oranžový kostol, ktorého výstavbu zaplatil vodca drogového kartelu Los Zetas.
Násilie v Mexiku narastá od roku 2006, keď novozvolený prezident Felipe Calderón nasadil do boja s kartelmi 50-tisíc vojakov.
„Calderón sa pustil do nevyhnutného boja s kartelmi, ale bez podpory mnohých lokálnych vlád a bez toho, aby dotiahol reformu súdnictva,“ hovorí profesor politológie José Merino z univerzity ITAM.
„Táto vojna je smiešna bez toho, aby ľudia cítili oporu v spravodlivosti. Ako môžu veriť v systém, v ktorom sú objasnené iba dve vraždy z desiatich?“ pýta sa.
Počet mŕtvych sa blíži k päťdesiatim tisícom. Nejde len o členov gangov a policajtov, ale aj o nevinné obete, ktoré boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Napríklad v kasíne v Monterrey, ktoré za bieleho dňa podpálili príslušníci gangu Los Zetas, zomrelo 52 zabávajúcich sa ľudí.
Vláda tvrdí, že násilie pomaly dostáva pod kontrolu. Argumentuje štatistikou, že počet obetí vlani narástol len o jedenásť percent, čo je podstatne menej ako v predošlých rokoch.
Dodáva tiež, že štáty ako Guatemala, Brazília či Venezuela majú oveľa väčšie problémy s kriminalitou.
Súčasťou oficiálneho diskurzu je aj tvrdenie, že za rozmachom narkobiznisu stoja Spojené štáty.
„Tento problém budeme mať dovtedy, kým bude Amerika najväčším konzumentom drog na svete,“ povedal prezident Calderón pre BBC s tým, že aj zbrane mexických kartelov pochádzajú od severného suseda.
Stratégia vlády nefunguje
Vo verejnosti i medzi odborníkmi prevláda názor, že záťah na kartely bezpečnostnú situáciu zhoršil.
„Stratégia federálnej vlády potlačiť veľké kartely sa podarila len čiastočne. Navyše vzniklo množstvo menších gangov, ktoré sú oveľa násilnejšie,“ hodnotí vývoj politológ Merino.
Práve menšie kartely agresívne bojujú o teritóriá a okrem pašovania drog veľkú časť ich biznisu tvorí výpalníctvo tzv. cobro de piso.
„Stratégia vlády nie je veľmi inteligentná, tento problém nevyriešia vojaci so zbraňami,“ súhlasí aj Marcela Turatiová, autorka knihy Fuego cruzado, v ktorej opisuje príbehy nevinných obetí vojny s kartelmi. Podľa nej je kľúčové zakročiť proti korupcii a docieliť, aby sa ľudia dovolali spravodlivosti.
Turatiová sa vo svojej knihe špeciálne zamerala na masaker v meste Creel v štáte Chihuahua, pri ktorom gang postrieľal 14 ľudí.
„V komunite zavládli smútok, bolesť, ale aj hnev. Ľudí trápi, že sa tento zločin nikdy nevyšetril. Mnohí majú problém s alkoholom, depresiami, rozpadajú sa rodiny,“ hovorí Turatiová.
Autor: Z Mexika od nášho spolupracovníka Štefana Hudeca