Vila Tugendhat patrí na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a je jednou z najatraktívnejších pamiatok moravskej metropoly. Po nedávnej rozsiahlej rekonštrukcii konečne otvorila dvere verejnosti.
Ak máte v týchto dňoch namierené do Brna, určite sa oplatí pozrieť si jej priestory, cez ktoré doslova prebehli dejiny dvadsiateho storočia.
Vilu navrhol nemecký architekt Ludwig Mies van der Rohre. Návrh stavby vypracoval na žiadosť manželov Grety a Fritza Tugendhatovcov, ktorí sa sem chceli nasťahovať krátko po svadbe. Obaja pochádzali z bohatej židovsko-nemeckej komunity obchodníkov a priemyselníkov, vlastnili niekoľko textilných tovární a venovali sa obchodu so súknom.
Myšlienka osloviť svetoznámeho architekta skrsla v hlave noblesnej pani Grety, ktorá veľmi túžila po bývaní v duchu modernej architektúry. Keďže manžel ju v jej snahe podporil, Mies prišiel čoskoro na osobnú obhliadku do Brna. Bol vraj doslova očarený exkluzívnym stavebným pozemkom s nádherným výhľadom na historickú časť Brna.
Svetlo a priestor Vila, ktorú nemecký architekt dokončil v decembri 1930, bola na prvý pohľad výnimočná. Obrovské otvorené priestory pôsobili čistým presvetleným dojmom. Veľmi pokrokové bolo technické vybavenie domu. Dve veľké okná oproti ónyxovej priečke a jedálenskému priestoru sa dali pomocou elektromotorov spustiť až k zemi, takže interiér sa dal voľne prepojiť so záhradou.
Posedenie pred ónyxovou priečkou
Okrem veľkých obytných priestorov architekt myslel aj na izby pre vychovávateľky, samostatný byt pre rodinného šoféra, komoru na náradie a ovocie, práčovňu, sušiareň, žehliareň a dokonca aj „moľovú komoru“ na uskladnenie kožuchov. Pre Fritza Tugendhata, ktorý bol vášnivým fotoamatérom, zariadil špeciálnu tmavú komoru.
Hoci niektorí konzervatívni architekti vilu kritizovali, lebo sa im zdalo, že je málo útulná na to, aby sa v nej dalo pohodlne bývať, majitelia ňou boli nadšení. „Veľmi som si priala mať moderný priestranný dom s jasnými a jednoduchými tvarmi. A môj muž sa priamo desil izieb plných figúrok a dečiek, aké poznal z detstva,“ povedala Greta.
Fašisti a sovieti Žiaľ, Tugendhatovci sa dlho netešili zo svojho nového bývania. Už v máji 1938 opustili Brno. Vďaka svojim kontaktom v Nemecku mali veľmi dobré informácie o vývoji politickej situácie a vedeli, že keby zostali v Čechách, podpísali by si tým jasný rozsudok smrti. Greta sa už od roku 1933, hneď po nástupe Adolfa Hitlera, angažovala v Lige za ľudské práva, ktorá zabezpečovala finančnú a praktickú pomoc politickým utečencom z Nemecka.
A aj keď Tugendhatovci nikdy nepatrili k milovníkom spoločenských akcií, každoročne organizovali vo svojej vile bridgeový turnaj a výťažok z neho venovali práve spomínanej Lige za ľudské práva. Ich novým domovom sa stal švajčiarsky Sankt Allen a svoju milovanú vilu ponechali jej osudu. A ten sa s ňou veru v nasledujúcich rokoch nemaznal.
Začiatkom októbra 1939 dom skonfiškovalo gestapo a od januára 1942 sa stal majetkom Nemeckej ríše. Najprv sa v nej udomácnil nemecký vojak, bývalý študent architektúry Louis Schaberth, ktorého zakrátko vystriedal kancelár Walter Messerschmidt, ktorý si vilu upravil podľa svojich predstáv. Dal zastavať sklenenú mliečnu stenu a priechod na hornú terasu, zvýšiť komín a postaviť niekoľko priečok, ktorými rozčlenil interiér.
Pohľad do zimnej záhrady
Najhoršie časy však vila zažila po príchode jazdeckého oddielu maršala Malinovského v apríli 1945, po oslobodení Brna Sovietskou armádou. Ruskí vojaci dom načisto spustošili. Podľa očitej svedkyne Vlasty Hvozdeckej, ktorá bývala neďaleko vily: „Zbúrali plot záhrady a z nádhernej spoločenskej miestnosti si urobili stajňu pre kone.“ V písomnom protokole o stave vily, ktorý bol vyhotovený na konci vojny, sa píše: „Veľké okenné tabule sú roztrieskané, všade je plno skla a konského trusu.“
Príchod socializmu Škody potom prácne odstraňoval brniansky staviteľ Albín Hofírek. Potom istý čas vo vile pôsobila súkromná tanečná škola profesorky brnianskeho konzervatória Karly Hladkej. V októbri 1950 objekt previedli do vlastníctva československého štátu a zriadilo sa v ňom stredisko pre deti s poruchami chrbtice, ktoré tu fungovalo až do konca sedemdesiatych rokov.
V osemdesiatych rokoch prebehla vo vile rekonštrukcia, ktorá v mnohom narobila viac škody ako úžitku. Až nedávna pamiatková obnova uviedla stavbu i s priľahlou záhradou do pôvodného stavu. Dnes je tu verejnosti sprístupnená expozícia o architektovi Miesovi aj o živote Tugendhatovcov. Okrem toho majú návštevníci k dispozícii bookshop a na požiadanie aj študijné a dokumentačné centrum.
Kotolňa
Ak sa chcete dozvedieť o vile Tugendhat ešte niečo viac, kúpte si román Sklenená izba od Simona Mawera, pred tromi rokmi nominovaný na prestížnu Bookerovu cenu. Spisovateľ v ňom majstrovsky vykreslil život tejto nadčasovo krásnej stavby na pozadí tragických historických udalostí, ktoré ju síce poznačili, ale zároveň jej vdýchli jedinečnú atmosféru.
Čo môžete vidieť vo vile Tugendhat Takzvaný okruh štandard zahrnuje prehliadku obytných priestorov vily a záhrady v cene 300 Kč, druhý, technický okruh vám okrem toho ponúka aj prehliadku technického zariadenia stavby a stojí 350 Kč. Časovo neobmedzený vstup do záhrady vás vyjde na 50 Kč. Viac informácií sa dozviete na tugendhat.eu.