Island vznikol geologickou činnosťou, dodnes na ňom nájdete vulkanickú aktivitu, množstvo gejzírov, termálnych prameňov, ale aj ľadovcov. Niektorí ekológovia tvrdia, že je tu najzachovalejšie životné prostredie v celej Európe, k čomu prispieva aj ekologické využívanie geotermálnej energie. Až jedenásť percent ostrova pokrývajú ľadovce, najväčším z nich je Vatnajökull.
Napriek úchvatnej nedotknutej prírode Island považujú za pustatinu. Väčšinu územia pokrývajú lišajníky, machy, riedka tráva a kroviny. Lesných porastov je minimum. Na ostrove nežijú takmer žiadne živočíchy, iba líšky, množstvo vtákov a rýb. Chovajú sa kone, kravy a ovce, ktorých je vraj dvakrát viac ako ľudí. V šesťdesiatych rokoch tu Američania cvičili svojich kozmonautov, pretože v tejto oblasti našli najlepšie podmienky na imitáciu mesačnej krajiny.
Niektoré miesta na Islande sú trvalo pokryté ľadom.
Za polárnym dňom
Najvhodnejší čas na návštevu druhého najväčšieho ostrova v Európe je leto, keďže Island leží v oblasti polárnych dní a nocí. Slnko v tomto období nezapadá, a hoci prázdninová teplota priemerne nedosahuje viac ako dvadsať stupňov, na dovolenku na Islande vytvára ideálne podmienky.
Ak sa túžite zohriať, urobiť tak môžete v mnohých geotermálnych prameňoch. Teplota gejzírov, ktorých je na ostrove naozaj požehnane, dosahuje aj 75 °C. Najväčším bol Veľký gejzír, ktorý vystupoval do výšky až sedemdesiat metrov, momentálne je však nečinný. Nahrádza ho Strokkur, pravidelne chrliaci vodu do dvadsiatich metrov.
Gejzíry chrlia vodu až do výšky dvadsať metrov.
Ak sa rozhodnete pre návštevu Islandu, najpraktickejšou cestou je letecká doprava. Prestup je v Londýne, odkiaľ vás lietadlo dovezie priamo do Keflavíku, niekoľko kilometrov vzdialeného od hlavného mesta Reykjavík. Pokiaľ chcete ušetriť na ubytovaní, odporúčame rezervovať si ubytovanie vopred cez internet v bohatej ponuke hostelov alebo lacnejších hotelov. Nezabudnite, že na Islande nejazdia vlaky, iba autobusy, autá a lode.
Ostrov „drsných“ ľudí
Islanďania majú síce v sebe tvrdosť severanov a navonok sa javia ako introvertní a uzavretí ľudia, na druhej strane sú však veľmi ochotní a pripravení kedykoľvek pomôcť. Nerobia si ťažkú hlavu z problémov, možno aj preto si vychutnávajú každý moment svojho života.
Viac ako polovica obyvateľstva žije v hlavnom meste alebo v jeho okolí. Muži sa tu dožívajú najvyššieho veku v Európe. Ďalšou zaujímavosťou je, že pre ostrovanov sú dôležitejšie krstné mená ako priezviská, ženy si po svadbe dokonca nechávajú svoje dievčenské meno. Na Islande sa vydáva najviac kníh na jedného obyvateľa.
Island je posiaty geotermálnymi prameňmi.
Každý Islanďan prečíta za rok priemerne štyri knihy, čím si držia svetový rekord. Ich hospodárstvo je založené najmä na spracovaní a vývoze rýb. Keď vycestujete na ostrov, islandčina sa vám možno bude zdať príliš zložitá, ale nemajte obavy, väčšina obyvateľov ovláda angličtinu.
Tip z prvej ruky
Fotograf a cestovateľ Dávid Varga strávil na Islande tri mesiace.
Ako čerešničku na torte ponúka Island turistom a cestovateľom možnosť okúpať sa po náročnej túre alebo len tak po prechádzke v prírodne vyhrievaných bazénoch a riekach, a to navyše úplne zadarmo. Island je priam posiaty množstvom geotermálnych oblastí a na každom kroku vidno vodnú paru uvoľňujúcu sa na povrch. Medzi známe miesta na „extrémne kúpanie“ patrí napríklad kemp uprostred dúhových hôr Landmannalaugar.
Tu sa na jednom mieste vlieva vriaci potôčik do relatívne vlažného potoka a v mieste ich spojenia tak vytvára priam dokonalé miesto s ideálnou teplotou na posedenie po náročnom dni s pivkom v ruke.
Zvyčajne tu síce býva plno turistov, ale ak sa človek vydá fotiť alebo pozorovať východ slnka na neďalekú vyhliadkovú horu Bláhnukur, po návrate má ešte stále dosť času vychutnať si toto nádherné miesto v súkromí. Podobné, ale menej známe miesta, sa nachádzajú napríklad aj niekoľko kilometrov od mesta Hveragerdi alebo v oblasti Hveravellir.
V Hveravellire sme s kamarátmi v príjemne horúcej vode vydržali dokonca celú noc, zatiaľ čo ostatní mrzli (a to doslova - v noci bolo pod nulou) v stanoch. Zaujímavým miestom je tiež teplý vodopád vo východnej časti Islandu. Tu si človek môže dopriať prírodnú horúcu sprchu priamo uprostred divočiny, 150 km od najbližšej civilizácie. Voda s teplotou okolo 40 °C tu padá asi z trojmetrového skalného previsu a poskytuje tak nevšedný zážitok pre turistov, ale aj pre domácich.
Zaujímavé zábery polárnej žiary nájdete tu.
Dúhové hory Landmannalaugar.
Päť miest, ktoré sa oplatí vidieť:
Dettifoss – najsilnejší vodopád v Európe, nachádzajúci sa v oblasti jazera Mývatn na severe Islandu- Landmannallaugar – dúhové hory neďaleko sopky Hekla
- Jokulsarlon – ľadovcová lagúna v blízkosti národného parku Vatnajökull
- Hallgrímskirkja – kostol postavený vo futuristickom štýle, symbol Reykjavíku
- Dimmuborgir – dvetisíc rokov staré lávové mesto