V skutočnom vesmíre sa síce neocitnú, pretože toto privilégium patrí zatiaľ iba superboháčom ako je Američan Dennis Tito alebo Juhoafričan Mark Shuttleworth, ktorí za jeden týždeň pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici zaplatili 20 miliónov dolárov.
Na niekoľko minút v bezváhovom stave na hranici vesmíru v stokilometrovej výške to však bohato stačí. Už za dva až tri roky chce Moskva premeniť tieto úvahy na skutočnosť.
A to nie je všetko. Krajina prvého kozmonauta sveta sa mieni stať jednotkou v rodiacom sa novom odvetví vesmírnej turistiky. Solventný partner sa už našiel v podobe americkej cestovnej kancelárie Space Adventures z Arlingtonu. O prvý let už prejavilo záujem údajne 100 ľudí. Ak všetko pôjde podľa plánu, firma počíta s ďalším zvýšením záujmu. Suborbitálny let si vyžaduje iba štvordennú prípravu.
Amatérsky kozmonaut môže potom zaujať miesto v miniraketoplánoch z dielnej ruskej spoločnosti Mjasiščev. Konštruktér Alexander Bruk priznáva, že jeho malé kozmické lode sú napodobeninou jediného sovietskeho raketoplánu Buran, ktorý svoj prvý a zároveň posledný let absolvoval v roku 1988.
Menší brat Buranu je asi osem metrov dlhý a vo vnútri ponúka miesto pre tri osoby - pilota a dvoch cestujúcich. Ako nosič poslúži výškové lietadlo, ktoré miniraketoplán vypustí vo výške 20 kilometrov. Pomocou malých rakiet na pevné palivo dostane kabína počas 80 sekúnd ďalšie zrýchlenie, ktoré ju katapultuje na balistickú dráhu vo výške 101 kilometrov. Po nie-koľkých minútach letu na hranici vesmíru sa raketoplán vráti na zem.
Riadenie budú mať na starosti dve malé vysúvateľné krídla. Kabína pristane na dvoch normálnych lietadlových podvozkoch. Celý let potrvá maximálne dve hodiny a zaťaženie pasažierov napríklad pri štarte neprekročí štyri gramy - to je štvornásobok telesnej hmotnosti. Prvé štarty sú plánované na prelom rokov 2004 a 2005. Rusi chcú postaviť sedem turistických raketoplánov, pričom každý poletí trikrát za týždeň. Pri nákladoch asi 50-tisíc dolárov sa počíta so ziskom 150 000 dolárov na jeden let. (tasr)