Názov Dharamsala znamená v preklade útočisko. Tibeťania hovoria tomuto miestu aj „Malá Lhasa“, keďže sa stalo začiatkom šesťdesiatych rokov sídlom dalajlámu a tibetskej exilovej vlády. Mesto sa delí na dve časti – na Dolnú Dharamsalu a kopec McLeod Gandž, kde má sídlo aj tibetský duchovný vodca.
Cesta autobusom z Dolnej do Hornej Dharamsaly trvá asi pol hodiny a prekonáva výškový rozdiel 600 metrov. Kým dolná časť mesta leží vo výške 1250 metrov nad morom, horná časť sa šplhá až do 1800 metrov. Mnohí turisti si na návštevu tohto magického miesta na úpätí Himalájí vyčlenia len dva až tri dni a potom sa ponáhľajú za ďalšími atrakciami indického subkontinentu.
Tí, ktorých zaujíma tibetská kultúra viac do hĺbky, však zostávajú dlhšie. Navštevujú napríklad Tibetský lekársky a astrologický inštitút, kde si môžu nechať návštevníci vypracovať celoživotný horoskop s predpokladaným dátumom smrti.
Majú tu aj možnosť pozrieť si kliniku, výskumné oddelenie, knižnicu, múzeum a školu tibetskej medicíny a astrológie s bohatou ponukou rôznych zaujímavých kurzov. Alebo nakupujú v niektorom z miestnych kníhkupectiev, kde sa dá nájsť všetko možné i nemožné o Tibete – publikácie o histórii, tradičnej medicíne a, samozrejme, o tibetskom budhizme, ktorý tak veľmi fascinuje západný svet.
Niektorí turisti tu nakupujú literatúru po kilogramoch a nechávajú si ju posielať v obrovských balíkoch domov. Zvyčajne na takúto zásielku potom čakajú niekoľko mesiacov, ale zatiaľ sa napodiv len málokto sťažoval, že by mu neprišla.
Cesta za osvietením
Odolnejšie povahy s vážnym záujmom o duchovný rast navštevujú meditačné stredisko Vipassana, kde sa organizujú pre cudzincov desaťdňové kurzy za minimálny poplatok, keďže cieľom tamojších učiteľov nie je komerčný zisk, ale nezištná pomoc na ceste k osvieteniu. Ich metódy však nie sú pre každého.
Študenti sa musia po celý čas vzdať elektroniky, zábavy, sexu, alkoholu, cigariet a všetkého pohodlia, ktoré ponúka civilizovaný svet. Majú predpísanú prísnu vegetariánsku diétu s dvoma jedlami denne a musia dodržiavať sľub pravdovravnosti. Po obede už nesmú nič jesť, povolený je len čaj.
Tibetský folklór
Spáva sa na tvrdých drevených posteliach, vstáva sa o štvrtej ráno a denne treba presedieť vyše desať hodín v meditačnom sede. Táto drezúra je stará už 2500 rokov a vraj ju úspešne aplikoval na svojich žiakoch aj samotný Budha. Ak ju máte chuť vyskúšať na vlastnej koži, môžete sa prihlásiť na www.dhamma.org.
Na podobných princípoch sú založené aj meditačné kurzy v centre Tushita, kde je okrem iného zakázané aj zabíjať hmyz. Tushita však ponúka na rozdiel od Vipassany aj kratučké dvojdňové kurzy, takže kto nemá veľké skúsenosti s meditáciou, ide radšej tam. Prehľad kurzov sa dá nájsť na www.tushita.org.
Audiencia u dalajlámu
Duchovný vodca Tibetu pravidelne udeľuje audiencie verejnosti. Väčšinu roka však trávi na cestách v zahraničí, takže ak chcete mať istotu, že sa vám dostane tejto cti, je lepšie pozrieť si s niekoľkomesačným predstihom jeho stránku www.dalailama.com, kde sa dá nájsť aktuálny zoznam jeho aktivít.
Ak máte chuť spoznať tradičnú tibetskú kultúru, môžete v McLeod Gandž navštíviť Stredisko tibetských remesiel, kde sa ručne tkajú koberce, alebo zájsť do Norbulika Institute, ktorý leží asi štyri kilometre pod Dolnou Dharamsalou. V miestnych dielňach sa vyrábajú tradičné sošky budhistických božstiev a drevorezby.
Suveníry sa dajú nakúpiť takmer na každom kroku. Obchodíky a pouličné stánky ponúkajú množstvo exotického tovaru – od tibetských spievajúcich misiek cez modlitebné mlynčeky až po pestré ručne šité odevy. Reštaurácie ponúkajú pravú tibetskú kuchyňu s tradičnými pochúťkami, ako sú napríklad plnené zeleninové knedličky momo alebo pražený rozomletý jačmeň campa.
Rušné ulice mesta
Výlet do hôr
Keď ste sa už nabažili duchovných a kultúrnych podnetov, to najlepšie, čo môžete urobiť, je vyjsť si do panenskej himalájskej prírody. Vyskúšať môžete napríklad jednodňový trek do sedla Triund nad McLeod Gandž.
Cesta mierne stúpa nahor, takže ju zvládnu aj menej zdatní turisti, a ponúka krásny výhľad na zelenú lúku s pasúcimi sa koňmi a ovečkami. Ak vyleziete ešte o kúsok vyššie, naskytne sa vám pohľad na celú Dharamsalu a zasnežené skalnaté štíty. A možno sa tu budete cítiť ešte bližšie k Bohu ako v meditačnom centre.
Výhľad na Himaláje
Ako do Dharamsaly
Vzhľadom na miestne počasie je najideálnejším obdobím na návštevu Dharamsaly jar alebo jeseň. V lete treba rátať s monzúnovými dažďami, v zime s tuhými mrazmi. Väčšina cestovateľov nastupuje v Dillí na vlak do Pathánkótu, kde sa prestupuje na autobus do Dharamsaly. Cesta vlakom trvá asi dvanásť hodín, autobusom sa veziete ešte ďalšie štyri hodiny. Dá sa letieť aj priamo z Dillí do Dharamsaly s Indian Airlines, ale letenky si treba dopredu rezervovať a sú pomerne drahé.