Onedlho bude sprejazdnený a hlavne motoristickej verejnosti odovzdaný tunel pod Braniskom. Už počúvame slová strihačov pásky o tom, že táto investícia otvára bránu na vstup zahraničných investorov aj na východ Slovenska. Je teda namieste sa opýtať - pre koho. Však medzi Žilinou a Turanmi ostane úzke hrdlo, ktoré možno považovať skôr za bráničku, cez ktorú veru prejde iba investor s veľmi tenkou aktovkou, kde sa mu tie väčšie milióny dolárov či eur asi nezmestia. A tak to bude ešte aspoň desať rokov. Východniari pomerne dosť dlho kričia aj obmedzene medializujú, že bránou pre zahraničných investorov na východné Slovensko by mala byť Milhosť. A navyše po tejto trase sa zahraničný investor vyhne Bratislave, ktorá z tohto pohľadu je skôr čiernou dierou, nabaľujúcou už aj tak dosť prepchané zadné kešene Západoslovákov. Z Viedne je do Košíc bližšie cez Budapešť a Miškolc. Dokonca, ak by sme severné vedenie D1 posudzovali z pohľadu „diaľničného“, tak z Bratislavy do Vyšného Nemeckého máme taktiež bližšie cez Budapešť a pri tom sa s autíčkom ani „nespotíme“ ako pri výstupe na Štrbu. Po pravde: ak úsek Púchov (alebo Čadca) - hranica s ČR nebude diaľnicou, čo ČR odporúčala, potom je namieste vravieť o obslužnej komunikácii Považia alebo o obchvate Slovenska - tak múdro je totiž vedená hlavná „diaľnica“ Slovenska.
O koncepcii pri výstavbe výkonných komunikácií na Slovensku môže vravieť iba laik. Postupnosť výstavby je doslova vzorovým príkladom uplatnenia vedeckého komunizmu v praxi. Starší z nás sa zaiste pamätajú na leninský princíp najslabšieho článku reťaze. Teda diaľnice a rýchlostné komunikácie (cesty) sa budujú tam, kde to začína horieť či praskať. A horí a praská to z dôvodov nekoncepčnosti pri riešení regionálneho rozvoja a riešenia koncepcie rozvoja cestnej dopravy od počiatku.
(Citáciou zo stručného komentára Návrhu Nového projektu výstavby diaľnic nechávam posúdiť logickú úroveň tvorcov tohto materiálu verejnosti :
„STANOVISKO: bod 3. Plánovaná výstavba na najbližších päť rokov naďalej prehlbuje priepastný rozdiel v jednotlivých regiónoch… K splácaniu finančných zdrojov vnútorných aj zahraničných prispievajú svojím dielom daňoví poplatníci aj z východoslovenského regiónu, a preto majú prirodzený nárok na modernizáciu cestnej siete.
Sme toho názoru, že požiadavka v najbližších rokoch postupovať vo výstavbe diaľničnej siete a rýchlostných komunikácií s prihliadnutím na proporcionálny rozvoj je primeraná. Jedným z riešení môže byť na navrhovanom úseku diaľnice Košice - Vyšné Nemecké pristúpiť k výstavbe rýchlostnej komunikácie, ktorá by bola v ďalšom období prestavaná na diaľnicu.“)
Diaľnice sú (tak ako kedysi vodné toky, jantárové, soľné a iné cesty) najdôležitejšími prvkami urbanizácie územia. To, že peniaze zahraničných podnikateľov nejdú po bankách, ale po diaľniciach, dnes snáď vie už každý. Zdôvodňovať dočasnú nepotrebnosť budovania rýchlostnej cesty Košice - Miškolc súčasnými objemami je preto pochybením. V tomto prípade naopak, na kvalitnú komunikáciu sa začnú nabaľovať budúce objemy. A stačí pohľad na budúce rozdelenie Európy a každý pochopí aj logickú potrebu tohto severno-južného prepojenia - a to viac, ako je voči Česku konkurenčné šturmovanie prepojenia Baltu s Jadranom cez Kysuce. Redistribúcia dopravy pred jedinou hranicou európskejšej Európy je žiaduca a diaľnica je zároveň prirodzeným koridorom brániacim nežiaducej ilegálnej migrácii či vynikajúcou a ľahko kontrolovateľnou líniou s obmedzeným počtom kontrolných bodov.
Severské a pobaltské krajiny zaiste nemajú túžbu prestupovať viac ráz schengenskú hranicu, a tak nieto pochybností, že k uprednostneniu budovania tejto trasy svojím hlasom prispejú. Stabilitu Balkánu - dúfajme, že navždy - zabezpečí terajšia prítomnosť OSN, NATO a Európy, no najmä jeho ekonomický rozvoj. A výhodou by bola ekonomická urbanizácie jednej z najzaostalejších častí stredu Európy. Ak do tejto oblasti nepovedú cesty lákajúce investorov, celá oblasť bude ešte aspoň desať rokov skanzenovať.
A skanzeny potrebujú vibramové topánky, vetrovku a kameru, diaľnice skanzenom naozaj nenačim. To skôr Laponcom, Fínom, Estóncom, Lotyšom a Litovcom treba dobrú a rýchlu cestu na Jadran či k Čiernemu moru.
Autor: ING. RUDOLF ŠTOFANKO(Autor dodnes platného generálneho dopravného plánu mesta Košice)